Pohroma na obzore

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Pohroma na obzore

Robert Fico a predsedníčka Ústavného súdu Ivetta Macejková. Foto: TASR/ František Iván.

Čo nás čaká, kým budú vybraní noví ústavní sudcovia.

Výber nových ústavných sudcov je určite top udalosťou najbližších týždňov. Z prostého dôvodu. Túto inštitúciu čaká personálna rošáda. Vo februári budúceho roku sa skončí funkčné obdobie väčšine sudcov tohto súdu vrátane jeho predsedníčky. V závere tohto roku by teda mal parlament zvoliť osemnásť kandidátov, z ktorých prezident následne menuje deväť z celkového počtu trinásť ústavných sudcov. Tí budú vo svojich funkciách dvanásť rokov.

Momentálne sa diskutuje najmä o forme ich výberu. Opozícia chce, aby poslanci kandidátov na ústavných sudcov volili kvalifikovanou väčšinou. To znamená, že na ich zvolenie by bolo potrebných minimálne 90 hlasov. S tým mal problém Smer, ktorý argumentoval, že takáto väčšina sa pri jednotlivých kandidátoch bude hľadať len ťažko a hrozí teda pat a znefunkčnený Ústavný súd.

Minulý týždeň však Ficova strana prišla s návrhom, že by si voľbu kvalifikovanou väčšinou dokázala predstaviť, ale len za predpokladu, ak z výberu ústavných sudcov bude vylúčený prezident. S tým má však zase problém nielen väčšina opozície, ale aj koaličný Most.

V tejto chvíli to vyzerá tak, že kandidáti na ústavných sudcov budú v parlamente vyberaní buď po starom, nadpolovičnou väčšinou prítomných poslancov (aspoň 39 poslancov), alebo nakoniec prejde návrh ministerstva spravodlivosti, aby ich zvolila nadpolovičná väčšina všetkých poslancov, to znamená najmenej 76 zákonodarcov. Na tom, že koalícia na voľbu kandidátov nebude potrebovať dohodu s opozíciou, sa však ani v tomto prípade nič nezmení.

Stav je teda taký, že zmena spôsobu kreovania Ústavného súdu tak, aby sa pri ňom nedala obísť opozícia, je už len akademická téma a tá skutočne dôležitá debata príde až s menoslovom potenciálnych ústavných sudcov.

Buďme realisti aj v tom, že zabudneme na vzletné frázy typu, že ústavnými sudcami by sa mali stať najerudovanejší a najrešpektovanejší právnici v krajine. Nestanú sa, jednoducho preto, lebo na voľbe ústavných sudcov sa, ako nakoniec doteraz vždy, podpíšu najmä stranícke záujmy.

V diskusii, ktorá nás v súvislosti s Ústavným súdom čaká, budú s veľkou pravdepodobnosťou dominovať dve hlavné témy. Obidve sú dôležité, ale každá má v sebe zakódovanú aj pascu. Zdieľať

V diskusii, ktorá nás v súvislosti s Ústavným súdom čaká, budú s veľkou pravdepodobnosťou dominovať dve hlavné témy. Obidve sú dôležité, ale každá má v sebe zakódovanú aj pascu.

Prvá sa bude týkať minulosti jednotlivých uchádzačov s dôrazom na ich väzby a prepojenia na koaličné strany. V prvom rade pôjde o Smer a jeho košaté biznis pozadie. Je to logické, keďže táto strana bude vo veľkom pokušení obsadiť Ústavný súd lojálnymi ľuďmi a spoliehať sa na to, že takto si na dlhé roky zabezpečí vplyv na jeho rozhodovanie.

Vzhľadom na toto riziko sa dá očakávať, že opozícia bude všetkých nominantov Smeru a koalície verejne lustrovať a preventívne spochybňovať. Pôjde o pochopiteľnú taktiku, problém nastane, keď sa pri tom stratí cit pre mieru. Pretože nie každý, kto sa niekedy v minulosti obtrel o Smer, musí byť doživotný Ficov a Kaliňákov lokaj, bez šance, že by sa v novej funkcii začal správať nezávisle.

Druhou líniou diskusie bude hodnotová orientácia jednotlivých kandidátov. Ani najrešpektovanejší právni odborníci nebývajú ľuďmi bez názoru a hodnôt. Aj oni môžu byť konzervatívci alebo liberáli, pro-life alebo pro-choice. V dnešnom svete postupujúceho súdneho aktivizmu je to dôležitá téma a jednotliví kandidáti by mali byť vystavení aj otázkam tohto typu.

Pretože ak by Ústavnému súdu dominovali v kultúrnych otázkach progresivisticky orientovaní sudcovia, existovalo by riziko, že svoju moc využijú na prijatie rozhodnutí, na ktoré neexistuje verejný ani politický konsenzus. Príkladom je minuloročné rozhodnutie rakúskeho Ústavného súdu, ktoré povolilo – s odvolaním sa na antidiskriminačnú legislatívu – párom rovnakého pohlavia uzatvárať manželstvá. Napriek tomu, že dve najsilnejšie rakúske politické strany, ľudovci a Slobodní, ktoré v ostatných voľbách volila väčšina voličov, to nepodporovali.

Pascou tohto prístupu k voľbe ústavných sudcov môže byť tendencia k prehliadaniu alebo bagatelizovaniu prípadných vážnych morálnych šrámov tých „správne“ hodnotovo orientovaných kandidátov. To bude výzvou aj pre konzervatívny tábor. Ak budú konzervatívni aktivisti politikom navrhovať možných kandidátov na ústavných sudcov, mali by dbať na to, aby boli po tejto stránke nepriestrelní. Rovnako by nemali prepadnúť pokušeniu brániť za každú cenu politikmi navrhnutého kandidáta – hodnotového konzervatívca, ak by objektívne existoval problém s jeho morálnou integritou. To isté, samozrejme, platí aj pre progresivistických aktivistov.

Toľko k diskusii, ktorá nás čaká. A pokiaľ ide o výsledok voľby ústavných sudcov. Úspechom bude už to, ak sa to skončí čo i len o trochu menšou pohromou, ako si v tejto chvíli všetci myslíme.

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo