Keď nastane zombie-apokalypsa, vláda skolabuje ako prvá

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Keď nastane zombie-apokalypsa, vláda skolabuje ako prvá

Živí mŕtvi z filmu Noc živých mŕtvych.

Polstoročie hororového subžánru, ktorý začínal ako ľavicová sociálna kritika, no obľúbili si ho konzervatívci.

Postoj tu bude len s vašou pomocou!

Postoj je dnes jediným serióznym konzervatívnym hlasom v slovenskej mediálnej scéne. No nežije zo vzduchu. 

Články na Postoji nie sú spoplatnené. Vznikajú len vďaka ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú.  Budeme si veľmi vážiť, ak sa k nim pridáte. Aby sme sa my mohli naplno venovať tvorbe obsahu.

Ďakujeme!

Redakcia Postoja

Slávny filmový kritik Roger Ebert mal 26 rokov, keď sa v roku 1968 zúčastnil na premietaní tej snímky. V pozoruhodnej recenzii, ktorá neskôr vyšla v denníku Chicago Sun-Times i v magazíne Reader´s Digest, sa venoval viac opisu diania v kine než samotnému deju.

Na premietanie totiž prišli väčšinou deti. Nový ratingový systém, ktorý by onen film urobil pre mládež neprístupným, zaviedli až mesiac po jeho premiére. A keďže neobsahoval erotiku, cenzorský výbor chicagskej polície ho schválil do obehu. V každom prípade, odozva maloletých divákov nenechala Eberta chladným:

„Deti v hľadisku zostali ako omráčené. Vládlo takmer úplné ticho. Film asi v polovici prestal byť príjemne strašidelný a začal, naopak, byť neočakávane desivý. Krížom cez uličku odo mňa som videl malé dievčatko, možno deväťročné. Nehybne sedelo na svojom sedadle a vzlykalo. Nemyslím, že mladšie deti skutočne vedeli, čo ich to práve zasiahlo.“

Recenzia pokračovala okrem iného zamyslením nad zodpovednosťou rodičov, ktorí vysadia deti pred kinom a nechajú ich ísť na čosi, čo sa volá Noc živých mŕtvych. To bol totiž názov zmieneného hrôzyplného filmu.

Premiéru mal presne pred päťdesiatimi rokmi, 1. októbra 1968. V angličtine sa dnes dá voľne vidieť napríklad na YouTube a vo svojom žánri i za jeho hranicami sa stal v istom zmysle míľnikom.

Nezávislá snímka

Režisér filmu Noc živých mŕtvych George A. Romero si fenomén zombie nevymyslel. V skutočnosti v celom filme toto slovo ani nepadne.

Zombie pochádzajú z haitského folklóru. Išlo o bezduché telá, ktoré mohol človek ovládať prostredníctvom mágie.

Avšak Romero, nadväzujúc na niektoré staršie filmy a knihy, tento fenomén aktualizoval pre 20. storočie a ustálil pravidlá celého jedného hororového subžánru, ktorý napriek množstvu nadväzujúcich filmov (päť len od samotného Romera), kníh či videohier doteraz nevyčerpal všetok svoj potenciál. Zombie sa stali súčasťou modernej popkultúrnej mytológie.

Už ich neoživuje mágia, ale neznámy vírus. Prípadne tajuplné žiarenie, prinesené na Zem zamoreným vesmírnym satelitom – ako je naznačené vo filme Noc živých mŕtvych.

Navyše, zombie útočia v húfoch. Jedna nie je veľkým nebezpečenstvom. Hýbu sa pomaly, tackavým krokom. Horšie je, keď ich je veľa. Človeka napokon dostanú a stane sa jedným z nich.

Zombie sú masovým strašidlom pre dobu masových hnutí. Sú celonárodnou, ba celosvetovou katastrofou. Nie náhodou sa v ich súvislosti hovorí o „zombie-apokalypse“, ktorú filmy zvyknú zobrazovať na mikropriestore malej skupiny. Príklad? 

Brat a sestra prichádzajú na cintorín navštíviť hrob svojho otca. Zrazu sú napadnutí tackajúcimi sa mátohami. Muž zomrie, žene sa podarí dostať do akéhosi domu, kde narazí na ďalších preživších. Z televízie sa dozvedajú, že nedávno zosnulí ožívajú po celej krajine. Vonku zatiaľ neživé mátohy postupne obkľučujú dom. Zneškodniť sa dajú len silným úderom alebo strelou do hlavy... Podarí sa skupinke prežiť?

Tak možno v kocke opísať zápletku filmu Noc živých mŕtvych. A mnohých nasledujúcich podobných filmov.

Hoci snímka je čiernobiela a stará už polstoročie, stále je napínavá, ba znepokojujúca. Išlo o prvý Romerov film. Keď ho natočil, mal 28 rokov.

Išlo vlastne o nezávislý a nízkorozpočtový film. Podľa niektorých už lepší Romero nenatočil. Zomrel minulý rok. No fenomén zombie-apokalypsy si už roky žije vlastným životom.

Spoločenská kritika

Dobrý horor by nemal byť len prvoplánovým krvákom. Ani by nemal zostávať pri ľakaní divákov monštrami, ktoré náhle vyskočia oproti kamere.

Noc živých mŕtvych obsahuje aj tieto momenty. No kultový status tejto snímke dodáva jej hlbší rozmer. Pohráva sa s podvedomými úzkosťami dobovej americkej spoločnosti.    

Studená vojna vrcholila v roku 1968, keď film vznikol. Zombie-apokalypsa sa dala chápať ako metafora nukleárnej apokalypsy, s ktorej možnosťou ľudia v tom čase museli počítať.

Spojené štáty boli zároveň zaangažované vo Vietnamskej vojne. Spravodajstvo z nej mohli Američania každý večer sledovať v televízii. Rovnako ako preživší, zabarikádovaní v dome, sledujú v priamom prenose správy o celonárodnej pohrome oživených mŕtvych. 

Ako už bolo naznačené, zombie zároveň pripomínali masové hnutie. To bolo obzvlášť cítiť v dobe študentských vzbúr voči generácii ich „úzkoprsých malomeštiackych rodičov“.

Medzi preživšími vo filme Noc živých mŕtvych sú aj rodičia s dievčatkom, ktoré ochorelo, keď ju pohryzol jeden z nemŕtvych. Ku koncu filmu sa dievča samo stane nemŕtvym. Svoju mamu, paralyzovanú šokom z tejto transformácie, zabije murárskou lyžicou.

No najväčšie spoločenské asociácie filmoví kritici nachádzajú v skutočnosti, že hlavná postava filmu Noc živých mŕtvych je čierna. Vynaliezavý a očividne vzdelaný chlapík menom Ben.

Dnes to divák skoro ani nerieši. No v roku 1968 nebolo celkom bežné mať hlavnú postavu čiernu. Navyše, čierny Ben facká počas deja bielu Barbaru, aby ju dostal z jej hystérie. S pupkatým bielym otcom rodiny sa sporí o to, kto bude šéfom preživších. To všetko len pár rokov po tom, ako prešiel zákon o občianskych právach.  

A napokon, keď Ben ako jediný zo skupiny prežije útok zombií, zastrelí ho omylom strieľaniachtivý biely „redneck“. Ako napísal Richard Newby: „Ben prežil noc živých mŕtvych, no nedokázal prežiť Ameriku. Nakoniec dostali aj jeho.“

V čase premietania bolo ťažké nevidieť paralelu so smrťou Martina Luthera Kinga, ktorý bol zastrelený pol roka pred premiérou filmu. Režisér George Romero bol voči takýmto výkladom zdržanlivý. Nie je zriedkavé, že kritici v románoch či filmoch nachádzajú ex post významy, ktoré do nich autori ani úmyselne nevložili.

Duane Jones, herecký predstaviteľ Bena, bol podľa Romera proste najlepší na konkurze. Pre čierneho hlavného hrdinu sa režisér rozhodol až na základe toho. Pôvodne mal byť Ben len biely šofér kamiónu.

Triedny boj nemŕtvych a preplnené peklo

Zombie sú niekedy interpretované ako metafora pre bezduchého masového spotrebiteľa v konzumnej kapitalistickej spoločnosti. Romero sám takéto chápanie podsúva vo svojom druhom zombie-filme Úsvit mŕtvych z roku 1978. Skupina preživších sa v ňom zabarikáduje v nákupnom stredisku, ku ktorému sú nemŕtvi priťahovaní s rovnakou nástojčivosťou ako živí zákazníci, ktorých lákajú sezónne výpredaje.

Asi najnázornejšiu sociálnu kritiku obsahuje film Krajina mŕtvych z roku 2005, ktorý taktiež režíroval Romero. To je doslova marxistický triedny boj prenesený do hororového žánru.

Odohráva sa už nejaký čas po tom, ako zombie-epidémia rozvrátila ľudskú civilizáciu. V opevnenom Pittsburghu vládne tvrdou rukou miestny mocipán menom Kaufman (nemecké slovo pre „obchodník“), ktorého hrá Dennis Hopper. On a hŕstka bohatých preživších obývajú luxusný mrakodrap, kým chudobní preživší živoria v uliciach. Za mestskou ohradou je pustá krajina, ktorá patrí nemŕtvym...

Podobné sociálne spodné prúdy sa dajú vysledovať aj v juhokórejskom zombie-horore Vlak do Pusanu z roku 2016. Hlavný hrdina, rozvedený finančník, v ňom odprevádza svoju malú dcérku vlakom zo Soulu do Pusanu, kde žije jej matka. Vonku zatiaľ prepukne zombie-epidémia. 

Pre otca je boj proti nemŕtvym príležitosťou upratať si v živote hodnoty. Protihráčom mu je iný cestujúci, taktiež bohatý podnikateľ, ktorý svojím sebectvom uvrhne väčšinu ostatných cestujúcich do skazy... 

Filozoficky sa dá zombie-apokalypsa vykladať aj ako karikatúra kresťanského konceptu konca sveta. Kresťanská viera v sebe nesie prísľub, že na konci dejín budú mŕtvi vzkriesení a dostanú „oslávené telá“. Zombie sú však bezduché hnijúce pohybujúce sa mŕtvoly, ktoré pojedajú živých.

No dá sa to chápať aj inak. V remaku Úsvitu mŕtvych z roku 2004 jeden televízny kazateľ podáva pokus o teologické vysvetlenie zombie-apokalypsy: „Keď v pekle už nie je miesto, mŕtvi začnú chodiť po zemi.“

Zdá sa vám bizarné hľadať hlbšie filozofické myšlienky v natoľko poklesnutom žánri ako zombie? V roku 2010 sa dali dohromady jeden profesor filozofie a jeden profesor angličtiny a vyšla im kniha s názvom Zombie, upíry a filozofia s podtitulom: „Populárna kultúra a filozofia“. Analyzovali v nej hlbšie otázky, ktoré tieto fantastické príbehy ponúkajú.

Zombie-apokalypsa tiež slúži ako zástupný symbol pre niektoré seriózne pohľady. Takto napríklad americké Centrum pre kontrolu nákaz má na svojom oficiálnom webe príspevky, v ktorých radí, ako sa každý z nás môže pripraviť na zombie-apokalypsu.

Je to spôsob, ako popularizovať postupy, súvisiace s civilnou ochranou. Pod pokrievkou príprav na imaginárnu zombie-epidémiu sa ľudia naučia praktické postupy, ktoré im pomôžu v prípade hurikánu či iných núdzových situácií.   

Z podobného súdka sú aj pokusy na univerzitách štatisticky modelovať šírenie zombie-nákazy. Prinajmenšom ide o istý druh mentálnej rozcvičky pre epidemiológov, modelujúcich šírenie skutočných chorôb.  

Skrytý pôvab zombie

Päťdesiat rokov po premiére filmu Noc živých mŕtvych je zombie téma spracovaná vo všetkých možných súvislostiach.

Chcete zombie na železnici? Pozrite si už spomenutý Vlak do Pusanu.

Chcete zombie v lietadle? Odporúčam film Let živých mŕtvych.

Chcete rímskych legionárov, ako bojujú proti zombie-nákaze? Thomas Brookside o tom napísal pozoruhodnú novelu s názvom De Bello Lemures.

Chcete zombie na Divokom západe? Slovenský spisovateľ Juraj Červenák v tomto duchu pred pár rokmi napísal vynikajúcu poviedku Daždivá noc v Boot Hille.

Chcete zombie na Slovensku? Odporúčam síce amatérsky, no veľmi zábavný film Socialistický zombi mord (SZM)!

Apropo Slovensko! O našej krajine je zmienka aj v knihe Maxa Brooksa Svetová vojna Z. Ľudia na východe opevnili Spišský hrad, ktorý poslúžil ako veľmi dobré útočisko pred nemŕtvymi...

O tom, v čom spočíva hlbšia psychologická príťažlivosť zombie-subžánru, existuje množstvo hypotéz. „Fenomén zombie umožňuje divákovi umelecky ventilovať jeho potlačené násilné sklony prakticky bez výčitiek svedomia,“ hovorí pre Postoj teoretik popkultúry Juraj Malíček. „Môžete zombie strieľať alebo do nich vraziť nôž a neporušujete zákon, ba ani zásady morálky. Ľuďom, ktorí kedysi boli živí a teraz sa ich bezduché telá motajú po okolí, napádajúc iných živých, v podstate robíte ich odpravením zo sveta službu.“

Konzervatívci a zombie-žáner

Zombie vlajkovou loďou súčasnosti je televízny seriál The Walking Dead. Má už za sebou osem sérií a trochu presluhuje. Autor tohto článku sa priznáva, že ho prestal sledovať už pred pár sériami.

Zaujímavosťou je, že pred dvomi rokmi vznikla v USA analýza, aké seriály pozerajú v televízii demokrati a aké republikáni. Kým demokrati na prvom mieste uviedli Hru o tróny, republikánom sa najviac páči seriál Supernatural, za ktorým sa umiestnila práve zombie-dráma The Walking Dead (u demokratov skončila až na 6. mieste).

Následne sa viacero rôznych blogerov či komentátorov pokúšalo vysvetliť tento rozdiel. Úspech zombie-seriálu medzi konzervatívcami môže byť prekvapením. Zrejme to nebude len v tom, že The Walking Dead sa odohráva na americkom Juhu (v štáte Georgia) a dosť sa točí okolo strelných zbraní.

Možno je dôvodom, že seriál The Walking Dead má v sebe niečo zemité a priamočiare. V tomto trochu pripomína klasické westerny.

Hlavnou postavou je šerif Rick Grimes, ktorý sa snaží udržať pri živote skupinu preživších. A zachovať si pri tom trochu slušnosti.

Zombie sú len kulisou a katalyzátorom, ktorý posúva dopredu vzťahy a konflikty ľudských postáv. Vo svete The Walking Dead existuje dedičný hriech. A jeho nositeľom sú živí ľudia.

Konkurenčné skupiny preživších sú väčšinou agresívne a nepriateľské. Pokusy postaviť civilizáciu opäť na nohy často vedú psychopatickí mocipáni.

Zombie-žáner má v sebe niečo anarchistické. Keď mŕtvi začnú vstávať z hrobov, silný sociálny štát a politici so spasiteľskými sľubmi vám nepomôžu. Vláda je zvyčajne v týchto filmoch zaskočená, preťažená a nemohúca. Štátna štruktúra sa počas zombie-apokalypsy rozpadá ako prvá.

Môžeš dôverovať len sebe a aby si prežil, musíš spolupracovať so svojimi blížnymi.            

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo