Rodina 08. november 2018

Môj problém? Bezproblémové dieťa

Zuzana Hanusová
Zuzana Hanusová
Ako zistiť, čo trápi dieťa, ktoré je povahou optimistom?
Ako zistiť, čo trápi dieťa, ktoré je povahou optimistom?
Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

Zuzana Hanusová

Môj problém? Bezproblémové dieťa
Foto: Flickr/Tom Woodword

Do redakcie sme dostali čitateľskú otázku od mamičky päťročného syna, ktorá sa pýta: „Mám syna s dobrou slnečnou povahou, ktorý je takmer stále v dobrej nálade, je veľmi kamarátsky, dobrosrdečný, extrovertný, veselý a deti ho majú rady. Keď príde zo škôlky, nikdy sa na nič nesťažuje, nič pre neho nepredstavuje problém. Ja mám však obavu, že on vďaka svojmu prirodzenému optimizmu a dobrote vie tie zlé veci prekryť a tým pádom ich nevie ani pomenovať. Minule som sa totiž dozvedela od učiteľky, že ho jeden chlapček buchol a on plakal. Mne doma však povedal, že v škôlke bolo super. Ako mám zistiť, či je môj syn naozaj spokojný alebo či ho niečo netrápi?“

Katarína Winterová, doktorka pedagogiky, mediátorka, vedie internetové poradenstvo pre rodičov.

Päťročné deti sú vo veku, keď sa plne socializovali v škôlke, sú sebavedomé a nadobudli dôveru voči svojmu okoliu. Tešia sa samy zo seba, zo svojich schopností a z toho, keď sa im niečo podarí. Je to čas, keď si naplno získavajú kamarátov a dobre sa orientujú vo vzťahoch s rovesníkmi.

Deti inak hodnotia a vnímajú vzťahy ako dospelí. To, že ich niekto udrie, že ich niekto zarmúti, pre ne nemusí znamenať (a ani to nemusia takto vyhodnocovať), že ich dotyčný nemá rád alebo im to pokazilo deň. Trápia sa tým len chvíľku, pretože prežívajú prítomný okamih a konflikt pre ne nie je dôležitý.

A tak aj vďaka radostnej a optimistickej povahe nemusí konflikt znamenať, že to musí povedať rodičom. Momentálnu bolesť, sklamanie či slzy chlapček strávil v škôlke – v prostredí, ktoré pozná a kde sa cíti dobre. Vyrovnal sa s tým sám – za pomoci pedagógov.

Ak však máte doma tiež dobrosrdečné, láskavé dieťa, pri ktorom vám napadne otázka, či ho naozaj nič netrápi alebo čo naozaj prežíva v škôlke, otvorte s ním túto tému. Ako?

Pýtajte sa ho na jeho pocity, pýtajte sa, aký malo deň, s kým sa hralo, či ho niečo trápi. Pomenujte spolu s ním emócie. Je správne, ak deti vedia, že nie je zlé, ak sú smutné, ak sa nahnevajú, ak plačú. Je to prirodzené a najlepšie je, ak sa o tom môžu a majú s kým porozprávať. Nik od nich nechce, aby boli vždy veselé a milé.

Obľúbenou hrou je hranie sa na škôlku. Využite tento detský záujem a hrajte sa spolu s dieťaťom a hračkami na pani učiteľky a spolužiakov. Dinosaurus môže byť najlepší kamarát, autíčko bude pani učiteľka a hra sa môže začať. Dieťa vás vtiahne do slov, prežívania a udalostí, ktoré zažíva v škôlke. Detská hra ponúka veľa možností na nazretie do ich sveta a vzťahov v ňom.

Deťom v tomto veku veľmi záleží na priateľoch a túžia ich mať veľa. Aj preto sú niekedy ochotní „zavrieť oči“ pred svojimi detskými konfliktmi. To, že sa deti dostanú do hádok a do nedorozumení, je správne pre ich ďalší vývoj, dozrievanie a ich sebavedomie. Deti majú svoju krásnu ľahkosť bytia, ktorá môže byť pre nás dospelých inšpiráciou.

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0
Diskusia 0