Ukrajina na prahu nádeje?

S kyjevskými horúčavami prišla koncom júna aj nádej. Obyčajní Ukrajinci pochopili hrozbu, ktorej čelí ich krajina a teda i oni sami a prišli vo veľkých množstvách k voľbám. Prezidenta vybrali už v prvom kole, čo im umožnilo konečne sa pozrieť s väčším optimizmom do budúcnosti.

Naopak, prvá polovica mája 2014 bola zvlášť pochmúrna. Začalo sa to v Odesse a pokračovalo na východe krajiny. Centrálna vláda nebola schopná vyriešiť prehlbujúci sa vojenský konflikt a v krátkodobom horizonte zjednotiť krajinu. Príliš často Ukrajinci počúvali o ponižujúcich porážkach, ktoré ich nestáli iba česť, ale aj životy. Pesimizmus sa šíril a čoraz viac sa pochybovalo aj o úspešnosti nadchádzajúcich volieb.

Skoro beznádejnú situáciu v máji nezachránili politici, vojaci či príslušníci štátnej správy. Vláda a armáda bola paralizovaná porazeneckým duchom. Čím častejšie bolo počuť vlastenecké prejavy, z čím vyšších miest prichádzali, tým bolo jasnejšie, že operácia na východe krajiny sa nedarí, že niet skutočnej jednoty, sily či elánu. Keď niekto očakáva porážku, bude porazený.

Voľby, ich priebeh a výsledok, boli novým impulzom pre Ukrajinu. Nie, problémy sa sami ani po voľbách nevyriešia, ale to, že obyčajní Ukrajinci ukázali silu, odhodlanie a jednotu snáď aspoň na chvíľu dodalo odvahu aj politikom, aby prešli od slov k premysleným činom.

"Ukrajina potrebuje zmenu, ľudia zmenu očakávajú. Ak nepríde aspoň nejaká, opäť sa ponoria do frustrácie a rozvrat bude pokračovať."

Zdieľať

Predvolebná kampaň podobne ako kdekoľvek na svete sa hmýrila sľubmi o navrátení Krymu, či vyriešení bezpečnostnej situácie počas pár týždňov, nanajvýš mesiacov. Týmito sľubmi nešetril ani víťazný kandidát, dnes už prezident Porošenko. Väčšinovo im ľudia neverili, ale aj tak sa s jeho osobou spájajú obrovské nádeje, čo je jeho výhoda, ale aj slabina.

Ukrajina potrebuje zmenu, ľudia zmenu očakávajú. Ak nepríde aspoň nejaká, opäť sa ponoria do frustrácie a rozvrat bude pokračovať. Nádej na zmenu je dnes zosobnená v prezidentovi Porošenkovi. Pred ním stoja iba dve možnosti vojdenia do dejín: buď zachráni Ukrajinu, alebo ju stratí. Maurice Druon v predhovore k svojej knihe Železný kráľ napísal, že dejinné tragédie vynášajú na povrch veľkých mužov, priemerní muži ich spôsobujú. Dnes je čas veľkých mužov.

V krátkodobom horizonte sa však nedá upokojiť Donbas, a už vôbec získať Krym späť. Ukrajina ale nutne potrebuje víťazstvo. Víťazstvo, ktoré jej umožní nestratiť vieru v samú seba a svoju budúcnosť. To víťazstvo im môže dať Európska únia podpisom asociačnej zmluvy a bezvízovým stykom. Tieto dve veci majú pre Ukrajincov veľký symbolický význam. Znamenajú, že niečo dokázali, že to všetko, čo sa začalo minulý november nebolo zbytočné. Takéto víťazstvo poskytne novému vedeniu Ukrajiny čas, aby s podporou aspoň väčšiny Ukrajincov zmobilizovalo sily a urobilo kroky potrebné pre národnú záchranu.

Vojny je vždy najprv nutné vyhrať v hlavách, vo víťazstvo je nutné uveriť. V posledných dňoch vidím rast tejto viery a tým aj nádeje pre upokojenie situácie na Ukrajine postupnými krokmi. Zázrak, ktorý všetko zmení k lepšiemu, zrejme nepríde, ale proces uzdravovania Ukrajiny sa, pevne verím, začal a snáď sa objavil a objaví (objavil) aj veľký muž, ktorý pomôže ruke božej realizovať jej plány pre Ukrajinu.

Michal Považan
Autor niekoľko rokov pracoval v mimovládnom sektore, v súčasnosti pôsobí na Národnej univerzite Tarasa Ševčenka v Kyjeve.

Ilustračné foto: flickr.com (licencia CC)

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo