Pôvod biskupskej synody
Na záver II. vatikánskeho koncilu vyjadrili vtedajší konciloví otcovia želanie, aby sa pokračovalo ďalej v tejto spolupráci medzi biskupmi celého sveta. Z tohto dôvodu 15. septembra 1965 pápež Pavol VI. zriadil biskupskú synodu. Ustanovil že bude stálou cirkevnou inštitúciou, ktorá sa bude skladať z vybraných biskupov z rozličných časti sveta, aby tak reprezentovala celý katolícky episkopát. Biskupská synoda má radiť pápežovi pri jeho úlohe viesť univerzálnu cirkev. Podlieha autorite pápeža, ktorý ju zvoláva a stanovuje aj jej tému. Terajšia synoda o mladých bude 15. riadnou synodou. Vôbec prvá synoda sa konala v roku 1967 a jej témou bolo zachovanie a posilnenie katolíckej viery. Jedným z jej výsledkov bolo vytvorenie Medzinárodnej teologickej komisie ako aj príprava revízie Kódexu kanonického práva z roku 1917, ktorý v roku 1983 promulgoval pápež Ján Pavol II.
Konanie synoda je podľa zváženia Svätého otca, bez určenia periodicity. Jestvujú 3 formy synody biskupov: riadna, mimoriadna a špeciálna. Riadna preberá veci univerzálnej cirkvi, mimoriadna vzhľadom na nejakú mimoriadnu okolnosť a špeciálna sa viaže na isté teritorium napr. o Afrike, Ázii, Oceánii.
15. septembra tohto roku Svätý Otec schválil novú apoštolskú konštitúciu Episcopalis communio (Biskupské spoločenstvo) o úlohe a štruktúre synody biskupov. Výber dátumu nie je náhodný, keďže pápež Pavol VI., ktorý bude počas konania synody v nedeľu 14. októbra vyhlásený za svätého, práve v tento dátum ustanovil synodu biskupov. Po viac než 50 rokoch činnosti a 27 doteraz uskutočnených synodách prišla vhodná chvíľa pre širšiu revíziu. Dôraz sa kladie na počúvanie Božieho ľudu prostredníctvom konzultácie veriacich v partikulárnych cirkvách ako aj na konanie tzv. predsynodálnych stretnutí, ako sme to videli v marci tohto roku, keď sa v Ríme stretlo približne 300 mladých, aby pripravili podnety pre práve prebiehajúcu synodu.
Spôsob práce
Najskôr je prípravná fáza. Keď sa oznámi téma a dátum konania synody, tak sekretariát synody vypracuje tzv. „lineamenta“. Je to dotazník, ktorý sa pošle všetky miestnym cirkvám. Z informácií od biskupských konferencií o miestnej osvedčenej praxi, z podnetov zo strany odborníkov a organizácii a z množstva informácií získaných prostredníctvom internetového dotazníka určeného mladým ľuďom sa čerpali podklady pre vytvorenie tzv. „instrumentum laboris“ - nástroj práce, ktorý obsahuje témy, na ktorých potom účastníci synody pracujú. Všetci si pamätáme, ako pápež František vyzval mladých, aby sa zapojili do prípravy formou online dotazníkov, ktoré mali možnosť vyplniť aj mladí ľudia zo Slovenska. Uskutočnilo sa množstvo stretnutí pápeža s mladými. Samotné stretnutie synody sa považuje za jej slávnostnú fázu. Z rozhodnutia pápeža Benedikta XVI. trvá tri týždne. Na záver účastníci synody zostavia dokument, ktorý predstavia pápežovi. Nasleduje fáza uskutočňovania. Pápež zapracuje a pripraví zvyčajne v priebehu jedného roka tzv. posynodálnu apoštolskú exhortáciu, ktorá prináša závery synody a odporúčania pre prax.
Instrumentum laboris
19. júna bol predstavený 50-stranový materiál tzv. „Instrumentum laboris“. Je rozdelený do troch častí: 1. Rozpoznať: Cirkev načúva realite; 2. Interpretovať: Viera a rozlišovanie povolania; 3. Vybrať si: Cesty pastoračnej a misionárskej konverzie.
Prvá časť je vlastne analýzou dnešnej situácie, v ktorej sa mladí nachádzajú. Ako názov hovorí, je to pohľad zoči-voči realite súčasného života. Tento pohľad vychádza práve z tých správ, ktoré z celého sveta dostávala komisia pre sekretariát synody. Analýza sa dotýka aj náboženstva a viery mladých, Dokument konštatuje, že všetci žijeme v kultúre konzumu a tzv. kultúry na jedno použitie „použi a odhoď“. Výzvy tohto sveta, s ktorými sa mladí najčastejšie stretávajú, sú digitálny a virtuálny svet, svet médii a nebezpečenstvo mediálnej manipulácie, rozčarovanie z inštitúcií a nedôvera v nich, sekularizmus a tzv. „tekuté“ náboženstvo, ktoré sa prispôsobuje výberu hodnôt podľa momentálnych potrieb.
Druhá časť zdôrazňuje, že mladosť je dar, je to požehnanie, ktoré charakterizuje fyzická energia, pevnosť ducha a odvaha riskovať, ale aj neistota, strach a obava zo zlyhania. Dôležité je mladým načúvať, doprevádzať a pomáhať im rozlišovať. Myslím, že slovo „rozlišovanie“ a „sprevádzanie“ sú kľúčové v tomto dokumente a asi budú často rezonovať aj na synode a v pápežovej posynodálnej apoštolskej exhortácii. V tejto časti sa veľký priestor venuje téme povolania. Nasledovanie Krista, ktoré sme dostali v krste a následné povolanie žiť vieru v tomto svete sa realizuje najmä v týchto formách: rodina, kňazstvo, rehoľa, ale aj tzv. „single“. Je dôležité učiť sa „umeniu sprevádzať“. Sprevádzanie je duchovné, psychologické, sviatostné, rodinné, sociálne. Dôraz sa kladie na kvalitu tých, ktorí doprevádzajú: ľudskú, odbornú, duchovnú.
Napokon v tretej časti sa vydzvihuje dôležitosť usilovať sa v každodennosti dňa žiť našu vieru a naše povolanie. Zvlášť mladí sú citliví na témy ako ľudská sloboda, spravodlivosť, mier, ekológia. Je potrebné vnímať túto ich citlivosť, osloviť ich a dať im priestor. Pre mladých dnešnej doby je charakteristické, že sa realizujú najmä vo svete digitálnej techniky, športu a priateľstiev. To sú zároveň aj oblasti, kde je potrebné mať na mysli ich sprevádzanie. Je to priestor pre evanjelizáciu a pastoračnú starostlivosť. Je nevyhnutné opäť vyzdvihnuť dôležitosť rodiny, liturgie, modlitby, čítania Božieho slova a katechézy.