Práve štartuje letopočet po Merkelovej

Práve štartuje letopočet po Merkelovej

Angela Merkelová oznamuje, že na decembrovom zjazde CDU sa vzdá predsedníckeho postu v tejto strane, ale zostane nemeckou kancelárkou. Foto TASR/AP

Angela Merkelová sa po neúspešných voľbách v Hesensku vzdala postu líderky CDU.

Jej rozhodnutie prišlo až nečakane rýchlo a je zjavné, že už bola naň vnútorne pripravená. Kancelárka Merkelová dnes najskôr pred straníkmi a potom aj pred novinármi oznámila, že v decembri už nebude kandidovať za predsedníčku CDU. Na poste kancelárky však plánuje dovládnuť do roku 2021.

Merkelová prebrala osobnú zodpovednosť za výsledky hesenskej CDU, ktorá stratila oproti minulým voľbám 11 percent. Vyhlásila, že obraz dnešnej vlády v Berlíne je „neakceptovateľný“, nemožno ho len tak obísť, preto sa rozhodla „otvoriť novú kapitolu“.

Na jednej strane bola forma, ktorou oznámila svoje rozhodnutie, merkelovská v tom lepšom zmysle slova: všetko prebehlo pokojne a usporiadane, bez náznaku najmenšej hystérie a bez pátosu, akoby ani nešlo o začiatok novej éry, ale len manažovanie nevyhnutného. Sebakontrolu a sebadisciplínu, s akou pôsobí bezmála 20 rokov na vrchole politiky, tak aj dnes obdivovali i jej najväčší odporcovia.

Súčasne to bolo dnes aj celkom nemerkelovské: hoci každý vedel, že tento deň raz musí prísť – a z jej pohľadu je najracionálnejšie, aby si ho zvolila ona sama –, Merkelová vynikala nielen absolútnym pokojom, ale aj mimoriadnou odolnosťou, s ktorou už neraz zázrakom vyviazla aj z bezvýchodiskovej situácie.

Tentoraz si však podľa všetkého zrátala sily – a rozhodla sa zachrániť aspoň svoju pozíciu kancelárky. Tým, že sa vzdala šéfovania CDU, vypustila v tlakovom hrnci s názvom CDU paru v nádeji, že bude môcť pokračovať aspoň na čele vlády.

Aby si však nikto nemyslel, že sa rozhodla pod tlakom depresie zo včerajšej noci, médiám vysvetlila, že takto to mala premyslené už pred letom (nie je však jasné, či jej uveril aspoň jeden novinár), pôvodne vraj chcela svoj odchod z čela CDU oznámiť v novembri, teraz to len urýchlila.

Referendum aj o Merkelovej

Na pochopenie jej vnútorného rozpoloženia najskôr krátky kontext k včerajším voľbám v Hesensku: po bavorských voľbách išlo opäť o voľby, pri ktorých sa tušilo, že voliči ich využijú ako ventil nespokojnosti s Merkelovej koaličnou vládou CDU a SPD.

Hesensko je pritom spolkovou krajinou v strede Nemecka, ktorá má len o niečo viac obyvateľov než Slovensko. No už v predvečer volieb bolo jasné, že ak hesenská CDU utrpí mohutný prepad, nebude to dôsledkom vládnutia CDU v Hesensku, ale najmä osobnou porážkou Angely Merkelovej.

Prepad o desať percent, ktorý pred dvomi týždňami obral CSU o dlhodobú absolútnu dominanciu v Bavorsku, sa ešte dal zviesť na ministra vnútra a šéfa CSU Horsta Seehofera. Ten zvolil v posledných mesiacoch radikálny protimigrantský kurz, ktorým opakovane ponižoval Merkelovú – časť voličov CSU, najmä tých, ktorí sa sami angažovali v pomoci utečencom, Seehoferova rétorika znechutila natoľko, že dali hlas radšej proutečeneckej strane Zelených (keďže CDU v Bavorsku nekandiduje).

Lenže hesenská CDU je niečo celkom iné, je vlastne zrkadlovým opakom CSU – má liberálnu tvár, uplynulých päť rokov vládla spolu so Zelenými, predsedom vlády a lídrom regionálnej CDU je Volker Bouffier, jeden z najväčších straníckych zástancov Angely Merkelovej. Bouffier sa aj v predvolebnej kampani spoliehal na bonus kancelárky, volal ju na predvolebné zhromaždenia a dúfal, že sa s jej pomocou predsa len vyšvihne aspoň nad 30 percent (v roku 2013 volilo hesenskú CDU 38,3 percenta voličov).

Faktor Merkelovej však neodvrátil hroziaci prepad hlasov – Bouffier stratil oproti minulým voľbám 11 percent, takže 27-percentný zisk pre hesenskú CDU je najhorší od 60. rokov. Bouffierovi voliči spred piatich rokov sa masívne presunuli k dvom protipólom, Zeleným aj AfD. A keďže rovnako ako CDU krvácala aj SPD, ktorá sa v Hesensku prehupla dokonca pod 20 percent (najhorší výsledok hesenskej SPD po druhej svetovej vojne vôbec), víťazmi boli Zelení aj AfD, obe strany zdvojnásobili, respektíve strojnásobili svoje zisky oproti minulosti.

Nebezpečný Jens Spahn

Už včera počas hesenskej noci sa v CDU ozývali prvé opatrné hlasy, ktoré sa vyslovili v prospech zásadnej zmeny, pretože inak stihne CDU osud scvrkávajúcej sa SPD. Merkelovú asi najviac zasiahlo, že sa takto vyjadril 38-ročný Jens Spahn, pomerne populárny minister zdravotníctva, ktorý bol v posledných rokoch v rámci CDU najodvážnejším kritikom Merkelovej.

Utečeneckú krízu, ku ktorej prispela aj Merkelovej politika, nazval Spahn pred pár rokmi „disrupciou štátu“. Otvorene hovoril, že nekontrolovaný príchod migrantov z moslimského sveta ohrozuje charakter nemeckej spoločnosti, ktorá možno stratí doterajšiu tolerantnosť a bude v nej čoraz viac prejavov mačovského násilia, antisemitizmu a homofóbie (sám Spahn je homosexuál).

Súčasne s tým, ako postupne upadala autorita Merkelovej, rástol vplyv Spahna, ktorého kancelárka napokon s nevôľou a pod tlakom z vlastných radov povolala do svojej štvrtej vlády. Talentovaný Spahn to využil, uplynulé mesiace zaujal na ministerstve zdravotníctva svojou usilovnosťou aj kompetentnosťou.

Napriek tomu nebolo jasné, či sa Spahn odhodlá do protiútoku na decembrovom sneme CDU, na ktorom mala podľa očakávaní Merkelová opätovne kandidovať za predsedníčku CDU. Až dosiaľ Merkelová dávala najavo, že obe pozície – kancelárky aj šéfky CDU – sú nerozlučné. Takže aj po posledných voľbách všetci rátali s tým, že kým bude Merkelová do roku 2021 kancelárkou, tak bude viesť aj CDU, lebo inak by mohla stratiť spod kontroly stranu a následne aj vládu.

Samozrejme, Merkelovej uvažovanie malo svoju zákonitú politickú aj mocenskú logiku, no v posledných týždňoch sa ukazovalo, že bude čoraz ťažšie udržateľné. V septembri sme v Postoji písali o začiatku jej konca, pretože si nedokázala do čela poslaneckej frakcie ustanoviť svojho najvernejšieho spojenca Volkera Kaudera. No a potom prišli voľby v Bavorsku a Hesensku.

V tejto chvíli bude hrať Merkelová najmä o to, aby presadila do vedenia CDU svojho dediča a tým zvýšila pravdepodobnosť, že ako kancelárka dokončí svoje štvrté volebné obdobie.

Merkelovej jasnou favoritkou je generálna sekretárka CDU Annegret Kramp-Karrenbauerová, ktorá práve v týchto hodinách prejavila svoj záujem o Merkelovej následníctvo.

Táto 56-ročná politička bola dlhé roky premiérkou malého Sárska, je Merkelovej lojalistkou, podporovala jej líniu v utečeneckej politike, liberálnu tvár strany reprezentovala aj v zápase za zavedenie kvót pre ženy.

Napriek tomu ju mnohí v CDU nepovažujú za súčasť liberálneho krídla CDU. Kramp-Karrenbauerová bola napríklad pomerne jasne proti zrovnoprávneniu homosexuálnych partnerstiev s manželstvom s argumentom, že ak sa raz podstatne zmení definícia manželstva, tak sa budú môcť sobášiť aj blízki príbuzní či dokonca ľubovoľné skupinky ľudí (ľavica ju vtedy obvinila, že porovnáva homosexualitu s incestom a polygamiou).

Zápas o merkelovské dedičstvo

V každom prípade platí, že pre Merkelovú by bola Kramp-Karrenbauerová najlepšou možnou voľbou. No aj keby kancelárke tento scenár vyšiel, stále by to neznamenalo, že dovládne do konca – ešte väčším rizikom než mocenský boj, ktorý teraz čaká CDU, je proces vnútorného rozkladu, ktorým prechádza SPD. Nie je totiž vylúčené, že práve SPD z pocitu zúfalstva a aj pudu sebazáchovy opustí Merkelovej berlínsku loď. 

Záujem o Merkelovej post v čase písania tohto textu prejavil už aj vyššie zmienený minister zdravotníctva Jens Spahn.

Rovnaký záujem by mohol mať aj praktizujúci katolík Armin Laschet, ktorý je premiérom Severného Porýnia-Vestfálska. Aj on by rovnako ako Jens Spahn posunul CDU doprava: Laschet si na jednej strane v ekonomike rozumie s liberálmi Christiana Lindnera, tiež patril medzi odporcov zavedenia idey „manželstva pre všetkých“.

Od dnešného rána sa tiež šíria chýry, že na Merkelovej pozíciu by mal kandidovať aj Friedrich Merz. Tohto politika už mladší Nemci ani nepoznajú, jeho prípadná kandidatúra by bola pravdepodobne beznádejná, ale o to viac symbolická. Bol to Merz, ktorého v roku 2004 vytlačila Merkelová z vedenia parlamentnej frakcie CDU. Neskôr oznámil, že v politike končí, pretože nesúhlasil so smerovaním CDU pod Merkelovej taktovkou. Pred takmer 20 rokmi zaviedol do nemeckej debaty pojem „Leitkultur“, teda akejsi hlavnej, smerodajnej kultúry, ktoré má byť alternatívou voči bezbrehému konceptu multikulturalizmu.

Najbližšie týždne sa bude v CDU bojovať o to, v akej podobe prežije dedičstvo Angely Merkelovej, ktorá svoju stranu zmenila tak, že dnes sa často najviac podobá na stranu Zelených. Ale bude sa bojovať aj o to, či Merkelová naozaj prežije ako kancelárka do roku 2021.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo