Tieto zraniteľné tvory (recenzia filmu Gosnell)

Tieto zraniteľné tvory (recenzia filmu Gosnell)

Dejiny poznajú neslávne známych vrahov, ktorí boli odsúdení z iných dôvodov než za svoje najhroznejšie zločiny.

Mafiánskeho bossa Al Caponeho dostali za vyhýbanie sa plateniu daní, potratára doktora Kermita Gosnella za ilegálny predaj receptov na lieky proti bolesti.

Bol by som prekvapený, keby nejakí čitatelia The Catholic Thing nevedeli, kto je Gosnell, no len pre istotu: je to bývalý prevádzkovateľ potratovej kliniky vo Filadelfii, ktorý bol špecialistom na potraty vo vysokom štádiu tehotenstva a na potraty „čiastočným narodením“. Pravidelne brával živonarodené bábätká (postupy na jeho klinike boli prinajlepšom lajdácke) a prerezal im miechu pri krku.

Al Capone bol lepší človek.

Gosnell: The Trial of America’s Biggest Serial Killer (Gosnell: Súd s najväčším americkým sériovým vrahom) sa trochu podobá na hodinu a trištvrte trvajúci diel seriálu Právo a poriadok: Špeciálna jednotka – aj keď najlepší, aký bol kedy natočený. Režisérom filmu je Nick Searcy (ktorý hrá aj jednu z hlavných úloh). Hrá tu Gosnellovho obhajcu a darí sa mu byť dostatočne presvedčivý, takže aj keď vieme, že prípad prehrá, v súdnych scénach je stále dramatické napätie.

Oproti nemu stojí na súde námestníčka okresného prokurátora, ktorú hrá Sarah Jane Morrisová. Pani Morrisová je skutočnou hlavnou postavou tohto filmu a jeho dramatickým ohniskom. Osobne nemám problém rozplakať sa a pri pozeraní tohto filmu sa mi to podarilo niekoľkokrát. Morrisová je herečka prvého rangu a jej oči ukazujú hlboké emócie, či už ide o hnev, smútok, alebo súcit, a bola to práve ona, kto ma rozplakal.

Úrovne zla v tomto príbehu sú rozmanité. Na začiatku je to, samozrejme, ľahostajnosť voči ľudskému životu, ktorá je vlastná samotnému potratu. Napriek tomu by sa dalo povedať – ako vraví známa propotratová mantra – že legálne potraty by mali byť aspoň bezpečné zriedkavé, kým na Gosnellovej „klinike“ boli všetko, len nie bezpečné, veľmi časté a mnohé dokonca neboli ani len legálne, lebo boli po termíne, ktorý predpisujú pennsylvánske zákony.

Všetko toto vyšlo najavo vďaka zásahu Filadelfskej polície, FBI a DEA na Gosnellovej klinike pri hľadaní dôkazov v súvislosti so spomínanými receptmi na lieky proti bolesti.

Počas zásahu zavolajú Gosnella do zákrokovej sály, aby pomohol pacientke „s komplikáciami“. Jeden z filadelfských policajtov James Wood (Dean Cain) vidí pacientku, ako sedí s rukami na bruchu: zjavne ide rodiť. Toto nemôže byť v poriadku... Je to len letmý pohľad, no stačil mi, aby som pochopil, že pán Searcy je rovnako dobrý režisér ako herec.

Podobne je tu aj veľmi pekná séria scén, ktoré predstavujú ambicióznu blogerku Molly Mullaneyovú (Cynthia Fiallová) s jasnočervenými prameňmi vo vlasoch a s pomstychtivými tetovaniami naznačujúcimi krajne ľavicovú prochoicerku, ktorou aj je. Ale je úprimná.

A je tu aj určitá výborná vyváženosť medzi scénami, ako keď detektívi Wood a Stark (AlfonZo Rachel) objavia Gosnellovu zbierku... detských nožičiek, a neskoršou scénou, v ktorej sa žalobkyňa (p. Morrisová) hrá s nožičkami svojho vlastného bábätka, a hoci je pro-choice, odrazu jej „to dôjde“.

Keď si neskôr dá niečo tuhé na utlmenie (čo jej nepomôže) a na rozviazanie jazyka, vysvetľuje svojmu šokovanému manželovi, čo objavili vyšetrovatelia. „Ja toho bastarda dostanem,“ vraví.

Okresný prokurátor (ktorého hrá Michael Beach) je prvý, kto povie, že Gosnell je najhorší sériový vrah v amerických dejinách, a upozorňuje svoj tím, že súdna sieň sa bude hemžiť reportérmi a všetci z tohto prípadu (o najkontroverznejšej z kontroverzných tém) spravia pre prokurátorov nočnú moru. Ale keď prídu na súd, je tam len blogerka Molly, hoci vďaka nej sa to zmení.

Trailer filmu Gosnell.

Gosnell je prístupný od 13 rokov, čo by malo upokojiť všetky strachy, že vo filme potečú potoky krvi v súvislosti s potratmi. Ak vo filme nejaká krv je, tak sa o nej len hovorí. Hrôzy tejto potratovej kliniky sa opisujú, neukazujú. Obvykle by to bolo zlé kino, lebo pravidlom je: nerozprávaj, ale ukáž. Tu to však funguje.

Gosnell, ako ho zobrazuje Earl Billings, neprejavuje žiadne city, čo sa asi u zlého doktora dá čakať – až by sa zdalo, že by ho pred usvedčením zachránila obhajoba odvolávajúca sa na nepríčetnosť. Jeho Gosnell sa neustále usmieva a všetko popiera. „Všetky ženy, ktoré kedy boli v mojej starostlivosti,“ vraví hrdo, „beriem tak, akoby boli moje vlastné dcéry.“

Mnohé z toho, čo je vo filme, sa zakladá na súdnych prepisoch, no je tam i pár scén, ktoré vyzerajú, že sa na faktoch zakladajú už menej – dokonca sú nepravdepodobné. V márnici pri vyšetrovaní tiel najväčších mŕtvol bábätiek, ktoré boli prinesené z Gosnellovej kliniky hrôz, podá súdny lekár skalpel našej hrdinke prokurátorke, aby ona narezala lebku a videla, či je alebo nie je mozog poškodený (nepoškodený by znamenal, že sa dieťa narodilo živé a potom bolo zavraždené). To sa zdá nepravdepodobné – je to porušenie lekárskej a právnickej etiky. Má to však byť pre ňu chvíľa, keď akoby „prekročí Rubikon“. Je predsa pro-choice.

Gosnell nemoralizuje. Zakladá sa na faktoch. Janine Turnerová hrá „poctivú“ poskytovateľku potratov a svedkyňu obžaloby, ktorá pri krížovom výsluchu vraví, že vykonala 30 000 potratov. Táto veta mi vyrazila dych ako takmer každá v tomto filme. Je to, samozrejme, ohromné číslo, no je to i preto, že pani Turnerová, taká majestátna, krásna a pokojná, vyslovuje túto vetu tak vecne. Keby to, čo vraví, film aj ukazoval, bol by mládeži neprístupný.

Predtým, hneď na začiatku procesu s vrahom, sa sudca pýta Gosnella, či chce niečo povedať. Ten vyjadruje starosť o vzácne korytnačky, ktoré má na svojej klinike. Sudca dáva prokurátorke pokyn, aby dohliadla na blaho korytnačiek, lebo tento sudca berie zákon o ohrozených druhoch veľmi vážne: „Budete musieť prísť na to, ako sa postarať o tieto zraniteľné tvory.“

___

Ako som spomenul, Gosnell je prístupný od 13 rokov. Krv sa objavuje len v jednej scéne (v márnici) – pri pitve pečene. Autorom televízneho scenára je Andrew Klavan a filmového Phelim McAleer a Ann McElhinnová podľa ich knižného bestselleru. Vo filme sa objavujú zaujímavé osobnosti vrátane skutočnej žalobkyne z tohto prípadu Christine Wechslerovej a nášho priateľa a bývalého prispievateľa Austina Rusa ako jedného z novinárov, ktorí sa neskôr objavia na súde.

Brad Miner
Autor je zástupcom šéfredaktora The Catholic Thing, vedúcim členom Faith and Reason Institute (Inštitút pre vieru a rozum) a sekretárom správnej rady Aid to the Church in Need USA (Pomoc trpiacej Cirkvi). Býval literárnym redaktorom v National Review. Jeho nová kniha Synovia sv. Patrika, ktorú napísal spolu s Georgom J. Marlinom, je v súčasnosti v predaji. The Compleat Gentleman (Príručka pre dokonalého gentlemana) je k dispozícii v audio formáte.

Pôvodný text: “These Vulnerable Creatures”: a Review of “Gosnell”.

Novinka z vydavateľstva

Posvätné manželstvo

Čo ak je Božím zámerom, aby sme boli v manželstve nielen šťa...

Bestseller o hodnote manželstva

O knihe
Cena u nás: 11,18 €

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo