Štefan Hríb: Ako kauza Bezák zmenila vnímanie cirkvi na Slovensku

Začnem minulosťou. Vnímanie cirkvi bolo dlhodobo zaťažené Tisovým Slovenským štátom a totalitou v ňom. Obľúbená téza časti slovenského katolicizmu „Krista zabili židia“ sa navyše počas vojny zhmotnila v deportáciách, ktoré neskoršie vnímanie cirkvi posunuli do až obludnej polohy.

Tento obraz potom 40 rokov priživovali komunisti. A robili to veľmi dôsledne, takže napríklad ja ako vtedy neveriaci chlapec som nevedel, či Fero Mikloško naozaj nie je tak trochu priaznivec fašizmu. Tak sa to predsa všade písalo a hovorilo.

Ale práve počas komunizmu sa začal paralelne vytvárať aj celkom iný obraz cirkvi. Cirkvi, ktorá nemá moc, ale pravdu. Pribúdalo ľudí, ktorí pre svoju vieru dokázali veľa obetovať a dokonca aj zomrieť. O tom sa nepísalo, ale o to účinnejšie sa to šírilo. Na našom sídlisku v Petržalke býval v malom byte jeden osamelý pán, a my všetci sme vedeli, že je to človek, ktorý bol pre vieru dlhé roky väznený. Jeho meno nám nič nehovorilo, ale mali sme ho v úcte. Mimochodom, volal sa Ján Korec.

Zdieľať

Zmena obrazu arizujúcej a mocenskej cirkvi na cirkev pravdy bola vykúpená utrpením tisícov slovenských katolíkov. Bola to obrovská cena, ale priniesla ovocie: keď prišiel rok 1989, cirkev bola so samozrejmosťou považovaná za pozitívnu silu, ktorá bude mať čo povedať. Na tribúnach vystúpil Anton Srholec, ale aj arcibiskup Sokol, ktorý bol posledným kompromisom medzi komunistami a Vatikánom. A kričalo sa „slobodu Čarnogurskému“, hoci 40 rokov šírila propaganda o jeho rodine ľudácko-fašistické schémy.

V roku 1989 mala teda cirkev veľmi pozitívny obraz, veľa sa od nej očakávalo a mala nakročené k dôležitej pozícii vo verejnom živote.

Ako to využila? Žiaľ, nevyužila to vôbec.

Naopak, obraz cirkvi sa postupne vracia k tisovskej cirkvi moci a majetku. A nedeje sa tak manipuláciou liberálnych médií, ako by to mnohí katolíci radi videli. Cirkev to spôsobila sama, dobrovoľne a vedome.

"V roku 1989 mala cirkev veľmi pozitívny obraz, veľa sa od nej očakávalo a mala nakročené k dôležitej pozícii vo verejnom živote. Žiaľ, nevyužila to vôbec."

Zdieľať

V prvej fáze po roku 1989 sa do hierarchie dostalo mnoho statočných biskupov, ktorí boli počas komunizmu prenasledovaní. Ale aj vzhľadom na nemožnosť širšieho vzdelania a cestovania počas väčšiny ich života nedokázala ponovembrová hierarchia odpovedať na výzvy doby. Z hrdinov, trpiacich pre pravdu, sa postupne stávali starci, neschopní reagovať na prebiehajúce zmeny. Napriek encyklike Centesimus annus naša cirkev bránila socialistické rovnostárstvo, a napriek univerzalizmu, ktorý je kresťanstvu vlastný, sa naša cirkev väčšinovo postavila za národný primitivizmus Mečiara a Slotu. Tak sa stalo, že zatiaľčo kresťanskí disidenti a lídri tajnej cirkvi zvádzali v politike veľmi ťažký boj s primitivizmom o Slovensko, cirkev väčšinovo podporila mečiarovský režim a živila prednovembrový sentiment. Príklad za všetky: jeden z vysokých hodnostárov sa po prehre Slotu v primátorských voľbách v Žiline vyjadril: A čo robili katolícki kňazi, že Slota prehral?

Takto začala znovu vznikať trhlina medzi cirkvou a občianskou spoločnosťou a strácala sa elementárna dôvera. Stále existujú vynikajúci kňazi, bývalý biskup Baláž sa odvážne postavil aj proti Mečiarovi, a aj v dnešnej hierarchii nie je iba peklo. Ale obraz cirkvi pravdy z roku 1989 bol po zhruba 20 rokoch veľmi narušený.

A potom prišla kauza Bezák.

Nebudem hovoriť jednotlivosti, napokon, toto publikum ich dôverne pozná. Poviem len tri veci, ktoré sa týkajú obrazu cirkvi.

1. Menovanie Bezáka bolo aj kritickou verejnosťou vnímané ako nový vietor, ako prekvapenie, ktoré ale bolo prijaté veľmi žičlivo. Bolo to niečo podobné, ako je dnes svetom prijímaný nový pápež. A nebolo to ani v tomto prípade tým, žeby Bezák hlásal liberálne herézy, ktoré od ľudí nič nevyžadujú. Bolo to tým, že po rokoch nudy a odťažitosti sa biskupom stal akoby jeden z nás. Zrazu bol biskupom človek, ktorý vie hovoriť v televíznej diskusii aj na rockovom festivale, človek, ktorý nezdôrazňuje lesk a moc svojho úradu, ale lásku a milosrdenstvo, a – čo bolo tiež veľmi dôležité – človek, ktorý chcel urobiť poriadok s hospodárením svojho biskupstva a preto odmietol pokračovať v machináciách svojho predchodcu. Menovanie Bezáka bolo novou šancou pre obraz cirkvi.

"Paralelne sa na kauze Bezák opäť tvorí aj iný obraz cirkvi. Objavili sa zaujímaví ľudia, veriaci začali oslovovať svojich biskupov. Neopúšťajú pritom cirkev, naopak, milujú ju."

Zdieľať

2. Spôsob, akým sa cirkev s takto pôsobiacim Bezákom vysporiadala, túto šancu nadlho zabil. Cirkev vtedy sama posilnila všetky stereotypy, ktoré o nej vo vedomí spoločnosti dominujú. Že je temná, že je zo stredoveku, že v nej čestnosť nemá miesto, že jej ide iba o moc a peniaze, že v nej nevyhráva láska, ale závisť, že v hierarchii sú iba od reality odtrhnutí intrigáni. Tento obraz vyrástol z trápnych otázok, ktoré Bezák dostal, z vyjadrenia iného arcibiskupa, že odvolaním Bezáka sa cirkev očistila, z absencie akejkoľvek solidarity od ostatných biskupov, z následného zákazu pre všetkých kňazov vyjadrovať sa bez povolenia príslušného biskupa. A tiež z neexistencie akejkoľvek diskusie na stránkach Katolíckych novín, vo vysielaní Rádia Lumen a televízie Lux. Nikto predsa nemôže pochopiť, ak sa o kauze desaťročia v katolíckych médiách absolútne nehovorí a ešte aj nevinný narodeninový inzerát venovaný Bezákovi je odmietnutý. Ukázalo sa tým, že to, čo nazývame katolícke médiá, nie sú médiá. Tým všetkým sa cirkev sama poškodila. Malý príklad: vysokopostavená úradníčka jednej veľkej banky mi povedala, že po tomto všetko mala istý čas problém vstúpiť do kostola, pretože sa tam cítila ako spoluvinná. A je to hlboko veriaca žena.

3. Ale paralelne sa na kauze Bezák opäť tvorí aj iný obraz cirkvi. Ukázalo sa napríklad, že cirkev nie je iba nestíhajúca hierarchia, a nie je tiež jednotne konajúca. Objavili sa zaujímaví ľudia, začali sa tvoriť petície, začali sa ozývať mladí, veriaci začali oslovovať svojich biskupov. Neopúšťajú pritom cirkev, naopak, milujú ju. Nechcú búrať ani dobré tradície. Ale chcú pravdu a lásku. Ide to naozaj pomaly, a je možné, že sa to nepodarí. Ale už samotný fakt, že na Slovensku bol zhora odvolaný biskup a mnohí ľudia sa ho zastali, je nádejný. Možno to znovu bude vyžadovať trápenie, krivdy, život na okraji, a možno bude vznikať niečo ako bola v minulosti paralelná tajná cirkev, verná pápežovi, ale vymedzujúca sa voči Pacem in Terris. Ale kauzou Bezák sa cirkev okrem sebapoškodenia našťastie vystavila aj možnosti, že sa znovu oživí a premení.

Štefan Hríb
Autor je šéfredaktor týždenníka .týždeň.

Príspevok odznel na kolokviu Na cestě k dialogu v církvi, ktoré sa konalo 16. a 17. mája v Olomouci. Ilustračné foto: barracudamovie.sk.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo