Spravili sme si svoju prácu

Spravili sme si svoju prácu

Kapitán Chesley Sullenberger. Foto: www.usafa.af.mil

Stroje sú len také dobré ako tí, čo vedia, ako ich používať, ale aj kedy ich ignorovať.

Film Sully od Clinta Eastwooda z roku 2016 rozpráva príbeh o tom, ako kapitán „Sully“ Sullenberger núdzovo pristál na rieke Hudson v januári 2009 s lietadlom US Airways, ktoré stratilo ťah v oboch motoroch po tom, ako do nich krátko po štarte vletel kŕdeľ vtákov. Všetkých 155 cestujúcich a členov posádky prežilo iba s malými zraneniami. Väčšina sa evakuovala na krídla lietadla, kde ich od treskúcej zimy zachránil rýchly zásah kapitánov trajektov a potápači z vodného záchranného tímu mesta New York.

„Nie. Vôbec sa nedržal riadneho postupu,“ hovorí Skiles o kapitánovi. „Viem to, pretože som mal tú príručku v rukách. Pomocné napájanie zapol okamžite po výpadku motorov. Podľa Airbusu je to pätnásta vec v poradí. Pätnásta. Keby šiel podľa postupov, boli by sme všetci mŕtvi.“ Zdieľať

Názov filmu je síce Sully a väčšinu svojej pozornosti sústredí na samotného Sullenbergera (ktorého hrá Tom Hanks), no je viac než len servilným životopisným filmom. Obsahuje niekoľko dôležitých poučení a tém.

Jedna téma, ku ktorej sa film neustále vracia, sa týka vzťahu medzi ľuďmi a ich technológiou. V dôležitej scéne na začiatku filmu Sullenbergera a jeho kopilota Jeffa Skilesa vypočúvajú členovia Národného výboru pre bezpečnosť v doprave. Dozvedajú sa, že viaceré počítačové simulácie ukazujú, že sa mohli dostať späť na letisko.

Skiles im vraví: „Pozrite sa, práve som dokončil preškolenie na A320 a môžem vám povedať, že jediný dôvod, prečo lietadlo fungovalo tak dobre, že mohlo pristáť kdekoľvek, je ten, že kapitán Sullenberger zapol pomocné napájanie.”

„Jednoducho sa riadil technickou príručkou,“ hovorí členka výboru.

„Nie. Vôbec sa nedržal riadneho postupu,“ hovorí Skiles a jeho poznámka pôsobí tak, že bude jeho kapitánovi osudná. „Viem to,“ pokračuje, „pretože som mal tú príručku v rukách. Pomocné napájanie zapol okamžite po výpadku motorov. Podľa Airbusu je to pätnásta vec v poradí. Pätnásta. Keby šiel podľa postupov, boli by sme všetci mŕtvi.“

Iný technický záznam obsahuje údaje, ktoré ukazujú, že ľavý motor stále bežal na voľnobeh a mohol ich dostať z ťažkostí. „Potom sú asi údaje nesprávne,“ hovorí im Sully. „Ukážte mi ľavý motor a budú tam mŕtve husi a žiadny výkon.“ Keď lietadlo konečne vytiahnu z Hudsonu, ukáže sa, že sa počítač mýlil. Keby sa riadili podľa neho, stálo by ich to život.

Keď sa Sullyho pýtali, ako „vypočítal všetky parametre“, keď sa rozhodol núdzovo pristáť, ten odpovedal: „Na počítanie nebol čas. Musel som sa spoľahnúť na svoje skúsenosti so zvládaním výšky a rýchlosti na tisíckach letov počas štyroch desaťročí.“ „Odhadol som to,“ hovorí ohromeným členom výboru.

Stroje sú a vždy boli len také dobré ako ľudia, ktorí ich používajú. Na toto by sme mali pamätať, keď počúvame vábivé volanie autonómnych áut. Zdieľať

Stroje dokážu robiť mnoho vecí a dobre. Počítajú rýchlejšie než ľudia. No nie sú schopné robiť rozhodnutia, od ktorých závisí život alebo smrť. Na to treba človeka a obvykle výnimočne dobre vyškoleného. Stroje dokážu ľuďom pomáhať, no je hlúposť myslieť si, že niekedy nahradia ľudský úsudok.

Stroje sú a vždy boli len také dobré, ako ľudia, ktorí ich používajú. Na toto by sme mali pamätať, keď počúvame vábivé volanie autonómnych áut. Iba človek môže urobiť rozhodnutie, že bude riskovať svoj život a s autom havaruje, aby zachránil dieťa, ktoré vybehlo na cestu.

Predpokladám, že autonómne autá budú mať dva druhy pasažierov. Tých, čo budú chcieť mať auto nastavené tak, aby nabúralo a obetovalo pasažiera, a tých, čo budú chcieť mať auto nastavené tak, aby radšej prešlo akúkoľvek prekážku, než aby riskovalo bezpečnosť pasažiera. Ktorý algoritmus by ste si zvolili vy? Naše stroje nie sú lepšie než ľudia, ktorí ich používajú.

Trailer filmu Sully režiséra Clinta Eastwooda, kapitána stvárnil Tom Hanks.

Po vypočutí zvukovej nahrávky z kokpitu počas núdzového pristátia, ktorá ukázala, akí boli obaja piloti zázračne pokojní a metodickí, Sullenberger vraví svojmu kopilotovi: „Som na teba veľmi hrdý. Bol si tam so mnou, stopercentne prítomný, napriek všetkým tým rušivým okolnostiam. A pritom šlo o tak veľa. Zvládli sme to spolu. Boli sme tím.“ Keď sa Skilesovi zaplavia oči slzami, Sully jednoducho povie: „Spravili sme si svoju prácu.“

Keď sa vrátia na bezpečnostný výsluch, predtým antagonistická členka výboru chváli Sullenbergera za to, že bol hlavnou časťou rovnice, ktorá zachránila let. „Keby sme vás z rovnice vynechali,“ vraví mu, „tak nič nevyjde.“

Každý deň a každú hodinu sú nejakí ľudia, ktorých život a blaho závisí od nás a od toho, či si my robíme dobre svoju prácu, tak ako náš život závisí od toho, či si oni robia dobre svoju prácu. Toto je základ každého spoločenstva. Zdieľať

„Nebol som to len ja,“ hovorí jej Sully. „Boli sme v tom všetci. Jeff, Donna, Sheila, Doreen. Cestujúci, záchranári. Leteckí dispečeri. Posádky trajektov a policajní potápači. Spolu sme to dokázali.“ A práve v tejto chvíli si aj my ako diváci uvedomíme, že toto je príbeh, ktorý Eastwood celý čas rozpráva. Majstrovsky ukázal, ako sa všetci zainteresovaní zomkli a hrali podstatnú úlohu. Trajekty opatrne pristáli presne pri krídle lietadla a vzali odtiaľ cestujúcich; policajní potápači zachránili tých, čo boli vo vode, a letušky pripravili cestujúcich. Všetci si „spravili svoju prácu“.

Keď hovoríme o hrdinoch a svätých, dosť často pod nimi nemyslíme mužov a ženy, ktorí si jednoducho robia svoju prácu a robia si ju výborne. Každý deň a každú hodinu sú nejakí ľudia, ktorých život a blaho závisí od nás a od toho, či si my robíme dobre svoju prácu, tak ako náš život závisí od toho, či si oni robia dobre svoju prácu. Toto je základ každého spoločenstva. Na tom stojí civilizácia. Nie na vojenskej moci, silných strojoch či na vedeckom géniovi. Naše stroje nás možno presvedčia, že to tak nie je, ale je to nebezpečná ilúzia.

V časoch hyper-individualizmu by sme si mali vziať zo Sullyho poučenie. Naše životy sú navzájom prepojené. Stroje sú len také dobré ako tí, čo vedia, ako ich používať, ale aj kedy ich ignorovať. A že existujú hrdinovia. Sú to ľudia, ktorí si výborne robia svoju prácu – nie pre peniaze ani pre povýšenie či pre slávu a uznanie, ale jednoducho preto, ako napísal básnik a pesničkár Bob Dylan, lebo „musíš niekomu slúžiť“. A nech to radšej nie je stroj.

Randall Smith
Autor je profesorom teológie na Univerzite sv. Tomáša v texaskom Houstone. Jeho najnovšia kniha Reading the Sermons of Thomas Aquinas: A Beginner’s Guide (Čítanie kázní Tomáša Akvinského: Príručka pre začiatočníkov) sa dá v súčasnosti dostať na Amazone a v Emmaus Academic Press.

 

Pôvodný text: “We Did Our Job”.

Rubrika K veci je tvorená autorskými článkami prestížneho amerického magazínu The Catholic Thing, vychádza s podporou Kolégia Antona Neuwirtha. Článok nie je vyjadrením názoru Kolégia Antona Neuwirtha.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo