Svet kresťanstva K veci 20. október 2018

Synoda aj o rozlišovaní povolania

Michael Pakaluk
Michael Pakaluk
Stavím sa, že neviete, že oficiálny názov práve prebiehajúcej synody znie: „Mladí, viera a rozlišovanie povolania.“ Všetci ju nazývajú „Synoda o mladých“.
Stavím sa, že neviete, že oficiálny názov práve prebiehajúcej synody znie: „Mladí, viera a rozlišovanie povolania.“ Všetci ju nazývajú „Synoda o mladých“.
Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

Michael Pakaluk

Synoda aj o rozlišovaní povolania
Pápež František sa prihovára mládeži počas prebiehajúcej synody, Vatikán 3. októbra 2018. Foto: TASR/AP

No ak vládne logika, rovnako by sa mohla volať „Synoda o rozlišovaní povolania“.

Táto téma dáva väčší zmysel. Vatikán definuje „mladých“ ako každého medzi 16. a 29. rokom. No čisto chronologický vek neznamená takmer nič. Niektorí adolescenti sú svojím charakterom takmer dospelí a niektorí dospelí sú stále adolescenti. Veci majú svoj účel a my ich identifikujeme podľa ich účelu: z pohľadu Cirkvi je mladosť na rozlišovanie povolania v dospelosti.

Povedzme teda, že synoda je o „rozlišovaní“, a okamžite chápeme, že 23-ročný ženatý muž s dvomi deťmi a s pravidelným plánom kresťanskej zbožnosti by sem nepatril (azda len na to, aby poradil). Ale 40-ročný pracujúci muž, ktorý rozlišuje svoje povolanie ku kňazstvu, pravdepodobne áno.

Naopak, pri použití čisto chronologického veku riskujeme, že nevyberieme zmysluplný druh, ale „skupinu“, ktorú vytvorili marketing, návyky spotrebiteľov a sociálne médiá.

Povedzme, že synoda je o rozlišovaní povolania, a Cirkev má toho veľa čo učiť. Povedzme, že je o „mladých“ – a vy, ja a ktokoľvek iný budeme zmätení. Dokonca aj 16-roční budú zmätení, prečo ich niekto dal do jednej skupiny s 29-ročnými.

Primárnou úlohou nie je dostať dobré známky, vynikať v športe, „dostať sa na dobrú školu“ alebo získať si prácu – ale snažiť sa o svätosť. Koľkí sú presvedčení, že by toto mala byť pre nich absolútna a najvyššia priorita?Zdieľať

Ak teda toto zoskupenie nie je koherentné, potom – a to treba pripustiť – sa sotva dá konštruktívne robiť niečo viac, než len „počúvať” a „sprevádzať“.

Téma rozlišovania povolania je však naozaj dôležitá – a znepokojujúca. Mala by byť vrcholne dôležitá pre našich biskupov, ktorí majú za úlohu vyučovať vieru.

Asi najdôležitejšou náukou 2. vatikánskeho koncilu bolo „všeobecné povolanie ku spáse“. No (buďme konkrétni) koľkí študenti na katolíckych stredných školách alebo univerzitách chápu, že ich primárnou úlohou nie je dostať dobré známky, vynikať v športe, „dostať sa na dobrú školu“ alebo získať si prácu – ale snažiť sa o svätosť? Koľkí sú presvedčení, že by toto mala byť pre nich absolútna a najvyššia priorita?

Úlohou našich biskupov za posledných päťdesiat rokov bolo ich to učiť. A ak sa toto učenie neodovzdalo, prečo nie? Toto je podľa mňa čosi, čo by mohli biskupi s veľkým úžitkom prediskutovať.

V praktických veciach sa má začínať od konca, a potom sa má vykonať „spätné inžinierstvo“, aby sme videli, ako sme sa ta dostali. To, o čo nám ide, naším cieľom, je, aby mladí ľudia na stredných a vysokých školách mysleli takto: „Môj život je darom od Boha. Chcem mu ho vrátiť. Mám vážnu zodpovednosť zistiť v jeho prítomnosti, ako chce, aby som to spravil.“

Chceme, aby si to mladí ľudia mysleli, lebo je to pravda a vedie to k pravému šťastiu. Poznal som pár takých, čo takto zmýšľali, no chceme, aby bol tento postoj u katolíkov pravidlom, nie výnimkou. Aké praktické kroky môžeme podniknúť, aby to tak bolo?

Poďme skúsiť spätné inžinierstvo. Nik nezačne takto zmýšľať bez sebaovládania. Pod „sebaovládaním“ chápem mať svoj život akoby v správe a dokázať ho slobodne odovzdať predmetu, ktorý za to stojí.

Ak máme mať sebaovládanie, potom je pre jednoty tela a duše, ktorými sme, prakticky nevyhnutné žiť svätú čistotu – akokoľvek veľmi sa to dnes niektorí klerici budú snažiť zľahčovať, lebo „kultúrna vojna“ bola podľa nich prehratá. Sv. Pavol to vyjadril takto: „Telo je pre Pána a Pán pre telo.” A v tom istom úryvku hovorí: „Ja sa ničím nedám zotročiť... telo nie je na smilstvo.“ (1 Kor 6, 12-13)

Povedzme to na rovinu: je prakticky nemožné mať takéto sebaovládanie a bývať s niekým nadivoko, byť súčasťou promiskuitnej kultúry alebo (čo je najzjavnejšie) nechať sa ovládať pornografiou. Opäť, čistotu nezdôrazňujeme preto, že by bol podľa nás sex „nečistý“, ale preto, že sme pre Pána a telo je pre Pána.

Na synode o rozlišovaní povolania by mala byť veľkou témou čistota, lebo je blízkou susedou sebaovládania, nevyhnutného pre slobodné darovanie svojho života Bohu.Zdieľať

Preto by na synode o rozlišovaní povolania mala byť veľkou témou čistota, lebo je blízkou susedou sebaovládania, nevyhnutného pre slobodné darovanie svojho života Bohu.

Keď budeme pokračovať v spätnom inžinierstve, povieme: sebaovládanie a čistota sú prakticky nemožné, ak človek nežije „s Kristom”, čiže nemá pravý vnútorný život poznačený priateľstvom s Kristom. Opäť je naším sprievodcom sv. Pavol: „Už nežijem ja, ale vo mne žije Kristus. Ale život, ktorý teraz žijem v tele, žijem vo viere v Božieho Syna, ktorý ma miluje a vydal seba samého za mňa.“ (Gal 2, 20) Je však prakticky nemožné mať priateľstvo s Kristom bez každodennej „tichej chvíle“ na modlitbu a štúdium Biblie.

Opäť by teda na synode o rozlišovaní povolania mala byť obrovskou témou aj obyčajná praktická vec, akou je každodenná modlitba a duchovné čítanie ako podmienky kresťanského učeníctva.

Nikto, samozrejme, neodovzdá svoj život, ak ho nemá komu odovzdať. Dnešní mladí ľudia sú vo všeobecnosti nevzdelaní dokonca aj o svojich vlastných dejinách a o svojej civilizácii. Ak však majú katolíci rozlišovať svoje povolanie, pomôže im vedieť čosi o cirkevných dejinách, o svätých a o náuke Cirkvi. Skrátka potrebujú poznať katechizmus.

Jeden nápad pre našich biskupov: aplikujte na Cirkev postupy, ktoré sa normálne využívajú pri univerzitnej akreditácii. Zostavte test na základe katechizmu a administrujte ho, aby ste videli, ako veľmi je známy. Potom vymyslite plán, ako ho vyučovať lepšie, a aj testy, aby ste následne zistili, či sa ho študenti naučili.

Pomocou spätného inžinierstva sme prišli k niekoľkým praktickým krokom, ktoré môžeme podniknúť – tu a teraz.

Michael Pakaluk
Autor je odborník na Aristotela a riadny profesor na Pápežskej akadémii sv. Tomáša Akvinského, je profesorom na Buschovej škole obchodu a ekonomiky na Americkej katolíckej univerzite. Žije v Hyattsville v štáte Maryland so svojou manželkou Catherine, ktorá je tiež profesorkou na Buschovej škole, a s ich ôsmimi deťmi.

Pôvodný text: A Synod also on Vocational Discernment.

Rubrika K veci je tvorená autorskými článkami prestížneho amerického magazínu The Catholic Thing, vychádza s podporou Kolégia Antona Neuwirtha. Článok nie je vyjadrením názoru Kolégia Antona Neuwirtha.

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0
Diskusia 0