Kauza Bezák a cirkevné majetky

Jedna z prvých hypotéz o dôvodoch prekvapivého odvolania arcibiskupa Bezáka hovorila, že príčinou sú nezrovnalosti v hospodárení s cirkevnými majetkami. F. Mikloško aj iní tvrdili, že Bezák pravdepodobne doplatil na to, že prerušil pochybné kšefty rozbehnuté za úradovania arcibiskupa Sokola. Teraz, po dvoch rokoch, J. Čarnogurský obviňuje z trestuhodne zlého narábania s cirkevným majetkom R. Bezáka.

JUDr. Čarnogurský, ktorý 2 roky vystupoval ako obhajca J. Sokola, sa týmto zmenil na žalobcu R. Bezáka. Nie som obhajcom R. Bezáka, a nepopieram, že aj on robil chyby. Podnes však nikto nezverejnil presvedčivé dôkazy, že by boli o toľko väčšie než chyby iných biskupov, že sú primeraným dôvodom na odvolanie. Pozrime sa teda, čo odhaľujú a skrývajú argumenty Jána Čarnogurského.

Cirkevný trest – za čo?

Už v prvej vete bez dôkazu tvrdí, že odvolanie arcibiskupa Bezáka je „de facto cirkevný trest“. Vieme, že prinajmenšom od II. vatikánskeho koncilu je cirkev s trestaním veľmi opatrná, a predchádza mu dlhá diskusia, skúmanie a pokusy o nápravu. Toto odvolanie bolo výnimočné a prekvapivé preto, že šlo o biskupa dobrej povesti. Kardinál D. Duka potvrdil, že príčinou nebolo jeho morálne zlyhanie. Po odvolaní sa ho zastali hodnoverní svedkovia vrátane Konferencie vyšších predstavených mužských reholí, ktorá združuje všetky rehole na Slovensku. Podnes nikto Bezákovi nedokázal zlú náuku, ani chyby v riadení diecézy, ktoré sú vážnejšie než spravili iní vrátane arcibiskupa Sokola. Ak Čarnogurský nedokáže niečo nové, tak stále ostáva ako najpravdepodobnejší dôvod to, že Benedikt XVI. tým chcel riešiť hlboké vnútorné rozdelenie a rozpory v diecéze, ktorých príčinou však nemusel byť R. Bezák. Čiže odvolanie vôbec nemuselo byť trestom.

Zdieľať

Okrem toho je možné, že pápež sa aj pri najlepších úmysloch a osobných kvalitách mohol v tomto zmýliť, zvlášť ak konal na základe neobjektívnych informácií. Z dejín poznáme niekoľko prípadov, kde šlo o cirkevné majetky a svetské záujmy skrývané za falošné "náboženské" obvinenia.

Keď pápež zle rozhodol

Templári neboli len skvelí bojovníci, čo dokázali poraziť niekoľkonásobnú presilu. Prostriedky získavali šikovnou podnikateľskou činnosťou, napríklad zriaďovaním manufaktúr. Z hľadiska bezpečnosti a poctivosti boli najlepšími bankármi svojej doby. Po čase prišla aj závisť a nespokojnosť konkurencie. Zničil ich francúzsky kráľ Filip IV. v r. 1312. Najprv si od nich požičal veľké množstvo peňazí, ktoré vďaka vojnám a zlému hospodáreniu nevedel vrátiť. Preto so svojim ministrom vymysleli a šírili propagandu očierňujúcu templárov, a zároveň intenzívne „lobovali“ u pápeža, ktorý Templárov zrušil. Niektorých aj popravili. Tak sa kráľ namiesto splatenia dlhu dostal k časti majetku veriteľa. Historici to označujú za najväčší justičný zločin stredoveku.

V 16. storočí založili Jezuiti v Južnej Amerike „redukcie“, kde domorodcov v slobode vzdelávali, učili obrábať pôdu, pestovať poľnohospodárske plodiny, remeslá i umenie. To sa nepáčilo miestnym vládcom a „podnikateľom“, ktorí aj na „jezuitskom“ území lovili otrokov, a ktorým vadila konkurencia efektívnejších jezuitských podnikov. V r. 1767 ich vyhnali z ich redukcií, so súhlasom pápeža, ktorý v r. 1773 na nátlak niektorých panovníkov zrušil rád Jezuitov. Zachovala sa „obhajobná“ reč ich posledného generálneho predstaveného Lorenca Ricciho, v ktorej, uväznený v Anjelskom hrade, päť dní pred smrťou hovorí o nespravodlivosti tohto rozhodnutia.

Čo sa mohlo stať

J. Čarnogurský píše, že v prípade R. Bezáka „sa mohlo stať, že pri internej kontrole osobných vlastností klerika pred menovaním na vyššiu cirkevnú hodnosť vo Vatikáne porušili procedúru výberu. Celý Vatikán to zrejme doteraz ľutuje." Rovnako sa mohlo stať že pápež odvolal arcibiskupa na základe obvinení tak jednostranných a zavádzajúcich, ako vidno zo známych 11 otázok, a knihy Š. Laba, ktorý Bezáka odsúdil ako protislovenského heretika.

Ešte pred šetrením vizitácie, ktorá predchádzala odvolaniu arcibiskupa Bezáka, sa biskup J. Baxant opýtal, „či bude Slovensku vadiť, ak bude arcibiskup Bezák odvolaný.“ (F. Mikloško, 2012) To naznačuje, že Kongregácia pre biskupov považovala udania na Bezáka, alebo situáciu v diecéze za vážnu, a vizitácia mala už len potvrdiť pripravované rozhodnutie. Bolo by zaujímavé vedieť koho sa to pýtal. Vzhľadom na to, aké škody spôsobila kauza Cirkvi a Slovensku, je zrejmé, že dostal zlú odpoveď, a možné, že „celý Vatikán" ľutuje že R. Bezáka odvolali.

Súvislosti a následnosti

Na spravodlivé posúdenie situácie treba zvážiť aj dôležité okolnosti. Vieme, že za vedenia Bezákovho predchodcu sa v diecéze často hospodárilo „od buka do buka“. Niečo bez riadneho účtovníctva, niektorí robili pre ABÚ zadarmo, alebo za minimálnu mzdu, zatiaľ čo iní dostali premrštený honorár. Administratívu a účty ešte 10 rokov po novembri 1989 so súhlasom mons. Sokola a v rozpore s cirkevným právom riadil eštebák Náhlik. Arcibiskup Bezák po nástupe do úradu, a oboznámení so situáciou žiadal vo Vatikáne finančný audit, ale ten neprišiel. Nezabránili tomu tí, ktorí potom iniciovali vizitáciu, ktorá viedla k jeho odvolaniu?

Pred nástupom R. Bezáka bola právnym zástupcom diecézy kancelária Čarnogurského mladšieho. (Nevieme či hneď po Náhlikovi) To považoval Bezák za tak nevýhodné, že zrušil zmluvu aj za cenu odstupného 1,6 milióna eur = 48 miliónov korún. Už niekoľko dní po Bezákovom odvolaní táto kancelária rozosielala prepúšťacie listy niektorým zamestnancom ABÚ. Z toho je zrejmé, že J. Čarnogurský nie je nezaujatý sudca či vyšetrovateľ, ale má veľmi blízky vzťah s jednou stránkou sporu.

Dôkazy „zrejme“, „možno“, „hovorí sa“

Podľa Čarnogurského Bezák „ako mních nepodliehal diecéznemu biskupovi", ale ... „hovorí sa, že bol pravou rukou biskupa Rudolfa Baláža. Poznal finančné problémy hospodárenia diecézy a možno vtedy si povedal, že on nechce finančne zabezpečenú Cirkev." Biskup R. Baláž založil cirkevné zdravotné stredisko Mammacentrum sv. Agaty, aby pomáhalo ľuďom nielen duchovne, ale aj zdravotne. „Vedúcou sa stala sestra Róberta Bezáka, stredisko do roka urobilo schodok 40 miliónov Sk.“„Diecéza mala aj iné problémy s hospodárením, ktoré viacerí využívali.“ „Spomíname … SIS pod vedením I. Lexu … a mečiarovské médiá.“ Čiže podľa J. Čarnogurský nie J. Sokol spravil chybu, keď v rozpore s cirkevným právom zveril administratívu a majetok diecézy eštebákovi Náhlikovi, ale Bezákova rodina pripravila cirkev o majetky a „nahrávala“ Lexovej SIS a mečiarovským médiám. Dôkazom má byť to, že "sa hovorí" o jeho spojenectve s biskupom Balážom, motívom že Bezák „možno nechce finančne zabezpečenú Cirkev". Dlh Mammacentra vysvetlila G. Bezáková tým, že Všeobecná zdravotná poisťovňa mu napriek veľkému úsiliu biskupa Baláža nepreplácala liečbu poskytovanú jej pacientkam, ktoré tvorili 70% (blížili sa voľby a biskup Baláž nespolupracoval). Biskup napriek tomu trval na poskytovaní služieb ženám s rakovinou prsníka, ktoré mnohým zachránili život.

Kto tuneloval diecézu?

Za života biskupa R. Baláža sa hovorilo, že najväčšou finančnou záťažou diecézy bolo vybudovanie kňazského seminára na Badíne. J. Čarnogurský teraz tvrdí, že vinou jednej advokátskej kancelárie z Bratislavy, ktorá si urobila na biskupskom úrade pobočku, „biskupstvo prišlo o 80 % majetku a takmer celý zvyšok dlhodobo prenajalo – priamo alebo sprostredkovane partnerom uvedenej advokátskej kancelárii.“ (neuvádza dôkazy že je prenájom pre diecézu zlý)… J. Čarnogurský píše, že„Bratislavský advokát zrejme nepoznal Kanonický kódex, ktorý dovoľuje predaj cirkevného majetku nad určitú hodnotu len so súhlasom Vatikánu.“ a v rozpore s kódexom robil predaje a prenájmy. Nasleduje opis niekoľkých pochybných prevodov majetkov, o ktorého objektívnosti sa bežný čitateľ nemá ako presvedčiť.

Na porovnanie je tu list biskupa D. Tótha z 10.12.1999, eštebákovi Š. Náhlikovi. Tomu zveril hospodárenie a administratívu arcibiskup Sokol, ktorý Kanonický kódex asi poznal: „Vy sa ťažko previňujete proti kánonu 1375 – žiaden spovedník nemôže Vás rozhrešiť, keď sa vyznáte z toho, že ste strhli na seba tú moc, ktorá patrí generálnemu vikárovi. Vy spravujete majetok Arcibiskupského úradu, kým generálny vikár nepozná ani jedno konto.“ „neberiete ohľad na ekleziologický rozmer cirkevného majetku. Tým trpí celá arcidiecéza, kňazstvo.“ … „nesiete vinu, že nemáme doteraz kňazský seminár. Toto je neslýchané za tak priaznivých podmienok...“

V Trnave ako v Bystrici?

„Čuduj sa svete, Róbert Bezák poveril právnym riadením hospodárenia v trnavskej arcidiecéze tú istú advokátsku kanceláriu, ktorá rozpredala majetok banskobystrickej diecézy. Hospodárenie začalo podľa toho istého modelu ako v B. Bystrici. Spustil sa projekt reštaurácie. Arcidiecéza do neho vložila veľké investície,... projekt bol stratový. Priestory stáli pred lacným predajom ... model ako Mammacentrum." (J. Čarnogurský) Ďalej autor opisuje prevody pôvodne cirkevných pozemkov ekonómom a právnikom, ktorí boli vo vedení ekonomicko-poradenskej firmy NINETT, založenej arcibiskupom Bezákom.

Proti tomu sa ohradil O. Studenec, ktorý bol konateľom spoločnosti NINETT, s.r.o.. Píše, že „Žiadneho ekonóma, ani právnika NINETT nezamestnával, ani medzi konateľmi firmy nikdy nebol nijaký advokát. Ale to si môže každý pozrieť, obchodný register je verejný." .... „v živote som nebol na arcibiskupskom úrade v Banskej Bystrici, ani nikoho odtiaľ nepoznám."... O tom, že reštaurácia nebola v cenovej kategórii pre "obyčajných ľudí" som počul aj z hodnoverných zdrojov, a je pochopiteľné, že za 2 roky prevádzky sa náklady na jej vybudovanie nevrátili. Ale Studenec píše, že „priestory reštaurácie boli v arcibiskupskom paláci a vždy majetkom diecézy a nie NINETTu." Preto je tvrdenie o hroziacom predaji nezmysel. Na reštauráciu bola nájomná zmluva, podobná ako mnoho ďalších, uzatvorených pred nástupom R. Bezáka. Pripomína, že aj Čarnogurského tvrdenie, že Bezák žil pred menovaním v kláštore na Starých Horách, (a preto mal blízko k biskupovi Balážov) je nepravdivé, „veď pol Bratislavy vie, že páter Róbert ako predstavený rehole žil v Bratislave." 

Čarnogurský končí vetou „Nový arcibiskup Ján Orosch zmluvu s advokátskou kanceláriou rozviazal." Zabudol dodať, že hneď po odvolaní R. Bezáka sa do tejto funkcie vrátila advokátska kancelária jeho syna. Čitateľa by iste zaujímalo aj to, či vrátila zlatý padák – odstupné 1,6 milióna eur, ktoré zobrala od Bezáka za zrušenie zmluvy.

Na čo slúži polopravda?

Právo má aj hľadaním pravdy usilovať o spravodlivosť. Tu autor-právnik uvádza zo súvislostí vytrhnuté polopravdy, ktorými buduje dojem, že R. Bezák je najväčším škodcom na majetkoch cirkvi na Slovensku, za čo bol oprávnene potrestaný odvolaním. Viaceré obvinenia však stoja na tak slabých dôkazoch, že keby takto obvinil napríklad novinár sudcu, rýchlo by ho odsúdili na stotisícovú pokutu za poškodenie jeho dobrého mena. (Je to ale napísané právnicky šikovne, aby nikto nemohol autora žalovať za krivé obvinenie) Napriek tomu viacerí uveria. Kriticky a logicky mysliaci čitateľ, ktorý rozlišuje medzi tvrdením a dôkazom, bude zákonite pochybovať aj o tých Čarnogurského obvineniach, u ktorých nemá dosť informácií, aby ich posúdil. Spravodlivému objasneniu by pomohlo jasné oficiálne stanovisko Banskobystrickej a Trnavskej diecézy k jednotlivým bodom.

Napriek tomu môže mať Čarnogurský v niečom pravdu. Viac než o Bezákovej vine to však svedčí o tom, že podobne ako v štáte, aj v cirkvi existuje nehospodárne narábanie s majetkom, nekvalifikované konanie kompetentných a tunelovanie. Tí, ktorí sa pohybujú „v zákulisí“ vedia, že je to tak v rôznej miere a forme už vyše 20 rokov na celom Slovensku. O konkrétnych prípadoch, nehovorili aj preto, lebo si nechceli "páliť prsty", cítili, že tomu nedokážu zabrániť, a nechceli ich vynášaním škodiť cirkvi. Je otázne, prečo Čarnogurský vytiahol tento jediný prípad, a to až 2 roky po odvolaní R. Bezáka, a práve na Postoy.sk, 11 dní po tom, ako som tam uverejnil kritickú analýzu podobne orientovanej knihy Š. Laba. Prečo sme nepočuli o tom, že by sa tento prominentný kresťanský právnik pričinil o nápravu niektorých z týchto prípadov?

Treba rozlišovať

Objasnenie situácie treba začať dvomi faktami, ktoré viacerí nepoznajú, alebo ich neznalosť zneužívajú: 1. Na Slovensku je vyše 1500 farností v 9 diecézach, niekoľko desiatok rehoľných domov a ďalšie cirkevné inštitúcie. Ekonomicky a administratívne sú to všetko nezávislé, a rôzne "bohaté" právne subjekty. Hospodárenie je rôzne, a chyby nie sú všade a rovnaké. Preto sú aj výzvy na celoštátny súpis cirkevného majetku populistickou proticirkevnou propagandou. 2. Štát cirkvám financuje iba platy duchovných (z rehoľníkov iba kňazov), a občas a málo prispieva na konkrétne obnovy kultúrnych pamiatok, ktoré slúžia všetkým, a na niektoré sociálne či zdravotné služby. Tieto prostriedky sú zdokladované, a nie sú predmetom tunelovania či zlého hospodárenia, o ktoré tu ide. To sa týka nehnuteľností, ktoré cirkvám štát vrátil po páde komunistického režimu, a prostriedkov, ktoré cirkev dostáva darom od veriacich.

Cirkevné majetky a štát

Základ cirkevných majetkov tvoria dary od panovníkov i súkromníkov, ktorí vyše tisíc rokov vedeli, že nikto iný majetok v takej miere nevyužije na sociálnu, vzdelávaciu a kultúrnu službu verejnosti, a to zvlášť chudobným. Cirkevné inštitúcie, najmä kláštory, boli stáročia aj najefektívnejšími hospodármi a hýbateľmi rozvoja poľnohospodárstva, remesiel, technológií. Boli a sú aj výnimky, cirkevníci, ktorí tieto majetky zneužívali na osobný prospech. Keď sa Biblia vyhráža „pastierom, ktorí pasú seba a nie zverené stádo", myslí rovnako nespravodlivých panovníkov, sudcov i kňazskú triedu.

Keď však panovník či štát zhabal cirkevné majetky, vždy na to doplatili hlavne obyčajní ľudia. Za Henricha VIII. sa ich život po zrušení kláštorov a lacnej privatizácii zhoršil tak, že bieda a chudoba vyvolala ľudové povstanie. Po Francúzskej revolúcii, okrem zničených kultúrnych pamiatok, malo Francúzsko o 47 nemocníc menej než pred zhabaním cirkevných majetkov, v r. 1799 o 48 000 menej študentov než pred desiatimi rokmi. Podobne to dopadlo po komunistickom "znárodnení" po februári 1948. Zničilo sa obrovské množstvo kultúrnych pamiatok, a so zoštátneným majetkom sa hospodárilo omnoho horšie. Tam pramenia aj všetky problémy s cirkevným majetkom za posledných 24 rokov, vrátane kauzy arcibiskupov Sokola a Bezáka.

Cirkev znárodnená a oslobodená

Financovanie štátom vnútili cirkvám komunisti z troch dôvodov:

1. Zisky zo zhabaného cirkevného majetku boli mnohonásobne vyššie, než prostriedky ktorými štát na cirkev prispieva.
2. Totalitný režim tak mohol aj pomocou financií lepšie ovládať cirkev.
3. Komunistická strana si tak vytvorila monopol na poskytovanie sociálnych a zdravotných služieb, výchovu a vzdelanie.

Zákonitým dôsledkom neslobody a neefektívneho riadenia bol nedostatok, korupcia a čierny trh. Cirkevný tajomník schvaľoval okrem personálnych vecí aj prostriedky na opravu deravej strechy, kostol či faru si veriaci nemohli postaviť ani z vlastných peňazí. Preto si v cirkvi mnohí zvykli, že aj keď chcú niečo dobré spraviť, musia obchádzať úrady.

Riadenie bolo výlučne v rukách straníkov, nezávislá iniciatíva sa trestala. Výchova k osobnej zodpovednosti, zvlášť v narábaní s majetkom, neexistovala ani v civilnej spoločnosti, nieto pri príprave kňazov. Preto po oslobodení v novembri 1989 väčšina duchovných pastierov patrila k osobám málo kvalifikovaným pri narábaní s majetkom. V prvých ponovembrových rokoch v cirkvi ani nebola vážna snaha zmeniť to. Keď navyše niektorí duchovní pastieri konali ako veľkomožní páni, ktorí všetko vedia, a potrebujú úctu a nie dobrú radu, je logické, že viacerí naleteli podvodníkom, pre ktorých sa cirkev stala zlatou baňou.

Ako to fungovalo

Väčšina majetkov, ktoré štát vrátil cirkvám, bola po 40 ročnom komunistickom riadení značne zdevastovaná. Kostoly, fary, kláštory sú väčšinou kultúrne pamiatky, ktoré potrebovali nákladné opravy. Po 40 ročnom zákaze bolo potrebné stavať aj desiatky nových, plus školské a sociálne zariadenia, a rekonštrukcie a prestavby na nový účel a súčasné potreby. To sa financovalo zo zbierok veriacich, predajov a prenájmov lesov a polí, a hlavne v prvých slobodných rokoch aj zo značných darov kresťanov zo západnej Európy a USA. Faktické rozkrádanie sa robilo pri predražených a nekvalitných prácach na týchto stavbách, a ako ukázal Čarnogurský, aj pri prevodoch a prenájmoch nehnuteľností. Niekedy aj svojráznym nakladaním s cirkvi darovanými peniazmi. Ukazuje to aj informácia publikovaná po napísaní tohto článku: Arcibiskup Bezák našiel po svojom predchodcovi 80 bankových účtov neevidovaných v účtovníctve arcidiecézy, na ktorých dochádzalo k finančným pohybom v miliónoch SKK vrátane vkladov a výberov.

Tunelovanie fungovalo podobne ako v štáte. Aj v cirkvi boli najmä v prvých rokoch hlavnými hýbateľmi pochybní podnikatelia s komunisticko-eštebáckym pozadím. Aj to bolo dôsledkom politiky hrubých čiar za minulosťou.

Čísla a otázky

Čarnogurského článok patrí na Postoy-i čítanosťou k rekordným. Vzhľadom na vyššie analyzované "kvality" som prekvapený že aj odporúčaniami. Z toho sa zdá, že buď ho mnoho ľudí považuje za kvalitné vyriešenie Bezákovej kauzy, alebo niekto usilovne buduje taký dojem. Tak som sa na to pozrel ešte iným spôsobom:

- 15% textu tvorí úvod s nedokázaným tvrdením, že odvolanie bolo „de facto“ cirkevným trestom. Vatikán „možno“ porušil štandardnú procedúru pred menovaním R. Bezáka, čo „zrejme“ doteraz ľutuje,

- Takmer polovicu tvorí hrozivý opis údajných majetkových strát Banskobystrickej diecézy za pôsobenia biskupa Baláža. S Bezákom to spája: 1. nepravdivý údaj, že Bezák žil ako predstavený pred menovaním v kláštore na Starých horách. 2. Veta „Hovorí sa, že bol pravou rukou biskupa Baláža.“ 3. Klamlivé spojenie Bezákovej sestry so schodkom zdravotného strediska 40 miliónov Sk.

- 35% tvorí kritický opis niektorých trnavských aktivít advokátskej kancelárie „ktorá rozpredala majetok banskobystrickej diecézy", a ktorú R. Bezák poveril riadením hospodárstva v arcidiecéze. Opäť niekoľko mylných (alebo nepravdivých) údajov, opisy prevodov majetkov a sporov, ktoré si čitateľ reálne nemôže preveriť, plus zavádzajúce vyjadrenie o reštaurácii, ktorá podľa iných údajov stála diecézu 60 tisíc eur, čo sú asi 4% z už spomenutého 1,6 milióna odstupného. J. Čarnogurský tu teda priniesol viac nezodpovedaných otázok a zaujatých obvinení, než skutočných dôkazov o tom čo tvrdí. Predovšetkým nedokázal, že by ekonomické a administratívne chyby R. Bezáka boli väčšie než u R. Baláža či J. Sokola. Preto nemôžu byť hlavným dôvodom jeho spravodlivého odvolania.

Čo Čarnogurský chcel a dokázal?

Arcibiskup Bezák je už takmer rok v Taliansku, čo malo utíšiť diskusie o jeho kauze. Každé volanie "bezákovcov" po objasnení prípadu niektorí označujú za škodenie Cirkvi. V r. 2014 kauzu rozvírili tri známe osobnosti. V januári ju na útok proti cirkvi zneužil bývalý komunista M. Kusý. Potom v novej knihe národne orientovaný kňaz Š. Labo SJ, z komunity "zahraničných" Slovákov Bezáka odsúdil ako protislovenského heretika. Krátko po knižnom vydaní Labovej práce označil J. Čarnogurský Bezáka za najväčšieho, a Vatikánom oprávnene potrestaného ničiteľa cirkevného majetku. Jeho článok je rovnako neobjektívny a zavádzajúco jednostranný ako Labova knižka, a rovnako iba prehĺbi vnútorné rozdelenie slovenskej Katolíckej cirkvi. Prečo asi napísal tento text, ktorý hlása opak toho, čo k tejto kauze tvrdí jeho disidentský kolega Mikloško?

Pavol Martinický

Poznámka autora zo 14.7.:
J. Čarnogurský napísal, že Róbert Bezák bol pred menovaním za arcibiskupa predstaveným rádu redemptoristov na Slovensku ... v kláštore na Starých Horách." O. Studenec to poprel s tým, že  „pol Bratislavy vie, že páter Róbert ako predstavený rehole žil v Bratislave." Ja som to v článku pre stručnosť možno príliš nepresne zhrnul vetou, že biskupa  Baláža s Bezákom „spája nepravdivý údaj, že Bezák žil ako predstavený pred menovaním v kláštore na Starých horách." Keďže niektorí diskutujúci v tom vidia veľký problém, chcem to upresniť. R. Bezák pôsobil na viacerých miestach. Neuvádzal som to podrobne, lebo to nie je podstatné na tomto článku, a každý si to môže nájsť. Viceprovinciálom bol v r. 1993-2005. Sídlo viceprovincie je v Bratislave, pri kostole sv. Cyrila a Metoda, odkiaľ Bezáka pozná "pol Bratislavy." Na Starých Horách bol v. r. 2005-2008 ako správca fary. V čase menovania za arcibiskupa bol v Radvani. Čiže ako predstavený žil v Bratislave, ale pôsobil aj na Starých Horách.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo