Ako (ne)byť sekulárny

Sekularizmus je tak trochu ako počasie: všetci sa naňho sťažujú, ale nikto s ním nikdy nič nespraví. Aj keď sekularizmus kráča medzi nami ako ešte nikdy v ľudských dejinách.

Profesor James K.A. Smith

Skutočnosť je však zložitejšia, než by človek čakal len podľa toho, čo vidí okolo seba. V rozvinutých spoločnostiach rastie počet ľudí bez formálnej náboženskej príslušnosti. V žiadnom prípade však nejde o ľudí bez náboženského (či „duchovného“) zmyslu. Médiá ich spájajú do protináboženského bloku v nádeji, že pomôžu vláde a súdom vytlačiť vieru z verejného života.

Zároveň však postupuje aj celosvetová „desekularizácia“, pretože masa ľudí v celých dejinách ukazuje, že sa jej nepáči žiť v bezcitnej nevere. Patria sem aj praktiky New age, „fundamentalizmus“ (vo všetkých veľkých svetových náboženstvách) a všetko medzi tým.

Kresťanstvo zostáva najväčším a najrýchlejšie rastúcim náboženstvom na Zemi, aj keď zo strednoprúdových médií by ste sa to nikdy nedozvedeli (tento rast je poväčšine mimo rozvinutého sveta). „Sekularizmus“ však predsa zostáva dosť výrazne medzi nami a my musíme chápať, o čo presne ide.

"V rozvinutých spoločnostiach rastie počet ľudí bez formálnej náboženskej príslušnosti. V žiadnom prípade však nejde o ľudí bez náboženského (či 'duchovného') zmyslu."

Zdieľať

Kanadský katolícky filozof Charles Taylor uverejnil v roku 2007 knihu A Secular Age (Sekulárny vek), ktorá zostáva najhlbším spracovaním tohto problému. Tento 874-stranový bachant, ktorý by pokojne mohol slúžiť ako zarážka na dvere, bolo ťažké už len stráviť – tým skôr niekomu odporučiť. James K.A. Smith však práve uverejnil pre čitateľa oveľa prístupnejší (148-stranový) výťah: How (Not) to be Secular (Ako (ne)byť sekulárny), s ktorým sa oplatí stráviť nejaký čas – kým človek neprejde k samotnému Taylorovi.

Dvojznačnosť tohto názvu – byť či nebyť sekulárny? – reflektuje istú stránku Taylorovho myslenia: moderný sekulárny poriadok oceňuje aj kritizuje. Bol som na jednej Taylorovej prednáške o Sekulárnom veku krátko po jeho vydaní a to, ako zhodnotil veľké množstvo aspektov našej situácie ma možno nie vždy presvedčilo, ale určite ohromilo.

Jedným z kľúčových bodov je rozlíšenie medzi poréznym ja vylešteným ja. Taylor ešte predtým napísal iný veľký zväzok, Zdroje ja, veľkolepú prehliadku filozofie od čias Grékov, bol však aj kreatívnejší a popísal, ako jedna filozofia za druhou ovplyvnili ideu „ja“, ktorá je sama moderným konštruktom.

Porézne ja je ľudským ja vo väčšine období a na väčšine miest. Toto ja je v samotnom svojom jadre otvorené prírode a duchu. Uvedomuje si, že kedykoľvek sa ho môžu dotknúť – či dokonca zhodiť z nôh – skutočnosti, ktoré nás presahujú, ktoré nám dávajú zmysel.

Naopak, (keď trochu zjednodušíme) vyleštené ja je moderný vynález, osoba izolovaná od Boha aj prírody, ktorá je preto nútená vytvoriť si svoj vlastný zmysel prostredníctvom vedy, techniky a humanistických projektov. Dokonca aj tých z nás, ktorí odmietajú tento pohľad ako hlboko pomýlený, dnes nevyhnutne ovplyvňuje.

Taylor však hovorí, že tieto rozlíšenia nie sú až také ostré či trvalé, ako by sa mohlo zdať. Vyleštené ja cíti rozličné tlaky od starších pohľadov. Preto je zmätené a ani jeho sekularizmus už nie je taký, ako sa kedysi myslelo.

Podľa Taylora existujú tri sekularizmy. Klasický sekularizmus, sekularizmus1, tu bol v dobách, ako napr. stredovek, a bol zhruba ekvivalentný s „časným svetom“ (teda nie nevyhnutne proti náboženstvu). Sekularizmus2 – to, čo obvykle chápeme pod slovom sekularizmus – povstal počas osvietenstva a bol vedomým súperom náboženstva.

Taylor však tvrdí, že tým sa to neskončilo. Ako presnejší popis nášho dnešného stavu postuluje sekularizmus3. Vyleštené ja existuje vo vesmíre, ktorý definuje prevažne sekularizmus2, ale takisto cíti tlaky a snáď aj prítomnosť starej prírody plnej duchov, ponúkajúcej zmysel – a Boha.

Mnoho času trávi Taylor archeologickým výskumom, čo umožnilo uveriť v sekularizmus2 a sekularizmus3. Mnohí si dnes myslia, že mechanicistický obraz vesmíru je jediný racionálny – obyčajný zdravý rozum. Samozrejme, nie je to tak. Ukazuje, ako toto videnie vecí muselo byť v skutočnosti skonštruované, aby sa mohlo stať základným predpokladom, niečím, čo je oveľa ťažšie spochybniť než dosť chabé racionalistické argumenty proti Božej existencii.

Máme tu nepravdivú historickú naráciu, „vyškrtávacie príbehy“, podľa ktorej náš moderný svetonázor vystúpi po vylúčení predsudkov a nezmyslov. Z historického pohľadu sa to tak nestalo. Moderný svet bol skonštruovaný, a preto sa Taylor okrem iného snaží vyrozprávať iný príbeh, čo je jediný spôsob, ako neutralizovať ten nepravdivý.

Sekularista má dnes problém, že vie, že nevera je len jednou z mnohých možností. Pluralizmus spôsobil, že nielen tradiční veriaci majú „krehkú“ sebadôveru. Skutočný problém – a Taylorov najväčší prínos – je pochopiť, že sekularizmus3 nie je na rozdiel od sekularizmu2 vedomý projekt.

Skúsenosť moderných konvertitov: „človek sa cíti, akoby sa vymanil z užšieho rámca a ocitol sa na širšom poli, ktoré dáva svetu zmysel iným spôsobom, zodpovedá skutočnosti.“

Zdieľať

Ťažko je vyviesť ľudí z nevery argumentmi, keďže svoj postoj nezaujali na základe argumentov. Naopak, mnohé len predpokladajú, bez toho, aby si uvedomovali, že ide o predpoklad. Navyše predpokladajú, že ich pohľad je oslobodzujúci a humanizujúci, pričom v skutočnosti ide o hrubo materialistický obraz a „uzavretú štruktúru sveta“.

Zo zdanlivo nevyhnutne pluralistického vnímania sekularizmu3 sa v našej dobe vykľul praktický ateizmus. Taylor však nie je presvedčený, že to takto pôjde aj ďalej. Zdá sa, že tlaky na vyleštené ja, ktoré neustále pôsobia z rozličných strán, budú mať podľa neho sklon zahnať ho nematerialistickým smerom a nielen k akejkoľvek starej spiritualite, ale k niečomu oveľa robustnejšiemu, ako je katolicizmus.

Možno máte po dočítaní tejto hlbokej analýzy pocit, akoby ste počúvali prednášku o príčinách kriminality mladistvých, kým vašu rodinu práve doma prepadli. No hoci Taylor nebije na poplach ba ani len nejaví známky znepokojenia z našej situácie – napokon, je to Kanaďan – vážnosť tohto projektu ponúka určitú dlhodobú nádej, keď už naše krátkodobé politické možnosti vyzerajú beznádejne.

A popisuje aj pocit, ktorý zakúsili niektorí moderní konvertiti: „človek sa cíti, akoby sa vymanil z užšieho rámca a ocitol sa na širšom poli, ktoré dáva svetu zmysel iným spôsobom, zodpovedá skutočnosti.“

Robert Royal
Autor je šéfredaktor The Catholic Thing a prezident Faith & Reason Institute (Inštitút pre vieru a rozum) vo Washingtone D. C. Jeho najnovšia kniha je
The God That Did Not Fail: How Religion Bult and Sustains the West (Boh, ktorý nezlyhal: Ako náboženstvo vybudovalo a udržiava západ), ktorú teraz možno dostať vo vreckovom formáte v Encounter Books.

Pôvodný text: How (Not) to be Secular, medzititulky redakcia, ilustračné foto: thecatholicthing.org, flickr.com (licencia CC).

Rubrika K veci je tvorená autorskými článkami prestížneho amerického magazínu The Catholic Thing, vychádza s podporou Kolégia Antona Neuwirtha.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo