Mesiáš, cirkev a U2

V marci 2OO5 vstúpili do rock´n´rollovej siene slávy. Ich frontman je dnes kritizovaný za akýsi „mesiášsky syndróm“. Dištancovanie sa od náboženstva a kontroverzné 90. roky ich kapely sa množstvu kresťanom nepáčili. Komu veria Bono Vox, Adam Clayton, Larry Mullen Jr. a The Edge?

U2: Dál a dál – duchovní cesta od presbyteriánskeho kaplána Stevena Stockmana je zaujímavá kniha. Fanúšika írskych U2 by pritiahla minimálne názvom, ale toto dielo vyznieva skôr ako mapa. Na ceste štyroch chalanov z Dublinu sa za ich viac ako dvadsaťpäť ročnej kariéry udialo mnoho tajomného i priezračného. Ak sa popri tom spomenie stretnutie s Bohom, môže to vyznieť gýčovo, povrchne alebo dokonca komerčne. Alebo nie?

Čo najďalej od cirkvi?
Stockman začína úplne na začiatku. Pri zrode kapely a jej textov skúma vplyvy, ktoré na U2 už v zrode dorážali. Hneď po prvých úspechoch sa U2 začali od cirkvi odčleňovať. Vo svojom kresťanskom spoločenstve nenašli pochopenie pre využitie svojich darov – duchovní vodcovia im kariéru, ktorá sa bezpodmienečne blížila, neodporúčali.

Svojím spôsobom ich ovplyvnilo práve prostredie, v ktorom vyrastali. Írsko plné katolíkov. Ale akých? Znechutení nepraktizovaním viery a náboženských nevraživostí v súvislosti so severným Írskom sa Bono a jeho spoluhráči vybrali svojím smerom.

Neskôr U2 kritizovali cirkev za falošnosť, oddialenie sa od evanjeliových spôsobov (najmä v otázke podpory krajín tretieho sveta). Bono zvlášť kritizoval americké spôsoby, kde videl kresťanstvo ako nástroj komercie. Postupne sa v kapele naučili, že kresťanské médiá ich názory interpretujú podľa seba. Ďalší dôvod na odstup. Podľa Stockmanovej knihy Bono tvrdí, že Ježiša vidí všelikde, len nie v náboženstve. Láka ho radikálna forma kresťanstva a práve na tú sa po prvých rokoch svojich úspechov vybral.

Autor duchovnej púte rockovej kapely používa slovo cirkev a je pravdepodobné, že myslí skôr protestantizmus, predovšetkým ten americký. Bono sa k žiadnej cirkvi neprihlásil, ale Stockman ho obhajuje, keďže kresťana nerobí kresťanom príslušnosť, ale skutky. Frontman U2 má neresti a nepovažuje sa za nejakého „svätuškára“. Raz sa o sebe vyjadril takto: „...A nakoniec ja, najpríšernejšie stvorenie, aké môže chodiť po svete: rocková hviezda s politickým programom“.

Omša alebo Afrika?
Steve Stockman čitateľa tejto cesty privádza k presvedčeniu, že nie je dôležité, či sa rocková hviezda stráni fajčenia, pitia a podobne. Skutky a snaha žiť podľa evanjelia je oveľa dôležitejšia. V duchu Božieho Slova sa Bono snaží bojovať proti chudobe, AIDS a podporovať obchod v Afrike. Ak k tomu pripočítame kritiku cirkvi, vzniká nám obraz kohosi svätého, proroka či dokonca záchrancu. Stockmana tiež poburuje istý úvodník amerického časopisu Christianity Today z roku 2003, kde sa píše: „Bono opakovane tvrdí, že kresťanstvo bez sociálnej spravodlivosti je prázdne. S tím súhlasíme. Ale kresťanov boj za sociálnu spravodlivosť bez pravidelných bohoslužieb v cirkevnej komunite nie je o moc viac ako samoúčelný aktivizmus.“

Takto bolo prehlásené, že pomáhať druhým bez chodenia do kostola je bezobsažné. Kritika Bonovho „syndrómu spasiteľa či mesiáša“ sa rozšírila aj do Európy. Pri jej preskúmaní môžeme skonštatovať, že je smutné, ak niekomu prekážajú prehrešky osobného charakteru a väčšie skutky pre blížnych nepokladá za adekvátne. Kritizujeme zhýralé popové a rockové hviezdy za nemravný život, a keď sa niekto napriek svojim zlyhaniam (ktoré neskrýva, ibaže sa u neho prejavujú inak ako u menej slávnych ľudí) o niečo snaží, skritizujeme ho. Kto takým dokonalým ľuďom vyhovie? Bono a U2 asi stačiť nebude.

To, že sa Bono nepriznáva ku konkrétnemu vyznaniu, má podľa Stockmanovej knihy aj iný dôvod. Ani Ježiš nechcel, aby ho najbližší prezradili, svoju totožnosť často skrýval. Samozrejme, že nájdeme priame vyhlásenia, že je Synom človeka, ale nepotreboval to hneď všetkým nerozumne vyhlasovať. Podobne neboli prijatí ani mnohí proroci, ktorí svojou kritikou neboli vôbec obľúbení. Ak by sa U2 prihlásili ku konkrétnemu náboženskému spoločenstvu, mohli by tak stratiť priazeň odlúčenej strany „svojej“ cirkvi. Spievať pre všetkých je zatiaľ asi najsprávnejšie.
Túžba vidieť Božie kráľovstvo už tu na Zemi nemusí byť prejav spasiteľského syndrómu, ale možno aj obyčajného povolania kresťana. Aj keď je jasné, že ide o snahu reformovať cirkev „z vonku“. Bono však vlastnú cirkev ešte nezakladá.

Skutočnosť, prečo prijíma cirkev U2 pomaly, vysvetľuje teológ Eugene Peterson. Ten v úvode knihy Get Up Off Your Knees píše, že Duch Svätý využíva prorokov, aby zbavili ľudí klamstiev a ilúzií, na ktoré si zvykli. „Prorockým hlasom, ktoré vyzývajú ľud Boží, aby žil v súlade s Písmom, ktoré kladie zvláštny dôraz na starostlivosť o chudobných, trpiacich a odstrkovaných, nikdy nebýva dopriate sluchu tých, ktorí využívajú náboženstvo ako úkryt pred skutočnosťou.“

Zhýralí „svätuškári“
Skúška pre kresťanov nastala príchodom albumu Achtung Baby, keď sa U2 predstavili nielen netradičným zvukom, ale svojím prezlečením aj samotný Bono. Na prežitie potrebovala kapela zmenu, a tou sa stal výsmech súčasnej kultúry, šoubiznisu a komercie. Na paródiu a ironické divadlo počas ich koncertov slúžili Bonovi dve postavy. Prvou bola Mucha – zhýralá rocková hviezda. Bono s tmavými okuliarmi a v lesklej koži naháňal rozospievaným fanúšikom zimomriavky. Ústrednou témou bolo ego a postmoderný elvisovský sex-appeal. Výsmech pokračoval postavou rohatého diabla McPhista, ktorého nemusel každý pochopiť. Írski kresťania s „basou, bicími a tromi akordmi s pravdou“ sa zveličením samých seba premenili na to, čo dnešná doba z ľudí ich typu môže urobiť.
Postavou McPhista bol Bono inšpirovaný z knihy Rady skúseného diabla od C. S. Lewisa. Posmech z diabla je ústredným citátom Lewisovej knihy. Odstrašujúce, ale účinné.

Stockman sa v knihe venuje tiež politickým a dobročinným aktivitám U2. Oveľa viac sa však sústredí na ich vzťah s Bohom, ktorý sa prejavuje v textoch a tiež v snahe ovplyvňovať mocných. Spolu s autorom sledujeme, ako sa z dospievajúcich U2, ktorí hľadajú ideály (Boy, October, War), stávajú vyzretí hudobníci a textári (The Unforgettable Fire, The Joshua Tree). S napätím sledujeme, ako zareagujú konzervatívni fanúšikovia pri búrlivých rokoch irónie (Achtung Baby, Zooropa, Pop) a blížiace sa druhé tisícročie nám prináša U2 konečne bez pretvárky, irónie a umelých zvukov napodobňujúcich gýčovú pop kultúru. Cieľom je duša, a to aj americká, ktorú zranil 11.september 2001.

Práve v textoch objavujeme, ako Bono Písmo pochopil. Ich hudba je plná večnosti, nádeje a znovuzrodenia. Ak by však iba takto pekne spieval a nerobil nič popri tom, musel by kritizovať za farizejstvo najprv seba.

Prvý album nového milénia All That You Can´t Leave Behind sa nás pýta, čo si máme vziať so sebou, keď príde koniec našej cesty. So Stockmanom sa v knihe dostávame až k poslednému dielu U2. O piesni „All Because Of You“ sa dlho neveriaci Adam Clayton vyjadril, že bude asi o Bohu. Podľa Bona je teraz v kapele duchovne najsústredenejší práve on.

Skutočnosť, že U2 sú spolu už dlhý čas, komentoval tiež Springsteen v jednom zo svojich prejavov, keď povedal, že kapela môže vzniknúť náhodou, ale nemôže náhodou zostať pohromade.

Kto ich pochopí?
Na Stockmanovom diele je však pozoruhodná jedna vec. Celá kniha, ktorá rozpráva o pekných ideáloch a snahách U2, je nasiaknutá akousi tvrdohlavosťou autora, ktorý sa snaží akoby za každú cenu presvedčiť, že U2 sú v kritike nevinne. Neviem, ale celkový dojem je dosť čudný – z Bona robí veriaceho nekresťana. Žeby Bono k svojim aktivitám nepotreboval cirkev? Každý, kto čítal knihu Bono o Bonovi však vie, že Bono má blízko ku katolicizmu. Čo však pre írskeho rockera znamená „mať v nej (katolíckej cirkvi) čoraz väčšiu útechu“, vie najlepšie iba on sám.

Napriek rozpačitým náladám a dojmom z prechádzky duchovnou cestou U2 sa mi vynára, že problém vnímania a prijatia Bonovej kapely môže byť aj o tom, či dokážeme prijať skutočnosť, že aj rockové hviezdy sa môžu usilovať o svätosť. Aspoň usilovať. Umením, myslením a životom.

Pavol Rábara

• Ak sa Vám článok páčil, podporte ho navybrali.sme.sk
...................
Steve Stockman
U2 – Dál a dál
Duchovní cesta
Volvox Globator, Praha 2006

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo