V jedinom budhistickom regióne Európy

V jedinom budhistickom regióne Európy

Budhistickí mnísi zdravia vtedajšieho ruského prezidenta Dmitrija Medvedeva počas návštevy chrámu v Eliste 1.marca 2011. FOTO TASR/AP

Na potulkách kalmyckým Ruskom, kde veria, že hlavou budhizmu je „Džadžin láma“, otec rodiny, ktorý vyrástol v USA a pred stepnými intrigami pravi­del­ne uteká do Colorada.

Cestujem do jediného väčšinovo budhistického regiónu Európy. Step takmer bez stromov, veľa pasúceho sa dobytka bez pastierov, každých 50 kilometrov jedna dedina. V tejto nechránenej diaľave bolo ľahké zastihnúť Kalmykov. Táto ruská federatívna republika, rozlohou podobná Česku, no len s 300 000 obyvateľmi, ešte stále neprekonala Stalinove deportácie. Ani vtedajší počet obyvateľstva, ani nádherné pagody sa už nepodarilo obnoviť.

Dobrý muž zomiera na koni

Prvá lekcia, estetika. Po troch hodinách roviny otvorená kotlina. V nej leží jediné kalmycké veľké mesto Elista. Pod modrým nebom flámujú pekní, štíhli, elegantní, za­mys­lene hľadiaci Aziati. „Ožratá ulica“ s najlepším nočným životom v južnom Rusku, uhladený a predsa pružný ryt­mický tanečný krok jednej Kalmyčky odfarbenej na blond.

Druhá lekcia, vláda. Dlhé obdobie tu vládla diktatúra Kirsana Iljumšinova. Tento podnikateľ, ktorý bol dlhé roky aj prezidentom svetového šachového zväzu FIDE, si urobil meno aj mimo Kalmycka – napríklad tým, že zatiaľ čo v Líbyi zúrila občianska vojna, on si s pokojom v duši hral v stane partiu šachu s Kaddáfím.

Doma bola Iljumšinova vláda tvrdá, v roku 1998 zavraždili šéfredaktorku opozičného denníka „Sovietske Kalmycko“. Stretávam sa s jej nástupcom, 67-ročným Valerijom Badmajevovom. Denník premenovali na „Moderné Kalmycko“. Vláda republiky trápila redakciu raziami, nejaké obdobie režim dokonca vydával klamlivú fake verziu týchto novín. Dnes sú zadarmo a vychádzajú už len 7-/9-krát ročne. Badmajevove deti nemajú kvôli nemu nijakú šancu urobiť kariéru v Kalmycku a preto žijú ďaleko odtiaľ, v Moskve, Anglicku, USA. Na rozdiel od iných opozičníkov Badmajeva nikdy nezbili, a to kvôli široko rozvetvenému príbuzenstvu, myslí si Badmajev, „sesternica mojej manželky je s Iljumšinovou tetou…“

Badmajev je klasickým bojovníkom za občianske práva, kedysi považoval za dobrú liberálnu stranu Jabloko a teraz Navaľného. Hovorí, že terajší kalmycký prezident Orlov je „mäkší“, už aj preto, lebo po chlastačkách má vždy týždňový výpadok v práci, „ľudia sa z neho smejú“. Orlova v septembri znovu zvolili, pričom Badmajev odhaduje podiel falšovania na 20 percent: „Edinorossi by boli tak či tak vyhrali, ale táto beztrestnosť, žiaľ, už od Jeľcinových čias, je jednoducho príliš lákavá.“ Kalmycká vláda, ktorú som už týždne pred cestou kontakto­val, ma úplne ignoruje.

Tretia lekcia, identita. Kalmyci patria k západomongol­s­kému národu Oiratov, ktorý sa prisťahoval na neúrodné ste­pi pri Kaspickom mori a dohovoril sa s cárskym Ruskom. V divadle pozerám hosťujúcu hru z ruskej federatívnej re­pub­liky Tuviansko od vzdialenej mongolskej hranice. V eseji – dráme, ktorá sa hrá už 18 rokov, melancholickí Mon­goli dumajú o vojne. „Musí sa pokračovať, až k pos­lednému moru,“ hovorí šaman, „lebo mier bude až vtedy, keď všetky národy budú žiť pod tým istým chánom.“ Čin­gischán povie: „Dobrý kôň zdochne na ceste, dobrý muž zomrie na koni.“

Štvrtá lekcia, budhizmus. Pozri lekciu vláda. Jeho rein­kar­novanou hlavou je „Džadžin láma“, otec rodiny, ktorý vyrástol v USA a pred stepnými intrigami pravi­del­ne uteká do Colorada. Bez akreditácie pri aparáte ož­ra­­tého prezidenta mi aj lámov aparát odmieta poskytnúť inter­view.

Modré nebo

Navštívim nový „Veľký churul“, najväčší budhistický chrám v Európe. Tisícky vlajok vejú na čiernom železnom plote, 17 „veľkých učiteľov“ ako zlaté sochy. Vyzuť topánky, nikdy sa neotočiť chrbtom k deväť metrov vysokej soche Budhu a vkročím do chrámu. Okolo nižších oltárov stovka veľkých váz s umelými kyticami. Nástenné maľby zoženštených mníchov, ktorí občas chladnokrvne jazdia na tigrovi. 13 namaľovaných dalajlámov obklopuje úradujúceho 14. dalajlámu, len tvár 14. dalajlámu, ktorá je známa z rozhlasu i televízie, je namaľovaná ako fotografia. Mladá žena trikrát padá na zem pred Budhom. Jej dcéruška to napodobňuje, súčasne spínanie rúk zvláda len s oneskorením.

Väčšina Kalmykov, ktorých sa na to pýtam, neovláda mantru a nikdy nemedituje. Badmajev hovorí, že je agnostikom, ale robí to rovnako ako jeho stará múdra teta a každý 8., 15. a 30. deň mesiaca zapáli lampičku. Okrem toho si v tento deň zakazuje nadávanie, nepije pálenku a nejedáva mastné mäso. Tým je tento agnostik viac praktizujúcim budhistom než všetci ostatní Kalmyci, s ktorými sa rozprávam. Väčšina z nich len zapáli na veľké sviatky sviece v churule, presne tak ako pravoslávni v chráme.

Piata lekcia, perspektíva. Kalmyci si robia reklamu: obchody so suvenírmi, „Obedový stôl nomáda“, mliečny čaj „džomba“. Na uliciach však počujem len ruštinu, mladí rozprávajú po kalmycky zle. Kalmycko hraničí s Dagestanom, ktorý je najnepokojnejšou a terorizmom a únosmi najčastejšie otriasanou republikou. Mnohí Kalmyci pociťujú islamský Kaukaz ako hrozbu a slovansko-kresťanské Rusko považujú za spojenca.

Mnohí Kalmyci odmietajú Džadžin lámu, nazývajú ho „americkým kurevníkom“ a sú prívržencami „prorokyne utlá­čanej tibetskými mníchmi“. Keď cestujem preč v ma­lom autobuse, otvorí mi starý Kalmyk: „Bol si v Eliste, ale to najdôležitejšie si nevidel!“ Hovorí, že elistská pro­rokyňa sa čoskoro stane známou na celom svete a vy­po­čí­tava mi jej proroctvá: „Prvého januára 2001 sa začal mat­riarchát, na konci 21. storočia už nebudú nijaké vojny a na konci 22. storočia bude už len jedno náboženstvo.“ – „Áno? Ktoré?“ – „Tengrizmus. Čin­gischánovo ná­božens­tvo, viera v modré nebo.”

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo