Prezidentský formát nemá každý. Voľby budú o prioritách

Prezidentský formát nemá každý. Voľby budú o prioritách

František Mikloško v NR SR pri príležitosti 25. výročia Nežnej revolúcie vo štvrtok 13. novembra 2014. V pozadí bývalý predseda NR SR Pavol Paška. Foto: TASR/Martin Baumann

Ak chcú byť ľudia v KDH a viacerí aj v OĽaNO verní svojim základom, mali by v prezidentských voľbách podporiť Františka Mikloška.

Postoj tu bude len s vašou pomocou!

Postoj je dnes jediným serióznym konzervatívnym hlasom v slovenskej mediálnej scéne. No nežije zo vzduchu. 

Články na Postoji nie sú spoplatnené. Vznikajú len vďaka ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú.  Budeme si veľmi vážiť, ak sa k nim pridáte. Aby sme sa my mohli naplno venovať tvorbe obsahu.

Ďakujeme!

Redakcia Postoja


Slovensko si ako jediné z krajín Vyšehradskej štvorky po Nežnej revolúcii nezvolilo za hlavu štátu osobnosť z prostredia protikomunistického disentu.

Česká republika mala Václava Havla, popredného disidenta a intelektuálneho vodcu, ktorý pre svoj odpor k režimu sedel niekoľko rokov vo väzení. Poľsko malo Lecha Walesu, vodcu Solidarity, a do tejto línie by sa dal zaradiť aj ďalší poľský prezident Lech Kaczynski, Walesov spolupracovník z čias disentu. Maďarskí občania si po roku 1989 dvakrát zvolili Árpáda Göncza, ktorý bol po potlačení revolúcie v roku 1956 uväznený na doživotie.

O doterajších slovenských prezidentoch sa nič také nedá povedať. Michal Kováč, hoci počas výkonu funkcie zviedol dôležitý zápas s Vladimírom Mečiarom, spočiatku bol jeho verným spolupracovníkom, za komunizmu bol viac ako 20 rokov až do roku 1970 členom KSČ. Rudolf Schuster bol popredným predstaviteľom KSČ aj v čase Nežnej revolúcie. Ivan Gašparovič za komunizmu patril k prominentnému právnemu prostrediu a po revolúcii sa rýchlo zaradil k Mečiarovmu HZDS.

V mierne inej podobe to platí aj u Andreja Kisku. Nech by sme akokoľvek pozitívne ocenili jeho súčasný kritický postoj k Ficovej alebo Pellegriniho vláde, do línie Havla, Walesu a Gönca ako uchádzač o členstvo v KSČ z roku 1983 jednoducho nepatrí.

Keď sa v marci Slovensko vzoprelo proti vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, Mikloško bol jediným politikom (okrem prezidenta Kisku), ktorý vystúpil na tribúne a ľudia ho prijali, pretože ho vnímali ako morálnu autoritu. Zdieľať

Prečo sme takého prezidenta nemali, by stálo za samostatnú analýzu. Možno je to dôsledok toho, že ako máme o sebe často nízku mienku, tak sa aj často uspokojíme s priemernosťou. Resp. že pri osobe prezidenta doteraz rozhodovali viac stranícke záujmy ako potreba mať hlavu štátu, ktorá by spĺňala vyššie kritériá. Vysvetlení môže byť viacero.

Takéto rozlišovanie neznamená, že členovia KSČ alebo ľudia zo „šedej zóny“ sú nutne morálne horší. Nie sú. Ale angažovanosť v politickom odpore k totalitnému režimu svedčí o včasne vyvinutej politickej citlivosti a o vôli meniť veci k lepšiemu v období, keď sa oproti dnešku išlo do omnoho väčšieho rizika, pretože to stálo osobnú slobodu. Svedčí to o citlivosti aj odvahe, ktorú v najvyššej politike jednoducho treba mať, ak chceme úroveň politiky zvyšovať. Treba vedieť rozmýšľať o princípoch a zásadách a konať predovšetkým v ich línii, nie na základe záujmu strany, „kamaráta“, „nášho človeka“ či v línii všeobecne prítomnej emócie nespokojnosti, akokoľvek dobre myslenej.

Samotný odpor ku komunistickému režimu, samozrejme, ani nepredurčuje k tomu, že človek bude dobrým politikom. Ale František Mikloško sa jednoducho osvedčil. Či už v zápase o prechod k demokracii, o jej charakter pri zápase s Vladimírom Mečiarom, vedel prispieť k reformám vlád Mikuláša Dzurindu aj sa vyhraniť voči korupcii, ktorá bola prítomná ako počas nich, tak neskôr výraznejšie za vlád Roberta Fica. Keď sa v marci tohto roku Slovensko vzoprelo proti vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, Mikloško bol jediným politikom (okrem prezidenta Kisku), ktorý vystúpil na tribúne a ľudia ho prijali, pretože ho vnímali ako morálnu autoritu.

Funkcia prezidenta nie je o výkonnom manažmente, prezident neriadi firmu. Má v prvom rade reprezentatívnu úlohu a z titulu najvyššej štátnej pozície má formovať prostredie okolo seba. Prezident by mal mať politické skúsenosti, keďže v prípade kríz musí vstúpiť do diania a vhodne prispieť k riešeniu. Mal by vedieť, že integrálna politická osobnosť sa nemôže obmedzovať iba na kritiku korupcie. Ak chce prispievať k dlhodobým riešeniam, musí poznať históriu krajiny, aby si uvedomoval jej pozitíva aj to, čo je v jej reálnych možnostiach. Ak chce rokovať so zahraničím, musí mať k tomu patričné skúsenosti a toto politické prostredie poznať. O to lepšie je, ak takéto prostredie pozná aj jeho. Na rozdiel od iných kandidátov, o ktorých sa v KDH uvažuje (Róbert Mistrík, Veronika Remišová, prípadne ďalší) a pri všetkých ich pozitívach, František Mikloško toto všetko spĺňa.  

Viacerí prezidentskí kandidáti, ktorí už ohlásili alebo ešte len ohlásia záujem o prezidentský úrad, sú slušní ľudia. Mnohí z nich ale kandidujú hlavne preto, aby zviditeľnili svoju stranu v prezidentskej kampani. Na funkciu prezidenta samu osebe je to trochu málo.

KDH vyrástlo z prostredia tajnej cirkvi, vďaka čomu získalo svoju hodnotovú orientáciu. K takejto minulosti sa hlásia aj viacerí členovia alebo sympatizanti OĽaNO. Mala by ich formovať aj v tom, za koho sa postavia v prezidentských voľbách. Koho by mal odkaz tajnej cirkvi ovplyvniť, ak nie ich?

Prezidentské voľby odhalia, aké má kto priority. Ukáže sa, či je prioritou spoločne sa dopracovať k tomu najlepšiemu prezidentovi, akého si Slovensko zaslúži a potrebuje, alebo použiť prezidentské voľby len ako prostriedok na vedľajšie dohody, na politický boj či na zviditeľnenie svojej strany. Hlava štátu si zaslúži oveľa viac.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo