Osobne sa skôr prikláňam k zamietnutiu tejto aktivity a to hneď z niekoľkých dôvodov.
Nie som historik, teda nechcem tu rozvíjať nejaké historické fakty, ale pri rôznych príležitostiach počúvam, že slovenský národ žil mnoho rokov pod útlakom iných národov, v ich područí, čo ovplyvnilo náš vývoj na niekoľko desaťročí. Vo svetle týchto skutočností mi pri tejto hokejovej aktivite napadne, že si ani nezaslúžime pýšiť sa tým čo sme dosiahli, keď šmahom jednej ruky tu sprznime štátny znak.
Neviem si predstaviť, že iné národné mužstvá by vykorčuľovali na ľad s „inovovaným“ štátnym znakom na hrudi. Napríklad tri korunky by nahradili troma hokejkami, či orlica by mala miesto krídel hokejky.
Ďalej sa s obavou pozerám na situáciu, že budúci rok budú v podobnom hokejovom duchu uvažovať kluby, ktoré zastrešujú loptové hry. Dostaneme sa k tomu, že tri vrchy nahradia tri lopty, jedna bude basketbalová, jedna volejbalová a v strede bude futbalová, keďže vo futbale sme dosiahli asi najväčšie úspechy. A čo by tak ďalší rok na to povedali tenisti a dohodli sa v rámci klubov, že trojvršie nahradia tri rakety, jedna stolnotenisová, jedna bedmintonová a v strede by bola tenisová vzhľadom na úspešnosť reprezentácie.
O dvadsať rokov by si naši mládežníci už ani nepamätali, ako vlastne vyzerá náš slovenský štátny znak.
A na záver čerešnička na torte v podobe zdôvodnenia tejto hokejovej aktivity. Peniaze, teda to známe peniaze, peneži a peníze. Keďže zväzu tečie málo finančných prostriedkov z predaja hokejových dresov, tak sme za pár grošov zapredali štátny znak.