Aká veta dokáže dokonale zabiť prvé rande? Keď odpoveď na otázku: Kde pracuješ? znie: No, vieš, mám dva také startupy...

O startupoch sa hovorí, že ľudia, ktorí ich nepoznajú zvnútra, majú voči nim veľa predsudkov. A všetky sú pravdivé.

Pre človeka zvonku je ich svet často protirečivý. Chcú podnikať, ale nechcú používať slová ako kapitalizmus. Chcú mať biznis, ktorý bude inovatívny a spoločensky prestížny, ale zároveň majú za hviezdy firmy, ktoré produkujú hry na facebooku či aplikácie s cieľom zabiť čas používateľov bez užitočného efektu.

Azda najväčšiu imidžovú ranu zasadila startupovej kultúre skúsenosť amerického technologického novinára Forbesu a Newsweeku Daniela Lyonsa, ktorý počas krízy pred desiatimi rokmi stratil prácu a nový džob si ako 52-ročný našiel v IT startupe HubSpot.

Ide o softvérovú firmu, ktorá ponúka marketingové riešenia pre firmy. Svoju ročnú skúsenosť opísal v článku Môj rok v startupovom pekle, o svojej skúsenosti napísal aj celú knihu.

Prostredie, v ktorom sa ocitol, opísal ako jednu veľkú Montessori škôlku. Firma plná mladých ľudí mala miestnosti na spanie s hojdacími sieťami, štýlovú škôlku pre psy zamestnancov, krikľavo farebné steny a stoličky, pingpongové stoly a dobre vybavené kuchynky plné bagiet a sladkostí.

Pre tých, čo do roboty chodili na bicykli, boli k dispozícii sprchy. Tie slúžili aj ako „šmajchelkabinety“, keď pravidelné piatkové celofiremné žúrky nabrali na obrátkach.

Všade okolo mal kolegov okolo tridsiatky, ktorí si takéto firemné benefity cenili viac ako peniaze.

Nikto nemal pevne stanovené pracovné miesto, každé tri mesiace si ľudia v celej firme vrátane šéfa povymieňali pracovné stoly štýlom škatule, hýbte sa!  Aby sa zamestnanci vzájomne obohacovali. Na stenách viseli motivačné heslá, ktoré odznievali aj na poradách. V štýle: Nepredávame softvér, ale pomáhame firmám a meníme ľudské životy.

Ak sa dvaja kolegovia potrebovali porozprávať, poslali si pozvánku cez aplikáciu. Každý deň bol plný mítingov, mítingovalo sa stále. Málokto vedel, prečo robí akurát to, čo robí, a celé to fungovalo ako sekta, opisuje Lyons.

Firme išlo najmä o to, aby sa rýchlo dostala na burzu, získala veľa peňazí od investorov a manažéri a majitelia mohli predať svoje akcie. Základná filozofia preto znela – rast, rast, rast. To je to, čo chcú investori vidieť na startupe, aby doň investovali.

Hlavne veľa farebných a štýlových sedačiek. Foto z Bootcampu pre mladých startupostiov, súčasť podujatia FutureNow, október 2018. Foto – FutureNow

 

Aby v Hubspote dosiahli rýchly rast, masovo spamovali potenciálnych klientov s ponukou svojich služieb. Ale keďže mať obchodnú stratégiu založenú na spamovaní nie je veľmi cool, poňali to vo firme tak, že oni nespamujú, ale pomáhajú firmám k správnemu riešeniu. Aby tomu zamestnanci naozaj uverili, rozdávali im aj tričká Make Love not Spam.

Lyons po roku z firmy odišiel. Tá krátko nato naozaj vstúpila na burzu a jej manažéri sa stali milionármi.

Sviatok slovenských startupistov

Slovenskí startupéri majú svoj štátny sviatok v októbri. Na celodenný nabitý program chodia startupové legendy aj tí, čo by sa raz chceli nazývať startupistami. Názov akcie neznie o nič menej bombasticky ako Future Now.

Nie málo z toho, čo opísal novinár Lyons, tu bolo cítiť. Všade veľa farebných svetiel, hlasné džingle, padajúce trblietky, spíkri z celého sveta so silnými motivačnými prejavmi, v publiku tváre najmä z kategórie okolo tridsať rokov. A špecifický slovník plný zvláštnych výrazov. Najviac v nás zarezonovalo nadužívanie slova disruptívny. V zmysle, čím disruptívnejšie myslíte a konáte, tým lepšie. Dobrý startupér je dnes disruptívny a radšej byť hladný ako nedisruptívny.

Show sa odohráva v industriálných halách Slovnaftu. Na industriálny štýl – teda priznanú vzuchotechniku, strešnú konštrukciu a podobne, sú startupisti zvlášť vysadení.

Akcia trvá celý deň a všetko len v angličtine. Za vidna prebiehajú workshopy a prednášky, večer je špeciálny gala program – vyhlasovanie naj startupu roka. Ten získa aj kapitál v hodnote dvadsaťtisíc eur a hlavne visačku víťaza Startup Awards, s ktorou sa mu ľahšie bude uchádzať o kapitál v nejakom investičnom fonde. Aspoň v to súťažiaci dúfajú.

Nie je to chariata, lístok na akciu stojí dvesto eur, ak chcete mať prístup do VIP zóny, zaplatíte päťsto. Postoj sa na nej zúčastnil ako hosť jedného z partnerov – ZSE.

Hlavne veľa farebných trblietok, čo dlho padajú z neba. Foto z udeľovania cien StartupAwards, súčasť podujatia FutureNow, október 2018. Foto – FutureNow

Slávnostný večer otvára prezident Andrej Kiska. Hneď cítiť, že v hľadisku sedí jeho krvná skupina. Po potlesku začína prejav, pódium je uprostred haly a obecenstvo z jednej aj druhej strany, rečník teda musí komunikovať raz na jednu, raz na druhú časť publika. Kiska prednáša príhovor z hlavy, najskôr mierne pateticky opisuje svoj biznis príbeh, jeho záverečná pointa znie triezvo.

Mladým odporúča, aby nenaleteli na reči tých koučov, ktorí vravia, že stačí len silno veriť a ich sen sa potom splní. „Kým zistíte, kadiaľ ide tá správna cesta, tak sa veľakrát popálite či skrachujete. Úspech príde, ak budete mať guráž začať znova a znova.“

Po odchode prezidenta prebehne predstavenie piatich startupov nominovaných na hlavnú cenu. Očakávanie, že pôjde hlavne o prezentáciu aplikácií pre smartfóny, sa naplní len čiastočne. Medzi appky patrí slovensko-holandský projekt Secret City Trail. Tá vám má pomôcť zábavnou formou – cez rozličné zadania – spoznať zákutia mesta, kde sa práve nachádzate.

Rakúsky startup predstavil nápad Uber pre právnikov – napíšete, aký máte právny problém, a ozve sa vám právnik, ktorý to chce riešiť. Medzi slovenskými finalistami bola nálepka na čepeľ hokejky miesto tradičnej izolačnej či kobercovej pásky, ako si to pamätáme už z čias našich zápasov na rybníkoch. Najsofistikovanejšie pôsobil slovenský projekt Glycanostisc, ktorý vyvíja diagnostické testy na rakovinu prostaty bez potreby bolestivej biopsie. No a víťazom sa stal český produkt, [n]fibrecare, suchá pleťová maska na báze nanovlákien. Teda kus papiera, čo si ženy (v prezentácii bolo spomenuté, že aj muži) priložia na tvár, aby ich pleť dostala, čo si zaslúži. (Podrobnejšie o súťaži napríklad v článku Trendu).

Porota postupne finalistov vypočúva v štýle talentovej show. Tento štýl sebaprezentácie najviac sedí startupistom s nálepkou na hokejku, ktorí si pár vtipnými gestami rýchlo získali publikum. Väčší problém pôsobiť coolovo mali ľudia s projektom testov rakoviny prostaty. Za tým stojí napríklad Ján Tkáč, slovenský vedec roka 2016, a jeho kolega Tomáš Bertok s cenou Mladý vedec Slovenska za rok 2016.

Po vyhlásení výsledkov padajú zhora trblietky nečakane dlho a od blikajúcich stroboskopov trochu bolia oči. Po pár prejavoch sa šou končí a mladí hipsteri, ľahší o pár stovák eur, ale bohatší o ilúziu, ktorá bude pre väčšinu z nich len na príťaž, pretože sa im nikdy funkčnú firmu dať dokopy nepodarí, sa rozchádzajú.

Človeku, ktorý nebol cieľovou skupinou celej tejto marketingovej show, zostali zmiešané pocity.

Hlavne veľa farebných reflektorov a štýlové pódium. Foto z udeľovania cien StartupAwards, súčasť podujatia FutureNow, október 2018. Foto – FutureNow

Že išlo najmä o komerčný efekt, to z toho trčalo na kilometre. Uprostred startupovského cirkusu to človeka zvádza, aby stratil kontrolu, prepadol irónii, sarkazmu a cynizmu. Ale bolo by príliš prvoplánové to takto ukončiť.

Dôvod, prečo aj tak fandiť

Argument proti pátosu tejto startupovskej kultúry znie, že malé firmy a začínajúci podnikatelia tu boli vždy, len sa netvárili tak sektársky a cool.

Iní jej vyčítajú, že tento „hype“ mladým ľuďom múti hlavy, a tí miesto toho, aby si našli slušnú prácu, si zničia profesionálne životy naivným skúšaním nezmyselných projektov a mrhaním peňazí.

Nedá sa to vylúčiť. Ale bola by škoda len tak zhadzovať kultúru, ktorá šíri ideu podnikania.

Pretože chuť robiť vlastný biznis nemusí byť taká odolná, ako si myslíme. Pribúda indícií, že tento duch sa zo západnej mládeže vytráca.

Hoci workshopov, článkov a kníh o sturtupoch je veľa, až to vyzerá, že to skúša skoro každý pod tridsať rokov, opak je pravdou. Napríklad v USA len dve percentá dnešných dvadsiatnikov a tridsiatnikov fungujú ako samoživitelia, pričom v generácii pred nimi to bolo 7,6 percenta a v generácii pred ňou 8,3 percenta.

A to napriek tomu, že založiť startup z garáže je dnes technologicky oveľa ľahšie.

Nechuť súčasnej generácie dať sa na vlastný biznis zhodnotil komentátor Washington Post Fareed Zakaria: Mladí ľudia sa obliekajú ako podnikatelia zo Silicon Valley, divoko spotrebúvajú technologické novinky a hovoria o prevratných technológiách.

No potom idú a zamestnajú sa v Goldman Sachs, McKinsey a Google. Je to riziko-averzná generácia. Zatiaľ čo technológie sú pre mladú generáciu kyslíkom, podstúpenie rizika je pre ňu oxidom uhličitým, skonštatoval zasa biznis magazín Inc., ktorý sa zvlášť zameriava na príbehy rýchlo rastúcich firiem.

Denník Wall Street Journal si napríklad všimol, že dnešní mladí ľudia si oveľa menej trúfajú zakladať vlastné firmy, ako bolo zvykom.

Viac ako na vlastný biznis dnes mladí myslia na prácu v korporácii s pevne stanovenými pravidlami, work-life balancom a rýchlym rastom pozícií a platu.

A to je trochu problém. Pokles počtu nových firiem zrýchľuje koncentráciu, postavenie a vplyv zabehaných korporácií, ktoré sú už dnes také silné, že ohýbajú pravidlá vo svoj prospech.

Dnes to už neznie tak ikonicky ako voľakedy, ale je dobré si pripomenúť, že fungujúce biznis prostredie je – okrem iného – jedným z kritérií slobody. Znižuje odkázanosť ľudí na štát a jeho moc organizovať naše životy.

Podporovať klasických kapitalistov, ktorí sa snažia mať vlastné firmy, by preto mali aj tí, ktorí po vlastnom biznise nijako netúžia a biznisom pohŕdajú. A to aj z úplne pragmatických dôvodov. Ak si napríklad budú hľadať prácu, vždy je lepšie, ak je na trhu viac firiem, ktoré by ich mohli potrebovať, ako zopár mamutích koncentrátov.

A čím viac firiem, tým viac možností si vyberať aj firemnú kultúru, v ktorej chcete robiť. Čím viac firiem, tým väčšia sloboda nerobiť v takej spoločnosti, s ktorej cieľmi nesúhlasíte.

Ak sa mladí nadšenci pre biznis radšej ako podnikateľmi či kapitalistami nazývajú startupistami a farebné svetlá či padajúce trblietky im v niečom pomáhajú, tak nech.

Hlavne nech je čo najviac takých, ktorí si budú mať guráž dať dokopy zaujímavý a poctivý biznis.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo