Hoci výsledok komunálok ešte nepoznáme, isté je, že Fico sa vyhlási za víťaza

Hoci výsledok komunálok ešte nepoznáme, isté je, že Fico sa vyhlási za víťaza

Foto: TASR/Michal Svítok

Čo o komunálnych voľbách vieme s určitosťou povedať už teraz.

Len niekoľko hodín po tom, ako sa o necelé dva týždne zavrú volebné miestnosti, sa začne boj o interpretáciu volebných výsledkov. Tie totiž pri regionálnych a komunálnych voľbách bývajú menej jednoznačné ako pri hlasovaní do parlamentu či pri prezidentskej voľbe.

Pamätáme si to aj spred roka, zo župných volieb, keď Smer po porážke vo väčšine županských súbojov najskôr dlhší čas zaskočene mlčal, kým opozícia oslavovala víťazstvo. Potom však Robert Fico zvolal tlačovú konferenciu a sebavedomo vyhlásil, že triumf patrí jeho strane. Argumentoval tým, že Smer v župných parlamentoch získal 88 poslancov, čo bolo najviac zo všetkých politických strán. „Ako môže byť fiaskom, keď strana získa najviac poslancov,“ pýtal sa vtedy ešte predseda vlády.

Niečo podobné sme pred týždňom mohli sledovať tiež v susednom Poľsku, kde sa za víťazov komunálnych a regionálnych volieb vyhlásili ako vládna strana Právo a spravodlivosť (PiS), tak aj opozícia. PiS výrazne uspel na vidieku a v menších mestách, opozícia zase bodovala vo veľkých mestách a jej kandidát zvíťazil vo Varšave už v prvom kole.

Niečo podobné nás zrejme čaká aj 10. novembra na Slovensku. Keď dáme nabok nezávislých kandidátov, tak je veľmi pravdepodobné, že Smer získa najväčší počet starostovských a poslaneckých miest.

Hlavným dôvodom je, že strany ako Smer, ale aj SNS, Most, SMK či KDH stále disponujú pomerne veľkou členskou základňou, početným funkcionárskym aktívom a rozvetvenými regionálnymi štruktúrami, a teda dokážu po celej krajine postaviť do komunálnych volieb najväčší počet kandidátov. SaS, OĽaNO či Sme rodina v tomto s nimi nedokážu hrať tú istú ligu.

Ak sa za víťaza komunálnych volieb bude chcieť vyhlásiť opozícia a niečím toto vyhlásenie aj podoprieť, musí podobne ako tá poľská uspieť vo veľkých mestách. Zdieľať

Tento scenár podporujú aj čísla, ktoré minulý týždeň zverejnil Denník N. Ide o starostovské a primátorské posty, o ktorých je už vopred rozhodnuté, keďže v týchto obciach sa do súboja prihlásil iba jeden kandidát. Takýchto obcí je na Slovensku 762 z necelých 2 900. Ide najmä o malé dedinky s niekoľkými stovkami obyvateľov, ale sú medzi nimi aj väčšie mestá ako Brezno, Šaľa či Kráľovský Chlmec.

V 263 z nich budú po komunálnych voľbách miestne záležitosti riadiť starostovia zvolení ako nezávislí kandidáti. Hneď za nimi nasleduje Smer, ktorý bude mať v týchto obciach 192 starostov, ďalších 55 starostovských miest obsadí koalícia Smer, SNS. Samotná SNS získa v obciach s jediným kandidátom 49 starostov, Most 44 a SMK 37 starostov. Spomedzi opozičných strán je na tom najlepšie neparlamentné KDH so ziskom 33 starostov.

Ak sa za víťaza komunálnych volieb bude chcieť vyhlásiť opozícia a niečím toto vyhlásenie aj podoprieť, musí podobne ako tá poľská uspieť vo veľkých mestách. Ľudia, ktorých Smer môže označiť za „svojich“, dnes riadia štyri krajské mestá. Košice, Žilinu, Nitru a Banskú Bystricu. Strategickým cieľom takzvanej demokratickej opozície teda je tento počet výrazne zredukovať plus ovládnuť zastupiteľstvá veľkých miest.

Ale aj keby sa jej to podarilo, pre Roberta Fica to aj tak nebude žiaden argument proti tomu, aby sa, s grafmi a tabuľkami v rukách, opäť neprezentoval ako víťaz volieb.

Tak ako keď v roku 2017 jeho víťaznú rétoriku nepribrzdila ani strata štyroch županských postov zo šiestich a zredukovanie župných poslancov zo 149 na 88.

Faktom je, že Smer síce komunálu stále dominuje, ale jeho pozícia aj tu postupne slabne. Tento trend veľmi pravdepodobne potvrdia aj tieto komunálne voľby, hoci Robert Fico to určite neuzná.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo