Pod ochranou systému

Pod ochranou systému

Na snímke predseda vlády SR Robert Fico počas tlačovej konferencie k aktuálnym politickým otázkam, 8. decembra 2017 v Bratislave. FOTO TASR – Jakub Kotian

Čo pre krajinu znamená, ak si vraždu Jána Kuciaka objednal Marián Kočner.

Najnovší vývoj vyšetrovania dvojnásobnej vraždy, ktorá otriasla Slovenskom, je nečakaný až šokujúci. Keď sme sa pred vyše polrokom, v ten hrozný pondelok 26. februára, dozvedeli o zavraždení Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej, novinárom hneď prišiel na um Marián Kočner. Kočnerovi totiž Ján Kuciak od januára 2017 do februára 2018 venoval množstvo textov, ktoré boli takisto dôvodom, prečo v priebehu minulého roka odštartoval Kočnerov pád.

Vyšetrovateľ NAKA Štefan Jombík zastavil vyšetrovanie proti Kočnerovi, Kuciak však našiel v Jombíkovom uznesení šesť chýb, po jeho článku špeciálny prokurátor Dušan Kováčik uznal chyby a nariadil obnoviť vyšetrovanie. V septembri 2017 sa začalo trestné stíhanie Kočnera, ten sa onedlho Kuciakovi vyhrážal, nech skončí s písaním, lebo ho bude pranierovať.

Výplod systému

To všetko boli dôvody, prečo nám 26. februára napadol Kočner automaticky ako prvý, a súčasne to boli dôvody, prečo najmä po zverejnení posledného Kuciakovho textu o prepojení talianskej mafie na Ficov Úrad vlády vyzerala verzia s objednávateľom Kočnerom ako menej pravdepodobná až absurdná. 

Lenže pár dní po zatknutí vykonávateľa vraždy, jeho komplicov a Aleny Zsuzsovej vyzerá všetko inak. Stále treba byť opatrní, keďže sme odkázaní na presakujúce informácie. Polícia prípad stále vyšetruje a jej predbežné verzie o pravdepodobných objednávateľoch vraždy sa v posledných dňoch prispôsobujú novej realite. 

Lenže Kočner je výplod slovenského systému, ktorý vykvitol za vlády Smeru.  Zdieľať

Faktom však je, že zatiaľ zrejme najkľúčovejší hráč, ktorého polícia zatkla, Alena Zsuzsová, sa veľmi dobre pozná s Mariánom Kočnerom. Zoltán Andruskó, ktorý mal v reťazi figurovať ako sprostredkovateľ vraždy a ktorý spolupracuje s políciou, podľa Denníka N medzičasom vypovedal, že skutočným objednávateľom vraždy bol práve Mariána Kočnera.

Ak sa tieto informácie potvrdia, pre slovenskú politiku to prinesie nové otrasy. Kočner ako objednávateľ je v istom zmysle pre krajinu tým najhorším vysvedčením. Keby bola za bezprecedentnou vraždou nášho novinára cudzorodá mafia – talianska či albánska –, stále by sme si mohli nahovárať, že ide o zločinecký import z juhu Európy a že naďalej platí, že slovenskí gangstri si dovolia všeličo, ale vražda novinára je pre nich tabu. 

Lenže Kočner je výplod slovenského systému, ktorý vykvitol za vlády Smeru. 

Samozrejme, zo strany Smeru a Roberta Fica budeme v najbližších týždňoch počúvať o tom, že to bol Richard Sulík, ktorý sa ako predseda parlamentu stretával s Kočnerom a preberal s ním pomery v Radičovej vláde. Takisto prichádza veľmi nepríjemné obdobie pre Borisa Kollára, ktorý sa už pre médiá preventívne priznal, že s Alenou Zsuzsovou sa pozná (Kollár sa dobre pozná aj s Kočnerom, takže bude čeliť aj otázke, či ich nezoznámil akurát Kočner) a v nedávnej minulosti jej dokonca daroval peniaze. Samozrejme, všadeprítomný Kočner sa pozná aj s ďalšími politikmi dnešnej opozície.

No Kočner, muž, ktorý sa z definície svojho fungovania snažil kryť najmocnejšími, je preto najmä problémom Smeru. Podnikal s Ladislavom Bašternákom, „naším človekom“ Roberta Kaliňáka, napokon, tak sa stal v Bašternákovom komplexe Bonaparte susedom Roberta Fica.

Ale ešte závažnejšie bolo krytie, ktoré mu zabezpečoval bezpečnostný aparát štátu. Kočner bol blízkym človekom bývalého generálneho prokurátora Dobroslava Trnku, obaja sa často stretávali, Kočner dokonca v jeho mene vystupoval, keď bolo potrebné niečo vybaviť.

Advokát Roman Kvasnica pre Hospodárske noviny opísal, ako ho kedysi oslovil Kočner s tým, že prišiel v mene premiéra (Fica), a navrhol mu, aby sa jeho klientka Hedviga Malinová priznala, že si útok na seba vymyslela a prokuratúra zastaví trestné stíhanie. Kvasnica to odmietol a celú situáciu chápal tak, že Kočner prišiel vyjednávať v mene Dobroslava Trnku. Ako je známe, Trnka chránil Kočnera aj pri jeho podvodoch, v kauze Glance House umožnil prevod tejto bytovky na ľudí spojených s Kočnerom, hoci to predtým zakázala špeciálna prokuratúra.

Naspäť k Trnkovi

Iste, Trnka sa stal generálnym prokurátorom v roku 2004, za druhej Dzurindovej vlády. Na konci roka 2010, keď už bolo jasné, kto je Trnka, ho v tajnej voľbe podporoval vtedy opozičný Smer. Tlak na to, aby zostal Trnka naďalej vo funkcii, bol taký silný, že mu dalo hlas aj niekoľko poslancov vtedajšej vládnej koalície. Premiérka Radičová hrozila, že podá demisiu, v zákulisí sa hovorilo o úplatkoch a, samozrejme, skloňovalo sa meno Trnkovho človeka Kočnera.

Trnka napokon napriek vôli Smeru a pár neznámych koaličných poslancov tesne neprešiel, súčasne nebol zvolený jeho nástupca. Trnka pokračoval ako námestník generálnej prokuratúry poverený riadením trestného úseku. V roku 2013 sa začala éra Jaromíra Čižnára, no Kočner bol ešte ďalšie roky na výslní. Robil biznisy, prekypoval sebavedomím, lebo si bol istý, že polícia a prokuratúra ho budú držať ako za Trnku. Už si po toľkých rokoch zvykol, že jeho hlavným nepriateľom sú novinári a ich zistenia.

To všetko sa prelomilo až v minulom roku, keď Kočner začal strácať ochranu. Paradoxne, možno aj to bol dôvod, pre ktorý sa odhodlal k objednávke vraždy nenávideného novinára – v takom prípade by išlo o zločin z vášne, z akejsi chorobnej pomsty.

Bude potrebné pomenovať aj politickú zodpovednosť, ktorú sa bude Smer snažiť rozriediť na všetkých ostatných, od Sulíka po Kollára, no verejnosť by na túto hru nemala naskočiť. Zdieľať

Lenže ak sa definitívne preukáže, že objednávateľom či spoluobjednávateľom vraždy novinára bol Marián Kočner, musí sa začať široká spoločenská diskusia o tom, prečo to zašlo tak ďaleko. Treba pomenovať zodpovedných, vrátiť sa k ére Dobroslava Trnku, k vedeniu prokuratúry aj polície, ktoré ignorovali Kočnerove podvody a boli ho naučené tak chrániť, že nepovažovali ani za problém, keď sa Kočner vyhrážal Kuciakovi smrťou.

Bude potrebné pomenovať aj politickú zodpovednosť, ktorú sa bude Smer snažiť rozriediť na všetkých ostatných, od Sulíka po Kollára, no verejnosť by na túto hru nemala naskočiť.

V krajine s vyššou politickou kultúrou by to všetko bol námet na zriadenie parlamentného vyšetrovacieho výboru, v ktorom by poslanci pod verejnou kontrolou predvolávali zodpovedných ľudí. U nás by to však hrozilo fraškou, preto zodpovednosť za pomenovanie pravdy zostane na médiách a verejnosti. 

Generačný zážitok

Tu sa treba zmieniť aj o jednom pozitívnom efekte, ktorý priniesli veľké úspechy polície pri vyšetrovaní a ktorý nemožno podceniť.

Práca na prípade vraždy bude mať priaznivý vplyv aj na fungovanie tých zložiek, ktoré majú bojovať so zločinom. Desiatky našich ľudí mali možnosť si ohmatať nové postupy v nasadení, aké tu predtým nezažili.
Druhou zmenou je, že tu predtým nezažili ani takú izoláciu pri práci na prípade, ktorý má zásadný politický vplyv a od začiatku pri ňom existuje podozrenie, že môže viesť k ľuďom blízkym vrcholovej politike alebo aj priamo do nej.

Pre OČTK, orgány činné v trestnom konaní, teda políciu a prokuratúru, to bude tiež formujúca skúsenosť. Niekoľko desiatok ľudí z týchto zložiek zakúsilo, aké to je, keď aj generálny prokurátor či šéf špeciálnej prokuratúry, ktorí v iných prípadoch rozhodovali o tom, kto bude a kto nebude popoťahovaný, boli teraz v tomto nepodstatní. Naopak, oči krajiny sa upierali na nich a oni každý deň cítili, že majú na sebe zodpovednosť za odhalenie pravdy voči krajine – a politicky ovládaní šéfovia vrátane meniacich sa ministrov vnútra sa tomu môžu akurát len prizerať.

Človek, ktorý si bol istý, že s takýmto krytím rozchodí aj vraždu. A preto sa stane symbolom politického biznisu tejto doby. Zdieľať

Pre politikov a politický biznis bude v budúcnosti táto skupina ľudí, ktorej sebavedomie v prípade úspešného ukončenia celej veci bude predstavovať novú silu a prekážku. 

Už navždy to bude skupina prokurátorov, vyšetrovateľov, operatívcov a forenzných expertov, ktorí robili na Kuciakových vrahoch.

Symbol doby

Vražda a lavína udalostí, ktorú spustila a ktorá zaskočila aj tých, ktorú ju zosnovali, sa zapísala do histórie krajiny. Aký bude jej dlhodobý vplyv, budeme môcť odhadovať až potom, ako budú dôveryhodne objasnené všetky kľúčové súvislosti.

Dôležité bude, aby bola celá vec dôveryhodne objasnená. Aby sa minimalizoval priestor pre skepsu v štýle „ktovie, ako to naozaj bolo“. Jej rast dnes napomáha aj mediálna naháňačka o tom, kto sa kedy stretol s Kočnerom na chodníku.

V nej sa stráca rozdiel medzi raňajkami naivného Sulíka u Kočnera s aktívnou účasťou Kočnera v biznise Bašternáka krytého Smerom. Tento informačný mišmaš ešte zosilnia politici, ktorí tak budú chcieť relativizovať svoju známosť s Kočnerom.

Ak sa napokon potvrdí verzia, že Marián Kočner je objednávateľom alebo kľúčovým objednávateľom, bude to znamenať, že zabíjal chránenec systému. Človek, ktorému na úspešné až celebritné fungovanie stačilo byť v kontakte s politikmi a ich biznismenmi.

Človek, ktorý si bol istý, že s takýmto krytím rozchodí aj vraždu. A preto sa stane symbolom politického biznisu tejto doby.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo