Dnes už je jasné, že zmena pravidiel voľby ústavných sudcov tak, aby o kandidátoch rozhodoval parlament ústavnou väčšinou a zároveň bolo zachované súčasné postavenie prezidenta, nemá šancu na úspech.
Opozícia sa však ešte chce na poslednú chvíľu zvrátiť hrozbu, že túto inštitúciu na dlhých dvanásť rokov ovládne jedna garnitúra. Poslanec Miroslav Beblavý (Spolu) predložil minulý týždeň v ústavnoprávnom výbore parlamentu pozmeňovací návrh na priebežnú obmenu ústavných sudcov.
O téme kreovania Ústavného súdu dnes na pôde SaS rokovali opozičné strany. Dohodli sa, že pripravia spoločný návrh, o ktorom chcú rokovať s ministrom spravodlivosti Gáborom Gálom. Jeho súčasťou by okrem nových prvkov, ako je verejná voľba v parlamente, mala byť aj priebežná obmena Ústavného súdu. Tento model podporilo aj občianske združenie VIA IURIS, ktoré v ňom vidí poslednú šancu na zásadné zlepšenie voľby ústavných sudcov.
Pri navrhovanej priebežnej voľbe by parlament zvolil každé štyri roky iba tretinu ústavných sudcov, ďalšiu by zvolil až parlament v novom zložení. To znamená, že každé štyri roky by sa obmenila jedna tretina ústavných sudcov.
Beblavého návrh je rozumný. Na jednej strane je efektívnou poistkou voči tomu, aby jedna politická garnitúra ovládla na dlhé obdobie dvanástich rokov Ústavný súd. Zároveň by predišiel situácii, keď by nemožnosť nájsť ústavnú väčšinu v parlamente zablokovala voľbu kandidátov na ústavných sudcov a tým znefunkčnila celý súd.
Ak sa má model priebežného obmieňania ústavných sudcov stať realitou, musí v niečom ustúpiť Smer aj opozícia.Zdieľať
Ak sa má model priebežného obmieňania ústavných sudcov stať realitou, musí v niečom ustúpiť Smer aj opozícia. Najsilnejšia vládna strana sa musí vzdať zvodnej predstavy, že Ústavný súd na najbližších dvanásť rokov ovládnu jej nominanti. Opozícia by zase musela prehryznúť to, že minimálne nejaký čas to tak bude, keďže aj v prípade dohody na priebežnom obmieňaní ústavných sudcov by sa tento proces začal až o štyri roky.
Ani tento model nie je bez rizika. Jeho najväčším úskalím je nerovnaká dĺžka funkčného obdobia sudcov a spôsob, ako sa dopracuje k tomu, ktorí sudcovia budú mať skrátený mandát. Nedá sa vylúčiť, že tento moment by viedol k súdnym sporom, či už práve na Ústavnom súde, alebo na európskych súdoch. Toto riziko však stojí za to podstúpiť.
Je logické, že opozícia s tým problém mať nebude, keďže všetky ostatné alternatívy sú z jej pohľadu ešte horšie. To znamená, že buď všetko ostane po starom a kandidáti na ústavných sudcov budú vyberaní nadpolovičnou väčšinou prítomných poslancov (aspoň 39 poslancov), alebo prejde návrh ministerstva spravodlivosti, aby ich zvolila nadpolovičná väčšina všetkých poslancov, to znamená najmenej 76 zákonodarcov. Na tom, že koalícia na voľbu kandidátov nebude potrebovať dohodu s opozíciou, sa však ani v tomto prípade nič nezmení.
Na ťahu je teda Smer. Ten doteraz opozičné návrhy, ktoré pracovali s voľbou sudcov deväťdesiatimi hlasmi v parlamente, odbíjal s tým, že takáto široká politická dohoda sa bude len ťažko hľadať a hrozí teda ústavná kríza a znefunkčnenie Ústavného súdu. Pri Beblavého návrhu tento argument padá a jeho presadenie by zároveň bolo aspoň akou-takou garanciou nezávislého fungovania Ústavného súdu. Zároveň nebude Ficova strana musieť ustúpiť príliš, pretože jej nominanti budú mať tak či tak na súde na dlhé obdobie silné zastúpenie.
Ak Smer tento návrh odmietne, bude to explicitný dôkaz toho, že totálne ovládnutie tejto inštitúcie je presne to, o čo mu v súvislosti s Ústavným súdom ide.