Spoločnosť 19. september 2018

Úrad pre dohľad v zdravotníctve vám dá len falošnú nádej

Fero Múčka
Fero Múčka
Nesťažujte sa na lekárov a nemocnice. Choďte na súd alebo to nechajte tak.
Nesťažujte sa na lekárov a nemocnice. Choďte na súd alebo to nechajte tak.
Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

Fero Múčka

Úrad pre dohľad v zdravotníctve vám dá len falošnú nádej
Foto – Profimedia.sk

Postoj tu bude len s vašou pomocou!

Postoj je dnes jediným serióznym konzervatívnym hlasom v slovenskej mediálnej scéne. No nežije zo vzduchu. 

Články na Postoji nie sú spoplatnené. Vznikajú len vďaka ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú.  Budeme si veľmi vážiť, ak sa k nim pridáte. Aby sme sa my mohli naplno venovať tvorbe obsahu.

Ďakujeme!

Redakcia Postoja

Pred necelým rokom zomrel v nemocnici v Dolnom Kubíne dvojročný chlapec na komplikácie tráviacej sústavy po tom, ako došlo k podceneniu vážnosti stavu zo strany lekárov nemocnice. Správy, ktoré sa tejto udalosti venovali, zdôrazňovali inštitúciu zvanú Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou – ÚDZS. Informovali, že prípad sa dostal na úrad, že sa to tam vyšetruje, nemocnica zase odkázala, že sa nebude vyjadrovať, pokiaľ to úrad neprešetrí, a podobne.

Takto je to skoro vždy, keď sa niečo zomelie v niektorej z nemocníc alebo u iného poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Uzavrie sa to tak, že prípad putuje pred ÚDZS, ten bude ďalej vyšetrovať a ak bude treba, uloží sankcie.

Z toho, koľko podnetov na ÚDZS každý rok chodí od samotných pacientov (napríklad za rok 2017 to bolo 1 749 podnetov), vidieť, že pacienti naozaj veria, že tento úrad je dôležitým hráčom pri strážení kvality v zdravotníctve, prešetrovaní zlyhaní a že je to inštitúcia, na ktorú sa treba obrátiť, ak má niekto pocit, že sa niečo stalo zle.

Bližší pohľad na fungovanie úradu ale ukazuje, že to tak nie je. Úrad je nasilu natlačeným prvkom v systéme, ktorý nielenže pacientom nepomáha, ale naopak. Tým, že budí zdanie, že je zodpovedný za riešenie medicínskych zlyhaní, pacientov uvádza do omylu. Tlak, ktorý vytvára na nemocnice či ambulancie, je zanedbateľný. A to aj v prípadoch, keď nájde zásadné pochybenie. A samotní pacienti z jeho práce nemajú nič.

Čo je ÚDZS

ÚDZS bol založený v roku 2004 a má sa venovať dvom veciam: dohľadu nad poskytovateľmi a dohľadu nad poisťovňami.

Že si pacienti naozaj myslia, že ÚDZS je dôležitá inštitúcia, vidieť na tom, koľko podaní tam každoročne pošlú. Za posledných päť rokov to bolo okolo 1 600 až 1 700 podaní ročne. Úrad z nich ako opodstatnených vyberie okolo desať percent. A približne dve tretiny z nich uzná za vážnejšie pochybenie. To znamená, že pracovisku, kde k chybe došlo, udelí pokutu. Za posledné roky udelil približne 110 pokút ročne, v priemere za zhruba tisíc eur

A to je tak všetko. Úrad dáva len symbolické pokuty, ktoré sú príjmom štátu, a jeho činnosť pri riešení podnetov v oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti je pacientom v princípe nanič.Zdieľať.

Zaujímavým postrehom je, ako prudko sa za posledných osem rokov priemerná pokuta znížila. A že to bolo vždy skokovo po nástupe nového riaditeľa, ktorým sú výlučne lekári s bohatou kariérou a kontaktmi. Do roku 2012, keď do úradu nastúpila kandidátka vlády Smeru Monika Pažinková, presahovala priemerná sankcia dvetisíc eur. Počas jej šéfovania výrazne klesla a po voľbách 2016, keď nastúpil terajší šéf Tomáš Haško, opäť výrazne klesla. Dnes sa priemerná pokuta pohybuje len na polovičnej hodnote, ako to bolo pred desiatimi rokmi.

Najzávažnejšie pochybenia sa končia trestným podaním. No takýchto trestných oznámení podá úrad menej ako jedno ročne, resp. v priemere raz za dva roky.

A to je tak všetko. Úrad dáva len symbolické pokuty, ktoré sú príjmom štátu, a jeho činnosť pri riešení podnetov v oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti je pacientom v princípe nanič.

Hoci zistenia ÚDZS môžu na súde teoreticky pacientovi pomôcť, je to len na samotnom súde, akú váhu tomu bude prikladať. Súdy idú cestou súdnoznaleckých dokazovaní, ktoré prebiehajú oddelene od šetrenia ÚDZS a neraz prišli k opačným záverom, ako zistil úrad.

Ako sa odškodňuje

Na rozdiel od iných krajín sa u nás štatistika počtu odškodnení, ich dôvody a výška nevykazuje. Ak by sme urobili porovnanie napr. s Nemeckom či Francúzskom, musel by sa každoročne počet odškodnení v prepočte na počet obyvateľov a vyšetrení hýbať niekde v rozpätí okolo sto až dvesto.

Podľa odhadov zo zdravotníctva sú však u nás tieto počty zlomkové, rovnako ako vyplácané sumy. K odškodneniu sa takmer výhradne pristupuje až po tom, ako o ňom rozhodne súd. Hoci v mnohých krajinách sa spory riešia skôr mimosúdne.

 Ak je vaša ujma objektívne závažná, vaša cesta by mala viesť priamo na súd. Ak máte nepríjemnú skúsenosť alebo ste v nemocnici či po vyšetrení prišli k ujme, ktorú viete rozchodiť, tak si podanie na ÚDZS rozmyslite, akokoľvek neobčiansky, nespotrebiteľsky a neangažovane to znie.Zdieľať

Odškodňovanie je u nás neporovnateľné už aj v porovnaní s Českom. Najvyššia známa výška odškodného vyplateného na Slovensku bolo pol milióna eur v prípade zlyhania nitrianskej nemocnice, kde pacient po nie závažnej operácii skončil v bdelej kóme. V iných známych prípadoch vážneho poškodenia zdravia sa odškodné hýbalo maximálne v desiatkach tisícoch eur. Na porovnanie, v Česku za posledné roky padlo niekoľko rozsudkov v hodnote okolo milión eur.

Na dobrú ilustráciu toho, aký je rozdiel pri riešení pacientskych poškodení medzi Českom a Slovenskom, dobre poslúži údaj o cene poistenia nemocníc na krytie takýchto škôd. České nemocnice dajú dnes na toto poistenie podľa našich prepočtov na jedného pacienta sedem- až osemkrát viac ako slovenské nemocnice. Väčšiu slovenskú nemocnicu s krajskou pôsobnosťou vyjde takéto poistné na dvadsať- až tridsaťtisíc eur ročne, porovnateľnú českú nemocnicu aj na takmer štvrť milióna eur.

Ak, tak na súd

Úradu pre dohľad sa – celkovo vzaté – podarila zaujímavá vec. Tým, že vzbudzuje pocit, že on má riešiť závažné pochybenia, odklonil kultúru sporov medzi pacientmi a poskytovateľmi na seba. Keď veci posúdi, chápe sa to ako uzavreté a trvá to tak dlho, že pacienti to už ďalej nechcú riešiť.

Vzhľadom na to, ako rozhoduje a aké má možnosti, sú však jeho rozhodnutia pacientom v princípe nanič.

Ak je vaša ujma objektívne závažná, vaša cesta by mala viesť priamo na súd (prípadne jej môže predchádzať pokus o dohodu s nemocnicou, to však u nás veľmi nefunguje).

Ak máte nepríjemnú skúsenosť alebo ste v nemocnici či po vyšetrení prišli k ujme, ktorú viete rozchodiť, tak si podanie na ÚDZS rozmyslite, akokoľvek neobčiansky, nespotrebiteľsky a neangažovane to znie.

Ten úrad naozaj ničomu nepomôže.

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0
Diskusia 0