Tlačovku s Bezákom nevnímam ako problém

Tlačovku s Bezákom nevnímam ako problém

Rozhovor so Zuzanou Čaputovou, prezidentskou kandidátkou Progresívneho Slovenska.

Krajina ju spoznala najmä vďaka zápasu proti pezinskej skládke, dnes je prezidentskou kandidátkou Progresívneho Slovenska (PS). Odmieta, že by išla do volebnej kampane len preto, aby zviditeľnila značku PS, a tiež hovorí, že v prípade, ak by sa nestala prezidentkou, ale dosiahla slušný výsledok, nemala by ambíciu stať sa líderkou strany. 

Zuzana Čaputová v rozhovore pre Postoj okrem iného hovorí aj o tom, že veriaci ľudia, ktorí sú združení v Progresívnom Slovensku, chcú bojovať s nálepkou, že liberalizmus a kresťanstvo k sebe nepatria.

Verejne známou ste sa stali počas kauzy pezinskej skládky, čo bola síce dôležitá, ale predsa len regionálna kauza. Preto sa dalo očakávať, že svoje politické angažovanie začnete v komunálnej politike, ale vy ste rovno vstúpili do veľkej politiky a kandidujete za prezidentku. Prečo?

Ohlas kauzy pezinská skládka bol európsky, keďže európsky súd práve na základe nej judikoval nové pravidlá, ktoré sú záväzné pre všetky krajiny. Paralelne s touto kauzou som sa venovala aj iným podobným kauzám na Slovensku a spolu s kolegami vo Via Iuris sme sa venovali aj problémom justície, nakladaniu s verejnou mocou či téme zodpovednosti verejných činiteľov. To už sú celoslovenské témy, ktoré sa bezprostredne dotýkajú politiky.

Od toho je však ešte stále pomerne ďaleko k prezidentskej kandidatúre.

Komunálnu úroveň politiky som nepreskočila, sedem rokov som pracovala v samospráve, štyri roky som bola mestskou poslankyňou v Pezinku. Následná advokátska prax ma však doviedla k témam, ktoré boli celoslovenské. Tiež sa mi potvrdilo, že najlepšie zmeny sa dajú dosiahnuť ovplyvňovaním legislatívy a toho, akí ľudia sú menovaní do pozícií v orgánoch verejnej moci.

Po kauze pezinskej skládky ste mali ponuky aj na vstup do veľkej politiky. Odmietli ste ich, čím vás oslovilo práve Progresívne Slovensko?

Je to tak, že za ostatných desať rokov som mala viacero možností vstúpiť do politiky.

Môžete ich aj konkretizovať?

Keďže som ich odmietla, asi by nebolo korektné ich zverejňovať. Poviem len toľko, že išlo o pravicové strany.

Vtedy ste to odmietli kvôli tomu, že ste mali problém s týmito stranami, alebo kvôli vášmu vnútornému nastaveniu, že ste nechceli ísť do politiky?

Bola to kombinácia. Dlho som bola presvedčená, že moje miesto je mimo politiky a prostredie zabehnutých strán mi bolo cudzie. Ponuka z Progresívneho Slovenska prišla od ľudí, ktorých som poznala. Bola som pri tom, ako o jeho založení uvažovali, a mala som k nim dôveru.

Sympatické mi bolo aj to, že išlo o projekt ľudí bez zlých návykov z politiky s veľkou chuťou meniť veci k lepšiemu. Tiež som si už sama pred sebou nedokázala obhájiť postoj „nech to robia iní“.

Ponuku od Progresívneho Slovenska ste prijali koncom minulého roka, už ste vedeli, že budete kandidovať na prezidentku?

Nie.

Vašu kandidatúru sme čítali najmä tak, že jej hlavným a, samozrejme, aj legitímnym účelom je zviditeľniť značku Progresívneho Slovenska. Dá sa to tak povedať?

Túto otázku dostávam často. Je to celkom legitímna úvaha, ale nie je to tak. Prezidentská kandidatúra je natoľko zaťažujúci a rizikový boj, že si nedokážem predstaviť ísť do toho iba kvôli tomu, aby som bola bilbordom pre Progresívne Slovensko.

Kolegovia ma vyzvali, aby som o tom uvažovala, a do toho prišla vražda Jána Kuciaka a jeho priateľky. Téma spravodlivosti, vymožiteľnosti práva a beztrestnosti mocných, ktorej som sa dlho venovala, sa stala top témou.

Prezidentská kandidatúra je natoľko zaťažujúci a rizikový boj, že si nedokážem predstaviť ísť do toho iba kvôli tomu, aby som bola bilbordom pre Progresívne Slovensko. Zdieľať

Tiež si myslím, že žena môže byť upokojujúcim prvkom v situácii, keď je politika veľmi vyhrotená pre osobné spory a animozity.

Povedali ste, že záťaž a riziká prezidentskej kampane sú také veľké, že sa do toho nedá ísť len kvôli podpore straníckej značky. Čo tým myslíte?

Je to snaha o dôveru verejnosti, v ktorom sa stále musíte snažiť neurobiť chybu, nezlyhať a nesklamať. Novou skúsenosťou pre mňa bolo, že som sa stala objektom nenávisti zo strany ľudí, ktorí ma vôbec nepoznajú.

To nie je konflikt, ktorý je manažovateľný a dá sa riešiť tak, že si s niekým sadnete a vysvetlíte si to. Jednoducho dostanete nálepku, s ktorou sa mnohí ľudia emocionálne stotožnia a nezaujíma ich realita či pravda. Zároveň je to aj pekná skúsenosť v tom, že stretnete mnohých skvelých ľudí, ktorí vám držia palce.

Ako vlastne vyzerá vaša kampaň?

Na začiatku to bol najmä zber podpisov v regiónoch. Teda veľa cestujem po Slovensku a stretávam sa s ľuďmi. Ešte pred vypuknutím komunálnej kampane sme chvíľu mali aj outdoorovú kampaň. Potom je to každodenná práca so sociálnymi sieťami a vyjadrovanie sa k témam, ktoré hýbu spoločnosťou a mám k nim čo povedať.

Andrej Kiska hovoril vo svojej kampani, že chce zlepšiť fungovanie školstva a zdravotníctva, čo boli oblasti, kde prezident nemá právomoci. Nakoniec sa do dejín zapísal najmä konfliktom okolo nominácií na Ústavný súd. Vy ste právnička, dobre poznáte aj ústavnoprávnu polemiku okolo Kiskovej neochoty menovať kandidátov na ústavných sudcov, ktorých nepovažoval za hodných tejto funkcie. Kiska sa tým dostal na hranu ústavy, podľa niektorých za hranu, postupovali by ste rovnako ako on?

Postoj prezidenta Kisku v otázke menovania ústavných sudcov považujem za správny. Využil legitímny priestor, ktorý mu ústava a dovtedajšia judikatúra Ústavného súdu poskytovali.

Lenže platí to aj do budúcnosti, po tom, čo Benátska komisia vo svojom stanovisku oslabila Kiskovu pozíciu?

Presne k tomu smerujem. Následne po stanovisku Benátskej komisie prišiel nový judikát Ústavného súdu, ktorý Andrej Kiska rešpektoval a tých ústavných sudcov menoval. Je to vždy vec prístupu a viacerí ústavní právnici mali na Kiskovo rozhodnutie nemenovať ústavných sudcov odlišný pohľad.

V mojom právnickom okolí prevládal názor bližší judikátu vo veci Čentéš, teda že prezident má právo posudzovať aj kvality kandidátov. Samozrejme, za podmienky riadneho odôvodnenia v prípade odmietnutia kandidáta.

Igor Matovič už avizoval, že od prezidentských kandidátov bude požadovať záväzok, aby nemenovali ústavných sudcov z kandidátov, ktorých by táto vládna väčšina zvolila bez dohody s opozíciou.

Nezaznamenala som túto jeho iniciatívu. Ale zo svojej strany by som to chápala ako predčasne formulovaný záväzok. Počkala by som si na konkrétne mená. Je však obrovským zlyhaním tejto vládnej koalície, že v otázke voľby ústavných sudcov pripravili návrh, ktorý sa skončil na polceste.

Prvky ako priebežná obmena sudcov, aby ich na dlhé obdobie nevolila len jedna garnitúra, či zmeny voľby v parlamente z tajnej na verejnú, by výber ústavných sudcov určite skvalitnili.

Spomenuli ste, že v minulosti ste dostali ponuky na vstup do politiky od pravicových strán. Asi aj preto, že ste boli takto hodnotovo vnímaná. Dnes ste však členkou Progresívneho Slovenska, ľavicovo-liberálnej strany. Pridali ste sa k tejto strane kvôli takémuto zameraniu alebo i napriek nemu, pretože sú tam vám blízki ľudia?

Progresívne Slovensko sa definuje ako stredová, centristická strana. To mi je sympatické, pretože sama som mala s pravo-ľavým zadefinovaním problém. Pripadalo mi to ako škatuľka, do ktorej sa nie vždy zmestím. Je to koncept, ktorý integruje dobré riešenia z pravej aj ľavej strany.

To trochu pripomína tretiu cestu Roberta Fica, keď zakladal Smer. Aj Fico pred 20 rokmi hovoril, že nie je dôležité, či sú riešenia pravicové alebo ľavicové, dôležité je, aby boli dobré a išlo sa vpred. Nejde v prípade PS len o variáciu nového progresívneho populizmu?

Nie. Napríklad dnes mal kolega Michal Truban tlačovú konferenciu, na ktorej predstavoval opatrenia, ktoré skôr majú pravicový charakter.

Progresívne Slovensko sa definuje ako stredová, centristická strana. To mi je sympatické, pretože sama som mala s pravo-ľavým zadefinovaním problém. Zdieľať

Onedlho bude Ivan Štefunko zase prezentovať naše opatrenia na riešenie regionálnych rozdielov, ktoré budú skôr ľavicové. Uvedené programové návrhy ukazujú, že nejde len o teoretický alebo marketingový koncept.

Vedeli by ste si pred desiatimi rokmi predstaviť samu seba v takejto strane?

Pred desiatimi rokmi by som si samu seba nevedela predstaviť ani v politike.

Zatiaľ mediálne najsilnejším momentom vašej kampane bola spoločná tlačová konferencia s arcibiskupom Robertom Bezákom. Bola to zvláštna forma, už sa síce stalo, že biskupi podporili nejakého prezidentského kandidáta. Ale nikdy sa s nimi spoločne nepostavili na tlačovú konferenciu. Nezdá sa vám to ako problém?

To, že tam stojíme spolu?

Vieme si predstaviť, že keby išlo o iného kandidáta, tak Progresívne Slovensko by bolo prvé, ktoré by kritizovalo, že ide o prejav klerikalizmu a zasahovanie cirkvi do politiky.

Nevnímala som to takto. Bola som rada, že vedľa mňa stojí a vyjadruje mi podporu človek s takým príbehom, aký má Robert Bezák. Veľmi si ho vážim, je to človek, ktorý žije hodnoty, ktorým verí, a jeho snaha o spravodlivosť a férovosť v systéme je v niečom podobná môjmu príbehu.

Ocitnete sa spolu aj na bilborde?

Neuvažujeme o tom a takýto nápad doposiaľ ani nezaznel. Ale možno ste touto otázkou inšpirovali našu budúcu debatu. (Úsmev.)

V rámci Progresívneho Slovenska vznikla iniciatíva Progresívni veriaci, ktorej ste súčasťou. Keď čítame články jej signatárov, tak zatiaľ sa zviditeľňujú veľmi tvrdou kritikou katolíckej cirkvi, až sa zdá, že víziou Progresívnych veriacich je osobné kresťanstvo bez cirkvi. Je toto vízia vašej iniciatívy?

Nemôžem hovoriť za celú iniciatívu, hoci mi je nesmierne sympatická. Ten cieľ určite nevnímam tak, ako ste ho formulovali. Skôr ide o snahu preklenúť zdanlivý protiklad medzi vierou a liberálnymi hodnotami.

Pre mňa osobne sú viera a spiritualita nevyhnutnou súčasťou života. Je to báza, z ktorej sa snažím aby pramenilo moje myslenie, konanie a hovorenie. Jednoducho, aby bola žitá.

Ste praktizujúcou katolíčkou?

Som pokrstená, mám prvé sväté prijímanie, modlitba je každodennou súčasťou môjho života. Mám veľmi rada stredovekých kresťanských mystikov ako majstra Eckharta alebo Tomáša Kempenského.

Keďže sme v liberálnej strane, čelíme vyhrotenému vnímaniu, akoby to bolo nezlučiteľné s tým, čo reprezentuje viera a kresťanstvo. Našou veľkou výzvou je túto priepasť odstrániť, Progresívni veriaci chcú preto hľadať viac spoločného než rozdielneho, rešpektovať pestrosť a názory iných.

Lenže je to naozaj tak? Pred pár mesiacmi PS zverejnilo video, kde sa zastávate práva ženy na potrat. Tento váš pohľad je v zásadnom rozpore s učením katolíckej cirkvi aj iných kresťanských cirkví.

Jednou z nálepiek je, že sme zástankyňami potratov. To však nie je pravda, ja sama považujem potrat za tragédiu, smutný čin. Som matkou dvoch detí, materstvo je pre mňa tou najdôležitejšou rolou.

Keďže sme v liberálnej strane, čelíme vyhrotenému vnímaniu, akoby to bolo nezlučiteľné s tým, čo reprezentuje viera a kresťanstvo. Zdieľať

Práve preto viem, že takéto zvažovanie, aj keď som ho nikdy nepodstúpila, musí byť pre danú ženu mimoriadne ťažké. Sústreďme preto všetko na to, aby k tomu nedochádzalo, aby sa ženám pomáhalo. Ale ak tu je krajná situácia a dilema je medzi tým, či má rozhodnúť právna norma, ktorá nikdy nepostihne všetky životné situácie, alebo či to prenecháme na zodpovednosť ženy, tak volím zodpovednosť ženy.

Zámerne nehovorím o práve, ale o zodpovednosti ženy, ktorá zahŕňa nielen právo, ale aj povinnosť niesť dôsledky za toto rozhodnutie, napríklad psychologické a iné.

Jedna vec je hájiť dnešný zákonný status quo, kde máme rozdielne názory. To video však pôsobí morálne nevkusne, hájite právo ženy na voľbu potratu a súčasne vedľa niektorých žien sedia deti. Pritom sú to ročne tisíce detí, ktoré sú obeťami legalizovaných potratov.

Video vzniklo v istom kontexte, keďže sa v tom čase diskutovalo o tom, či zachovať status quo alebo zmeniť legislatívu. Aj v tom videu hovorím o zodpovednosti ženy, iné ženy, ktoré tam vystupovali, zvolili iné slová, ale som presvedčená, že to hodnotovo cítime rovnako. Žiadna z nás nepovažuje potraty za dobré, ale len za krajné riešenie.

No problémom je, že slovenský interrupčný zákon nielenže legalizuje potraty, ale patrí medzi najliberálnejšie úpravy v Európe aj mimo nej.

Je to možné, napriek tomu počet potratov medziročne klesá. Dôležité je venovať pozornosť prevencii a pomoci ženy, ktorá je v tej dileme, aby urobila správne rozhodnutie. Preto vôbec nehovorím o práve ženy a už vôbec nie o práve ženy rozhodovať o vlastnom tele, ale o jej zodpovednosti.

Trochu to hovoríte tak, akoby ste vyhodnocovali to video ako chybu, alebo sa mýlime?

Nie, nevyhodnocujem to ako chybu, vo videu hovorím presne to isté, čo teraz, len som musela byť stručnejšia.

Takže celkové vyznenie videa sa vám aj spätne javí v poriadku?

Keď som ho videla, nemala som pocit, že idem do rozporu s vlastným vnímaním veci. To je však možno dané aj tým, že poznám ľudí účinkujúcich vo videu, viem, akí sú to dobrí a kvalitní ľudia.

Keď Progresívne Slovensko vznikalo, malo ambíciu prezentovať sa v prvom rade ako centristické hnutie, ktoré je síce liberálne, ale témy ako interrupcie či registrované partnerstvá nebudú na predných priečkach jeho pozornosti. Postupom času – a možno je to dané aj Kiskovým rozhodnutím vstúpiť do politiky s centristickou stranou – sa zdá, že PS sa cielene profiluje k vyhrotenejšiemu liberalizmu. Vnímate aj vy tento posun?

Je to pre mňa zaujímavá reflexia zvonku, ale ja to tak nevnímam. Som súčasťou vedenia, viem, že liberálne hodnotové témy považujeme za dôležité, ale sú to témy, ktoré majú svoj čas, potrebujú dialóg, konsenzus, pretože ako mimoparlamentná strana v tom nedokážeme namútiť veľa vody.

Nemám pocit, že by sme stavali svoju identitu na akejsi ideologickej agende. Zdieľať

Samozrejme, keď sa hovorí napríklad o potratoch, zaujmeme k tomu stanovisko za ponechanie súčasnej právnej úpravy, ale skôr mám pocit, že naše hodnotové nastavenie sa využíva ako nálepka proti nám.

Pre nás je to jedna z agiend, ktoré otvorene komunikujeme, ale skutočne sa zameriavame na opatrenia v oblasti práva a spravodlivosti, uľahčenia podnikania, zvyšovania zamestnanosti a znižovania regionálnych rozdielov. Tomuto venujeme vnútri strany oveľa viac pozornosti. Nemám pocit, že by sme stavali svoju identitu na akejsi ideologickej agende.

Uplynulý rok ste absolvovali desiatky stretnutí, ako by ste charakterizovali vašich sympatizantov?

Sú to zväčša mestskí voliči, v produktívnom veku, zatiaľ skôr vzdelanejší voliči. Ale to súvisí s tým, že ešte zápasíme so zvyšovaním poznateľnosti našej strany, preto k nám zatiaľ inklinuje tento typ ľudí, ktorý nás pozná napríklad zo sociálnych sietí. Samozrejme, máme záujem aj o seniorov, nemáme cieľovú skupinu, ktorá by nás nezaujímala.

Čo títo ľudia na vás oceňujú?

Novosť v zmysle, že nie sme zaťažení a deformovaní politickou skúsenosťou. Priťahuje ich osobný príbeh viacerých ľudí, veria, že to dokážeme pretaviť do politiky.

Pred vami sú komunálne voľby, čo budú pre vás ukazovatele úspechu? Víťazstvo Matúša Valla v Bratislave alebo aj niekoho iného?

Samozrejme, keďže je jedným z troch najväčších favoritov na víťazstvo v Bratislave, bol by to pre nás úspech.

V komunálnych voľbách sme však nešli po kvantite, aby sme nasadili v každom meste čo najviac našich kandidátov. Veľmi nám záležalo na tom, aby sa pod značkou PS pridávali ľudia, ktorí sú uzrozumení s našimi hodnotami.

Teda okrem Valla máte niekoho, kto je s vami jasne spojiteľný, teda jeho úspech by bol aj vaším úspechom?

Myslím si, že víťazstvo Matúša Valla ako zástupcu nových strán bude ten najdôležitejší ukazovateľ, že ľudia chcú zmenu. Nemôžem spomenúť všetkých kandidátov PS a nerada by som niekoho opomenula.

Pre PS budú veľmi dôležité európske voľby, kde sa ukáže, či vaša strana má už dostatočne zmobilizované voličské jadro, aby pri takýchto voľbách s veľmi nízkou účasťou voličov prerazila päťpercentnú hranicu. Už viete, kto bude lídrom kandidátky?

Kandidátka sa tvorí pomocou vnútorného výberového konania, ktoré má isté nároky na kandidátov. V tejto chvíli sa blížime k finálnej kandidátke, ktorú ohlásime po komunálnych voľbách.

Už teda viete, kto bude lídrom?

Lídra a aj celú kandidátku s programom ohlásime po komunálnych voľbách.

Ak by ste v prezidentských voľbách zvíťazili, vaša budúcnosť je jasná. Ale predpokladajme, že nezvíťazíte, ale dosiahnete slušný osobný výsledok, ako s tým naložíte?

Úprimne povedané, neviem presne. Budem sa snažiť pomôcť PS s agendou, ktorej som sa profesijne venovala.

Nebude to dôvod, aby sa vás predseda PS Ivan Štefunko začal obávať?

(Úsmev.) Mňa sa určite báť nemusí, Ivana Štefunka obdivujem, aký má prístup k hnutiu, aj v tom, ako otvorene vníma svoju pozíciu, pre neho je najdôležitejšie to, čo bude dobré pre hnutie, nie je to človek, ktorý by sa držal stoličky, nikdy som z neho necítila strach, ale skôr povzbudzovanie, aby som do toho išla.

Ale akékoľvek úvahy tohto typu sú predčasné, pozícia lídra dovnútra strany aj navonok je mimoriadne zložitá a ja osobne nemám túto ambíciu.

Pozitívna atmosféra začínajúcich strán sa zvykne časom aj pokaziť, ako sa to stalo napríklad SaS. Vaším rizikom je vznik strany Andreja Kisku, keď budete stáť pred dilemou, čo ďalej. Už teraz máte vnútri ľudí, ktorí sú presvedčení, že PS by bez ohľadu na vznik Kiskovej strany malo ísť do volieb samostatne a neohroziť tak vyprofilovanú liberálnu identitu hnutia. Ale sú aj ľudia – medzi nimi máte byť aj vy –, ktorí by PS radšej tlačili do predvolebnej spolupráce s Kiskom. Nebude sa to u vás lámať na tejto otázke?

Ja v tejto chvíli necítim nijaký zásadný rozpor. Motívom môjho vstupu do politiky bol aspekt spolupráce, individuálne a skupinové boje by nemali prevažovať nad spoluprácou, inak sa krajina neposunie k lepšiemu.

Presne v tomto duchu sme povinní zaoberať sa spoluprácou s akoukoľvek demokratickou stranou. Je prirodzené, že projekt Andreja Kisku, ak vyústi do vytvorenia politického subjektu, je nám blízky a vieme si predstaviť spoluprácu. Potom je už vecou formy, aby bola naplnená nielen hodnota spolupráce, ale aj zachovanie našej identity a hodnôt, na ktorých sme vznikli.

Teda preferovali by ste predvolebnú spoluprácu so stranou Kisku alebo samostatnú kandidatúru?

Ja osobne by som preferovala spoluprácu.

Zverejňujú sa prvé prezidentské prieskumy, z niektorých kruhov sa ozýva, že ak by bolo riziko, že Kotleba alebo Harabin postúpia do druhého kola s kandidátom Smeru, bolo by správne, keby sa takzvaní demokratickí kandidáti ešte pred prvým kolom vzdali v prospech toho najsilnejšieho z nich. Vy ste pripravená na tento krok?

Už keď som ohlásila kandidatúru, bola to moja jasná odpoveď. Som presvedčená, že každý, kto kandiduje pre dobro tejto krajiny, by mal pred prvým kolom zvážiť, či bude naozaj kandidovať, ak hrozí, že nemá šancu na dobrý výsledok a len odoberie hlasy.

Čo to však exaktne bude znamenať? Tie preferenčné rozdiely môžu byť tesné, keby ste zaostávali povedzme o dve percentá za Mistríkom, bol by to dôvod, aby ste sa vzdali kandidatúry?

Tých možností je veľmi veľa. Relevantné je zabezpečiť, aby sa do druhého kola nedostali kandidáti, ktorých by sme za žiadnych okolností nemohli voliť, aby sa nezopakoval rok 2004 so súbojom Mečiar verzus Gašparovič.

Ak by podľa preferencií hrozila prítomnosť Harabina či Kotlebu v druhom kole, vzdali by ste sa aj v prospech takého kandidáta, ktorý je z iného sveta, ako povedzme Milan Krajniak?

To je veľmi predčasná úvaha, ale hodnotový svet Milana Krajniaka je mi predsa len bližší ako hodnotový svet vami uvedených kandidátov. Takže v prípade takto vyhrotenej situácie, ktorej zatiaľ nič nenasvedčuje, je odpoveď áno.

Ak by ste napokon kandidovali, od akého percentuálneho zisku budete považovať svoju kandidatúru za úspech?

Percento a poradie sú dve rozdielne veci, takže sa na to ťažko odpovedá. Vďaka doterajšej skúsenosti som už teraz vďačná za to, že mi píšu a vyjadrujú dôveru ľudia, ktorých si veľmi vážim. Nenazvala by som to úspechom, ale už aj za toto som vďačná.

Foto: Andrej Lojan

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo