Zo zajatia islamistov k Nobelovej cene

Zo zajatia islamistov k Nobelovej cene

Foto: Nadia Muradová (Flickr.com/Belgium Foreign Affairs, Foreign Trade and Development)

Aj keď by som dostala Nobelovu cenu, prevezmem si ju so zlomeným srdcom, povedala v minulosti Nadia Muradová.

Ešte pred štyrmi rokmi svet o jezídoch veľa nevedel. Po masakri z augusta 2014, keď teroristi z Islamského štátu vraždili a vyhnali tisícky členov tejto komunity z územia na severe Iraku, ich spoznal viac.

A po minulom týždni si každý zapamätá meno jednej osoby, ktorá k nim patrí.

Držiteľkou Nobelovej ceny mieru sa totiž pre tento rok stala spolu s konžským lekárom Denisom Mukwegom jezídka Nadia Muradová.

Otrokyňa islamistu

Pred štyrmi rokmi vtrhli do mesta Sindžár na severe Iraku islamisti. Keďže mesto a okolie neboli pod ochranou kurdských bojových jednotiek, ostali ich obyvatelia napospas radikálom. V neďalekej dedine Kocho žila s dvanástimi súrodencami a mamou aj 19-ročná Nadia.

Prečítajte si tiež: rozhovor s mužom, ktorý videl Sindžársky masaker na vlastné oči
  Zdieľať

„Ich vodca nám povedal, že ak konvertujeme na islam, môžeme žiť, ale nikto to neurobil,“ spomína. O niekoľko dní neskôr obyvateľom prikázali, aby sa zhromaždili v budove školy, ktorá mala dve poschodia. Ženy a deti poslali na poschodie, mužov nechali na prízemí. Nadia so svojou mamou, sestrami a stovkami ďalších žien a detí sledovali z okien, ako vonku vraždia ich mužov a synov.

„Strieľali ich a stínali im hlavy. Niektorých naložili do autobusov a vzali preč. Zabili šiestich mojich bratov,“ hovorí Nadia. Neskôr zločinci rozdelili aj ženy a dievčatá. Svoju mamu už viac nevidela.

Spolu s ďalšími dievčatami Nadiu zajali, odviezli do Mosulu a prinútili žiť ako sexuálnu otrokyňu. Stala sa tovarom vodiča autobusu jedného z islamských teroristov, ktorý ju bil, mučil a znásilňoval.

Po troch mesiacoch sa jej pri ceste z Mosulu od neho podarilo ujsť. Bežala a klopala na dvere domov, až našla rodinu, ktorá ju prichýlila a ukryla. Ostala u nich dva týždne, až kým na falošné doklady ich dcéry odišla.

Žila v utečeneckom tábore a minulý rok dostala v Nemecku azyl.

Kto sú jezídi



Jezídi sú etnicko-náboženská komunita, ktorej členmi sú najmä Kurdi zo severného Iraku. Nájdeme ich aj v ďalších krajinách Blízkeho východu. Ich celkový počet sa pohybuje od osemstotisíc k miliónu. Náboženská viera jezídov sa zakladá na prvkoch islamu a kresťanstva, ale najmä jarsanizmu, starokurdského náboženstva, ktoré historicky vychádza zo staroperzského učenia Zarathuštru – zoroastrizmu. Stovky rokov sú prenasledovaní najmä zo strany moslimov, ktorí v nich vidia vyznávačov diabla. V roku 2014, pri ťažení Islamského štátu, zabili radikáli v oblasti mesta Sindžár tri- až päťtisíc jezídov a ďalšie desaťtisíce vyhnal do hôr, kde trpeli smädom a hladom. Nakoniec sa väčšine z asi 50 000 jezídov podarilo dostať do bezpečia.

Foto: Jezídi bez domova osídľujú utečenecký tábor v meste Derike pri hranici so Sýriou v auguste 2014 (TASR/AP).


Hlasom zajatých

Po čase sa Nadia so svojím príbehom rozhodla podeliť. Videla v tom totiž možnosť, ako pomôcť jezídskej komunite aj ďalším prenasledovaným etnicko-náboženským skupinám na Blízkom východe.

„Rozprávať o tom iba vo svojej izbe nepomôže ani mne, ani mojej rodine,“ povedala. „Moja komunita bola rozptýlená, žili v táboroch v Iraku aj mimo neho. Bolo toho toľko, čo svet potreboval počuť o jezídoch. Chcela som im povedať, že treba robiť omnoho viac.“

Cestovala po Európe aj Spojených štátoch a stala sa akousi hovorkyňou jezídov. Bojovala za prepustenie ďalších tisícok žien a detí, ktoré islamisti držali v otroctve. Vystúpila s prejavom aj na pôde OSN, ktorá pred dvomi rokmi uznala genocídu jezídov.

V roku 2016 získala od Európskeho parlamentu Sacharovu cenu za slobodu myslenia a tiež cenu Václava Havla za obhajobu ľudských práv.

Dodnes upozorňuje na využívanie sexuálneho násilia ako vojnovej zbrane. Stáva sa tak hlasom veľkého množstva obetí nielen medzi vlastnou komunitou, ale perzekvovanými ľuďmi na celom svete.

Keď ju už pred dvomi rokmi nominovali na Nobelovu cenu za mier, vyjadrila sa takto: „Viem, že by to pomohlo mojej snahe o slobodu pre tých, ktorí sú v zajatí. Aj keby som ju však dostala, prevezmem si ju so zlomeným srdcom.“

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo