Milostivý rok 1968

Milostivý rok 1968

Veriaci počas gréckokatolíckej sv. liturgie na košickej Kalvárii, 2. jún 1968. Foto – archív Spolku sv. Cyrila a Metoda.

Život cirkvi na Slovensku v kontexte politických a spoločenských udalostí roku 1968.

Šesťdesiate roky minulého storočia sú v Československu vnímané ako roky politického, spoločenského a kultúrneho uvoľňovania, ktoré nakoniec vyústilo do Pražskej jari.

Na Slovensku boli v roku 1963 v plnom rozsahu rehabilitovaní napr. politickí väzni, komunisti Gustáv Husák, Ladislav Novomeský, Ladislav Holdoš a ďalší. V druhej polovici 60. rokov bol najviac čítaným periodikom na Slovensku Kultúrny život, ktorý prinášal zaujímavé články, polemiky, recenzie z umeleckého a literárneho života. Pre mladých literátov vychádzala Mladá tvorba, na jej stránkach sa formovali básnické zoskupenia ako Trnavská skupina konkretistov alebo Osamelí bežci. Výtvarná skupina Galandovcov zažívala v týchto rokoch svoje hviezdne chvíle.

Úplne ináč to bolo na náboženskom poli. Proti katolíckej cirkvi sa začínala rokom 1960 nová vlna súdnych procesov, najmä proti reholiam. V roku 1960 prebehol súd so skupinou piatich jezuitov Korec a spol. Tajný biskup Ján Korec bol odsúdený na 12 rokov väzenia. V roku 1961 prebehli dva veľké procesy s kapucínmi a verbistami. V procese so 14 kapucínmi Reiner a spol. bol páter Vojtech Reiner odsúdený na 12 rokov väzenia a v tom istom roku v procese so 16 verbistami Bošanský a spol. bol páter Vojtech Bošanský odsúdený na 14 rokov väzenia. V rokoch 1962 a 1963 prebehli procesy s tajnými jezuitskými biskupmi Petrom Dubovským a Dominikom Kaľatom. V rokoch 1961 až 1963 prebehli viaceré súdne procesy s rehoľnými sestrami z reholí vincentiek, Služobníc Ducha svätého a saleziánok.

Rovnako to bolo v evanjelickej cirkvi na Slovensku. V roku 1962 v troch procesoch proti evanjelickej cirkvi boli odsúdení dvaja biskupi, 13 kňazov, z toho jedna žena. Najviac rokov dostal evanjelický kňaz Jozef Juráš, ktorý bol v roku 1962 odsúdený na 13 rokov väzenia.

Biskup Ján Korec bol prepustený z väzenia vo februári 1968. Katolícki kňazi: biskup Dominik Kaľata, rehoľníci Vojtech Reiner, Alojz Litva, ako aj evanjelický kňaz Jozef Juráš opúšťali väzenie v máji 1968, keď už ľudia v Československu prežívali naplno Pražskú jar.

Atmosféru uvoľňovania asi najlepšie zobrali do rúk gréckokatolíci. Po Prešovskom sobore v roku 1950, keď bola Gréckokatolícka cirkev v Československu zrušená, tí kňazi, ktorí nepodpísali prestup na pravoslávie, boli aj s rodinami deportovaní do českého pohraničia. Postupne sa z neho bez pýtania začali vracať na Slovensko. V druhej polovici 60. rokov začali gréckokatolíci písať žiadosti na najvyššie štátne a stranícke orgány, aby ich cirkev bola obnovená. V roku 1967 tento tlak zosilnel. V prvej polovici roku 1968 začali gréckokatolíci obsadzovať najmä tie chrámy, kde žila ich väčšina.

Samozrejme sa to nezaobišlo bez fyzických zrážok. Možno z tých kurióznejších môžeme spomenúť udalosť, kde sa v jednom malom meste gréckokatolíci dožadovali, aby im pravoslávny kňaz odovzdal chrám. Ten v jednej chvíli vzal otvorený včelí úľ a hodil ho na tri ženy. Potom už nastúpili muži a chrám odvtedy patril gréckokatolíkom. V júni 1968 podpredseda vlády Gustáv Husák podpísal vládne nariadenie, ktorým bola gréckokatolícka cirkev v Československu obnovená.

Evanjelickí kňazi, najmä tí, ktorí sa vrátili z väzenia, sa snažili v roku 1968 vymeniť vedenie svojej cirkvi, ktoré považovali za skompromitované. Ich kádrové predstavy sa im nepodarilo naplniť, ale výsledok na postoch dvoch biskupov bol nakoniec pre nich prijateľný. V katolíckej cirkvi v marci 1968 zaniklo Mierové hnutie katolíckeho duchovenstva a v apríli vzniklo Dielo koncilovej obnovy, ktoré bolo zamerané na obnovu Cirkvi v Čechách a na Slovensku. 14. mája 1968 sa na Velehrade zišlo trinásť biskupov z celého Československa na zakladajúcom zhromaždení Diela koncilovej obnovy. Na Slovensku sa jeho predsedom stal trnavský biskup Ambróz Lazík. Generálna prokuratúra v Prahe vydala vyhlásenie, že rehole v Československu neboli právne zrušené.

Ale najmä: sloboda tlače, možnosť vydávať náboženskú literatúru a časopisy, organizovať duchovné cvičenia, súdne rehabilitácie väznených, uverejnenie mnohých krívd, občianske uznanie cirkvi a jej práce a mnohé iné momenty spôsobili, že za krátky čas sa zabudlo na všetky hrôzy predchádzajúcich rokov a cirkev sa cítila znovu oživená.

Biskup Korec sa síce deň po slávnostnej omši na Velehrade musel vrátiť do civilného zamestnania a s brigádnikmi zbieral odpadky v bratislavských parkoch; je pravda, že po vstupe vojsk Varšavskej zmluvy 21. augusta 1968 do Československa Dielo koncilovej obnovy zaniklo a jeho predstavitelia boli perzekvovaní; rehole museli potom znovu prejsť do ilegality a mohol by som takto pokračovať, ale odkazom tejto doby zostane, že v období, ktoré sa všeobecne považuje za obdobie rozpadu kultúrnych a mravných hodnôt v celej krajine, v Čechách a na Slovensku cirkev žila, náboženský život sa rozvíjal a v 80. rokoch sme zažívali slávne chvíle nášho cirkevného a spoločenského života. V čom tkvie to tajomstvo?

1, V inom pohľade kresťanov na svet. Keď 21. augusta 1968 prišli do Československa vojská Varšavskej zmluvy, bolo to pošliapanie suverenity nášho štátu a na dlhé roky to znamenalo žiť v tieni sovietskych tankov a vojakov. Vlado Jukl, ktorý si odsedel pre náboženskú činnosť vo väzení 14 rokov, nám hovoril: „Chceli sme ísť apoštolovať do Ruska. Nebolo nám to dovolené, tak prišli Rusi ku nám.“ A potom sa začali prehadzovať ruské Biblie cez ploty do sovietskych kasární. Z pohľadu týchto ľudí pre cirkev nastala len nová perióda na ceste jej dejinami.

2, Na Slovensku je viac ako 2 800 miest a obcí. Na týchto miestach sa za 40 rokov komunizmu podarilo vďaka diecéznym kňazom udržať náboženský život. Kľúčové ale bolo, že tu žili ľudia, ktorí boli pre veriacich, kňazov i biskupov autoritami. Korec, Jukl, Krčméry; Hanus, Trstenský, Šmálik; Mastiliak, Dermek, Srna a ďalší a ďalší. Vrátili sa po dlhých rokoch z väzenia, rok 1968 ich zviditeľnil a urobil ich nespochybniteľnými. Oni svojím životom a pôsobením určovali hranice manévrovania vo vzťahu cirkvi k ateistickému štátu.

3, V rokoch 1950 až 1968 žili mužské a ženské rehole väčšinou uzavretými životmi. Ich členovia boli vo väzniciach alebo rozptýlení vo svete. Neprijímali nových členov, čakali, čo bude. Rok 1968 im dodal odvahu a novú nádej. Začali prijímať nových členov, dávali tajne svätiť svojich kňazov a v januári 1990 sme prežívali zázrak, keď rehole, napriek prirodzenému úbytku, sa predstavili takmer v rovnakom počte, ako keď boli v roku 1950 zlikvidované. Rokom 1968 sa tiež na Slovensku začína éra významných laických hnutí ako Fatima, Fokoláre, Neokatechumenát, Comunione é libatione, hnutie Svetlo a život a ďalšie, ktoré výrazne ovplyvňovali život cirkvi v Čechách i na Slovensku.

Rok 1968 bol v živote cirkvi na Slovensku a v Čechách milostivý rok. Tieto cirkvi z neho žijú dodnes.

Katolícky kňaz, historik Štefan Šmálik, ktorý patril do Kolakovičovej Rodiny a odsedel si vo väzení 11 rokov, napísal s blížiacim sa rokom 1988 malú knižočku „Veľký štyridsaťročný pôst Cirkvi na Slovensku“. V závere knižky napísal:

„Štvrtá pôstna nedeľa, nedeľa Laetare rozdeľuje pôstnu dobu na dve polovice a znamená isté radostné uvoľnenie v tomto prísnom období. Z našich štyridsiatich rokov veľkého pôstu Cirkvi na Slovensku bol akousi nedeľou Laetare, rozdeľujúcou dobu pokánia Cirkvi na Slovensku na dve časti po dvadsiatich rokoch, rok 1968“. A svoju knihu zakončil slovami žalmu 80:

„Ďakujeme Ti, Bože, že sme neboli úplne zdeptaní.

Vzbuď svoju moc a príď nás zachrániť.

Už neodstúpime od Teba a Ty nás zachrániš pri živote

a budeme vzývať Tvoje meno.

Rozveseľ nás za dni, keď si nás ponížil,

za roky, keď sme okusovali nešťastie.“

Rok 1968 bol v našich dejinách radostnou nedeľou Laetare. Bolo treba prejsť ešte dlhý kus cesty, kým sme zažívali nedeľu Vzkriesenia života cirkvi v našich národoch. Táto skúsenosť nám má vliať hlboký optimizmus do všetkých budúcich dní. Je našou povinnosťou odovzdať túto skúsenosť ďalším generáciám.

Text odznel ako prednáška na konferencii Osudové osmičky, ktorú organizovala Česká křesťanská akademie v Prahe.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo