Afričanom platíme potraty. Ide o nový imperializmus?

Afričanom platíme potraty. Ide o nový imperializmus?

Ilustračné foto: flickr.com (Tobias Mandt)

Prečo si my na Západe s rozpadávajúcimi sa rodinami myslíme, že vieme, čo je pre Afriku najlepšie?

Postoj tu bude len s vašou pomocou!

Postoj je dnes jediným serióznym konzervatívnym hlasom na slovenskej mediálnej scéne. No nežije zo vzduchu.

Články na Postoji nie sú spoplatnené. Vznikajú len vďaka ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. Budeme si veľmi vážiť, ak sa k nim pridáte. Aby sme sa my mohli naplno venovať tvorbe obsahu.

Ďakujeme!

Redakcia Postoja

Počas posledného leta sa britská premiérka Theresa Mayová zaviazala vynaložiť 200 miliónov libier na „plánovanie rodičovstva“ v Afrike a Ázii.

Presnejšie by som mala povedať „ďalších“ 200 miliónov, pretože britská vláda už z peňazí britských daňových poplatníkov dala 163 miliónov obrej potratovej spoločnosti Marie Stipes International (MSI). Nešlo to iba na antikoncepciu, ale aj na potraty a na pomoc liberalizácii zákonov vo veci potratov v rozvojových krajinách (viac som o tom písala tu).

Tieto peniaze sa zacielia na Afriku, predovšetkým na ženy a dievčatá v najchudobnejších krajinách. Nevieme, koľko presne sa nasmeruje priamo na potraty, vláda to totiž nevie! Nikto však nepopiera, že sa na potraty použijú.

„Veľká Británia uzavrela pre kontrolu pôrodnosti vo svete zmluvu s Marie Stopes International za 77 miliónov libier a zmluvu s International Planned Parenthood Federation za 135 miliónov libier.“ Zdieľať

Ministerka pre medzinárodný rozvoj uviedla: „Keďže program integrovaného sexuálneho zdravia žien (WISH) poskytne integrované sexuálne a reprodukčné služby, nevieme poskytnúť údaj o počte bezpečných potratov, ktoré sa podporia... nevieme poskytnúť konkrétny údaj o výške finančných prostriedkov, ktoré sa vynaložia na komplexnú a bezpečnú potratovú starostlivosť. Program bude fungovať v 24 afrických a 3 ázijských krajinách.“

Vôbec neprekvapuje, ktoré organizácie z toho budú profitovať: „Zmluva za 77 miliónov libier sa uzavrela s Marie Stopes International a zmluva za 135 miliónov s International Planned Parenthood Federation.“

Žiadna iná krajina nedala organizácii MSI toľko peňazí ako Veľká Británia. Ďalšími dvoma veľkými donormi sú Agentúra USA pre medzinárodný rozvoj (USAID) a Nadácia Billa a Melindy Gatesovcov, ktoré sú taktiež podporovateľmi potratov v rozvojových krajinách (radšej používajú výraz „reprodukčné práva“). Je to v protiklade k prieskumu spoločnosti ComRes, podľa ktorého 65 percent Britov nesúhlasí s míňaním našich daní na financovanie potratov v zahraničí.

MSI sa nezaoberá iba antikoncepčnými „službami“. „V roku 2017 poskytli alebo podporili viac ako 4,1 milióna odborne vykonaných potratov a služieb popotratovej starostlivosti, čo je 12-percentný nárast oproti predchádzajúcemu roku.“

Mali by sme sa pozrieť na potrebu antikoncepcie v Afrike, teda v oblasti, kam bude smerovať väčšina britských peňazí. Tvrdí sa, že takéto financovanie je potrebné na to, aby pomohlo ženám nemať nechcené deti a rizikové pôrody.

Dôvod, prečo africké ženy neužívajú antikoncepciu, nie je jej slabá dostupnosť, ale to, že ju ženy nechcú užívať. Zdieľať

Inštitút Guttmacher (ďalšia známa propotratová organizácia) však vo svojom vlastnom výskume uvádza: „Ženy, ktoré neužívali antikoncepciu, zriedkakedy hovoria, že o nej nevedeli, že by k nej nemali prístup alebo že by bola pre ne príliš drahá.“ Dokonca aj v rokoch 1995 – 2005 organizácia zaznamenala, že ženy len zriedka uvádzali nedostupnosť alebo cenu ako dôvod, prečo neužívajú antikoncepčné metódy.

Ženy podľa tejto správy namiesto toho vyjadrovali obavy z vedľajších účinkov a zdravotných rizík spojených s modernými antikoncepčnými metódami a že „v Afrike sa pri zdôvodnení toho, prečo sa antikoncepcia neužíva, uvádza odpor k nej častejšie než v predošlých rokoch“.

Toto je dôležité. Problémom nie je dostupnosť antikoncepcie, ale to, že ju ženy nechcú užívať.

Organizácie pre plánovanie rodičovstva majú na tomto obchode veľký záujem, preto argumentujú potrebou „vzdelávania“ žien. Hovoria, že nevzdelané africké ženy potrebujú „rozsiahle vzdelávacie programy určené na riešenie odporu k plánovanému rodičovstvu“.

Obianuju Ekeocha z organizácie Kultúra života Afriky hovorí, že ide o jednoducho novú podobu kolonializmu a imperializmu. Keď Veľká Británia ukladá svoje vlastné západocentristické hodnoty na iné štáty, jasne to pramení z princípu „vieme to lepšie než vy“. Vyzerá to tak, že ak sa do cesty ideológie postavia dôkazy, neberú sa do úvahy.

Spontánny alebo vynútený potrat je podľa Svetovej zdravotníckej organizácie v chudobných krajinách príčinou úmrtnosti matiek v menej než 5 percentách prípadov. Zdieľať

Chcú africké štáty naše peniaze? Chcú našu pomoc, ale v tomto prípade sa k nej pripájajú okovy. Humanitárna pomoc sa viaže na opatrenia na kontrolu populácie. Za posledné dve desaťročia poslal rozvinutý svet 106 miliárd dolárov rozvojovému svetu, aby spomalil rast svojho obyvateľstva. Veľká Británia v roku 2014 nasmerovala 43 percent svojej pomoci pre Afriku do kontroly populácie.

Je celkom zaujímavé, že po vyhlásení Theresy Mayovej z Kene došlo minulý mesiac k tomu, že Magufuli, prezident susednej Tanzánie, pozastavil všetku inzerciu o plánovanom rodičovstve financovanú USAID, a to preto, že táto organizácia sa usiluje o kontrolu populácie. Prezident priamo pred predstaviteľom Populačného fondu OSN (UNFPA) spochybnil podstatu plánovaného rodičovstva a vyjadril znepokojenie nad nízkymi úrovňami pôrodnosti mnohých krajín: „Cestoval som po Európe a iných častiach sveta a videl som škodlivé účinky kontroly pôrodnosti. Niektoré krajiny dnes čelia poklesu rastu počtu obyvateľov. Majú nedostatok pracovnej sily.“

Ilustračné foto: flickr.com (Julien Harneis)

Ekeocha sa vo svojej knihe Terč Afrika čuduje, prečo donori naďalej dávajú peniaze africkým lídrom, keď pri ohromnom výskyte korupcie všetci vedia, že si nimi naplnia vrecká.

Afričania vo všeobecnosti majú tendenciu oceňovať väčšie rodiny, viac sa držia náboženských a „tradičných“ názorov na sex a vzťahy a deti považujú za požehnanie, nie náklady. Uvedomujú si cenu a vedľajšie účinky antikoncepcie a nenarodený ľudský život hodnotia omnoho vyššie než my na „Západe“.

Čo sa dá povedať o tom, že Veľká Británia platí africkým ženám za vykonávanie potratov a míňa peniaze na liberalizovanie potratových zákonov?

Takmer 80 percent afrických krajín má nejaký druh legislatívy, ktorá zakazuje alebo obmedzuje potraty. Zakladá sa na všeobecne rozšírenom názore, že nenarodené deti majú právo na život a zaslúžia si zákonnú ochranu.

Južná Afrika má jedny z najliberálnejších potratových zákonov na svete. Napriek tomu je v miera úmrtnosti matiek v tejto krajine veľmi vysoká, vyššia než v susednej Botswane, kde sú potraty úplne zakázané. Zdieľať

Obavy z neodborne vykonaných potratov sú neopodstatnené. Spontánny alebo vynútený potrat je podľa Svetovej zdravotníckej organizácie v chudobných krajinách príčinou úmrtnosti matiek v menej než 5 percentách prípadov. Okrem toho, ako dokazujú mnohé bohaté krajiny, výskyt potratov značne rastie spolu s ich legalizáciou a spolu s týmto nárastom sa zvyšuje aj celková úmrtnosť a chorobnosť.

Písala som o tom na inom mieste:

- Tolerantné potratové zákony neznižujú úmrtnosť a chorobnosť matiek.
- Krajiny s reštriktívnejšími potratovými zákonmi majú nižšie úrovne úmrtnosti a chorobnosti matiek.

Južná Afrika má jedny z najliberálnejších potratových zákonov na svete. Potraty sa voľne poskytujú vo verejných zdravotníckych zariadeniach, a napriek tomu je v miera úmrtnosti matiek v tejto krajine veľmi vysoká (vyššia než v susednej Botswane, kde sú potraty úplne zakázané). Napriek liberálnym zákonom majú aj vyššiu mieru nelegálnych potratov.

Afričanka Ekeocha: „Najcennejším darom, ktorý dnes môžu dať Afričania svetu, je naša vnútorná kultúra života.“ Zdieľať

Ak chce britská vláda naozaj znížiť úmrtnosť matiek, musí sa zamerať na príčiny 90 percent tejto úmrtnosti a poskytnúť východiská: gramotnosť, zdravotnú starostlivosť o matky, školených pôrodníkov, pôrodnícku starostlivosť, hygienu a čistú vodu. Je medicínsky a morálne neprijateľné, ak sa za riešenia prestávajú považovať tie zásahy, ktoré sú overené, a namiesto nich sa uprednostňuje poskytovanie potratov pod pláštikom „znižovania neodborne vedených potratov“.

Na záver chcem spomenúť aj prax MSI v ilegálnych potratoch, ktorú odhalil dokumentárny film Killing Africa. Nový film String Attached ukáže, ako sa míňajú milióny prisľúbené západnými štátmi na „sexuálne a reprodukčné práva“.

Tabuľky treba otočiť naopak. Prečo si my na Západe s našimi zaujatými postojmi, s vysokými počtami potratov, vysokou mierou rozpadov rodín a s hodnotami scvrkávajúcich sa komunít myslíme, že vieme, čo je pre Afriku najlepšie? Malo by to byť naopak. Ako hovorí Afričanka Ekeocha v knihe Terč Afrika: „Najcennejším darom, ktorý dnes môžu dať Afričania svetu, je naša vnútorná kultúra života.“

Pôvodný text: Paying the Africans for abortions – is this the new imperialism? Uverejnené v spolupráci s magazínom The Conservative Woman, preložil L. Obšitník.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo