Vydesení kresťania sú vyháňaní z irackého Mosulu

Rawan Jinan - 25 ročná iracká kresťanka - hovorí, že keď 18. júna dostala rozkaz do 24 hodín opustiť Mosul (mesto v severnom Iraku, jeho biblické meno bolo Ninive), nemohla uveriť svojim očiam.

Rozkaz prišiel vo forme listu doručeného do každej kresťanskej domácnosti od skupiny Islamský štát, predtým známej ako Islamský štát v Iraku a Levante (ISIL), ktorá ovládla druhé najväčšie iracké mesto. List ponúkol adresátom iba tri možnosti: konvertovať na islam, začať platiť mesačnú daň za praktizovanie náboženstva iného ako islam, alebo popravu, ak adresáti naďalej zostanú v Mosule.

"List ponúkol adresátom iba tri možnosti: konvertovať na islam, začať platiť mesačnú daň za praktizovanie náboženstva iného ako islam, alebo popravu, ak adresáti naďalej zostanú v Mosule."

Zdieľať

Jinan, ktorá sa teraz nachádza v utečeneckom tábore neďaleko Irbílu v kurdskej autonómnej oblasti, hovorí, že so svojim manželom sa na list pozerali v úžase. „Boli sme pripravení na všetko, ale nečakali sme, že budeme z nášho mesta vyhostení takýmto spôsobom. Keď sme sa prvýkrát dopočuli, že kresťania by mali opustiť mesto, mysleli sme, že to znamená, že Mosul má byť terčom ťažkého ostreľovania. Nevedeli sme, že sa nás chystajú okradnúť a vyhodiť von.“

Pár si spočiatku myslel, že ide o evakuáciu, nie vyhostenie, pretože oni a ich dvaja malí synovia – jeden 4 ročný, druhý 18 mesačný – už raz pred bojmi v Mosule utiekli. To bolo vtedy, keď skupina ISIL obsadila mesto po troch dňoch bojov, ktoré 9. júna skončili útekom irackej armády.

Domy kresťanov (a ďalších) v irackom meste Mosul značkuje islamistická sunitská skupina ISIL arabským písmenom ن (N - od slova Nasrani, resp. Nazarene, ktoré znamená kresťania). Domy šiítov značkujú písmenom ر (R).

Koniec medových týždňov

No po konci týchto bojov sa rodina vrátila – uprostred správ, že ISIL sľúbila garantovať bezpečnosť všetkých náboženských menšín v meste tak dlho, dokým budú rešpektovať islamské právo.

Spočiatku, hovorí Jinan, vyzerali militanti takmer ako ochrancovia. „Vítali nás, pýtali sa, čo potrebujeme, a žiadali, aby sme sa na nich obrátili, ak by nás niekto obťažoval.“

Na oplátku mosulskí kresťania nevideli žiaden dôvod, prečo by mali uraziť nových fundamentalistických vládcov. Kresťanské ženy už dlho predtým nosili „abaya“, zahaľujúci vonkajší odev, ktorý nosievajú moslimské ženy. Kresťanskí muži aj ženy sa väčšinou zdržiavali vo svojich vlastných štvrtiach, aby predišli problémom.

No medové týždne, ktoré boli v ostrom protiklade k povesti ISIL pre ich krutosť voči náboženským menšinám v okupovaných oblastiach v Sýrii, netrvali dlho. Ako náhle získali milície kontrolu nad Mosulom, nálada sa zmenila.

Následne, hovorí Jinan, začali radikáli vstupovať do kresťanských kostolov, zastrašovať kňazov a veriacich pred navštevovaním posvätných miest. „Nielenže vstupovali do kostolov, šli aj k hrobu proroka Younisa (starozákonného proroka Jonáša) a zničili ho. Taktiež zničili aj kláštory.“

Zničenie svätyne proroka Jonáša bolo šokujúce ako pre mosulských kresťanov, tak aj pre mnohých tradičných moslimov, pretože je uctievaný oboma vierami. Samotná hrobka je umiestnená v mešite postavenej na mieste, kde stál kedysi kostol. Prelínanie náboženstiev bolo na tomto mieste dlho symbolom mosulskej tradície medzináboženskej tolerancie.

Islamisti odpaľujú mosulskú mešitu s hrobkou proroka Jonáša.

Veci sa čoskoro začali vyvíjať k horšiemu.

Jinan hovorí, že 16. a 17. júna sa na kresťanských domoch začal objavovať na čierno maľovaný symbol. „Začali značkovať kresťanské domy s písmenom ‚N‘ vnútri kruhu a vetou ‚majetok Islamského štátu‘. Keď sme sa pýtali na dôvod, odpovedali, že ‚to bude každého odrádzať od toho, aby váš dom vykradol, pretože lupiči budú vedieť, že tento dom patrí nám. Nemusíte sa báť, nie je to nič zlé‘.“

"Skupina Islamský štát nahrádza kríže zo striech niektorých kostolov a miesto nich osadzuje ich vlastné čierne džihádistické vlajky, akoby vo svätej vojne obsadzovali územie."

Zdieľať

Kresťania sa však cítili terorizovaní. Písmeno N pochádza od „Nasrani“, slova používaného pre kresťanov v Koráne, ktoré odkazuje na Nazaret, domov Ježiša Krista. Od tej doby Islamský štát taktiež nahrádza kríže zo striech niektorých kostolov a miesto nich osadzuje ich vlastné čierne džihádistické vlajky, akoby vo svätej vojne obsadzovali územie. „Videla som vlajky na pravoslávnej katedrále sv. Ephraima a na biskupskom sídle chaldejskej cirkvi,“ poznamenáva Jinan.

Vyhnaní zo svojich domovov

Keď prišiel rozkaz s tromi možnosťami, Jinan a ďalších niekoľko tisíc kresťanov v meste stratilo dôveru v Islamský štát. Ona osobne sa ani nezaujímala o výšku náboženskej dane, tzv. jizya, po ktorej zaplatení militanti prisľúbili kresťanskej komunite ochranu. Suma bola od ďalších utečencov rozlične hlásená na okolo 100 dolárov mesačne.

Miesto toho Jinan a jej manžel rýchlo vzali synov a autom utiekli do jedného z kresťanských miest na východ od Mosulu na Ninivskej planine. Odtiaľ pokračovali do väčšieho bezpečia v Ayn Kawa, mesta vnútri kurdskej autonómnej oblasti, kde zotrvávajú dodnes.

Kurdský autonómny región je nábožensky tolerantný a chránený vlastnými bezpečnostnými silami. Jinan sa tak dostala mimo dosah Islamského štátu, no podobne ako väčšina ostatných utečencov veľa zo svojho majetku stratila počas úteku pred militantmi v Mosule.

Militanti vzali peniaze, ktoré mal u seba jej manžel, a dôkladne prehľadali batožinu, pričom ukradli oblečenie, dokonca aj detské plienky. Zaobchádzali so svojimi obeťami s otvoreným pohŕdaním. „Otvorili nádobu s detským mliekom a vyliali jej obsah na ulicu,“ hovorí Jinan. „Prosili sme ich, aby nám dali aspoň fľašu s vodou pre deti, aby sme ich utíšili, ale oni fľaše otvorili a pred nami ich vyliali.“

S Mosulom 80 km na západ je jej predchádzajúci život uzavretý, no Jinan nevie, čo ďalšie má očakávať.

Jej možnosti siahajú od čakania na irackú vládu, kým naspäť neovládne Mosul – niečo, čo sama nazýva ako nepravdepodobné, keďže bojovníci Islamského štátu stoja pred bránami Bagdadu -, až po emigráciu, s ktorou doteraz nikdy nepočítala.

Jej jedinou istotou je, že jej rodina sa nebude chcieť vrátiť do Mosulu, aj keby by to šlo. „Žiadny kresťan, ako som ja, sa nevráti na miesto, kde žil, kde bol prenasledovaný a z ktorého bol vyhostený.“

Abdel Hamid Zebari

Prevzaté z mercatornet.com (Terrified Christians driven out of Mosul). Pôvodný text spracoval Abdel Hamid Zebari, korešpondent RFE/RL's Radio Free Iraq.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo