Srbsko mení prístup ku Kosovu. Ale treba si počkať

Srbsko mení prístup ku Kosovu. Ale treba si počkať

Srbský prezident Aleksandar Vučič, foto: TASR/AP

Rozhovor s expertom na Balkán Matyášom Zrnom.

Srbský prezident Aleksander Vučič mal na severe Kosova dôležitý prejav, niektorí ho považujú za začiatok vyrovnania medzi Srbskom a Kosovom, váš názor?

Prejav, ktorý mal srbský prezident v Mitrovici, nevyzerá na prvý pohľad ako historický, pretože nič definitívne nepovedal, ale nie je to celkom tak, pre Srbov je Kosovo nedotknuteľná téma, všetci opakujú – Kosovo je naše, Kosovo je srbské, aj keď reálne to tak už nie je. Prezident Vučič teraz povedal, že ak niekto prehrá vojnu, musí za to platiť, a Srbi vojnu prehrali, preto to musia prijať a nájsť nejaký kompromis, ktorý bude ťažký. Ako prvý vyzval na prijatie reality.

Nie je tiež bez významu, kde to povedal, do Kosova sa vždy chodili nacionalistické vášne rozvíriť, aj Miloševič tu začal svoju kariéru na demonštrácii kosovských Srbov, ktorým povedal, že ich prišiel podporiť. Vučič teraz povedal, ako vyzerá realita, preto je to dôležité.

Čo z toho bezprostredne vyplýva?

To je práve problém. Všetci vedia, že Vučič je majster dramatických gest, ktosi dokonca ten jeho krok nazval mentálnou pyrotechnikou, otázkou je, prečo niečo také povedal, keď vyhlásil a, ale už nepovedal bé. V politike sa predsa nemá vystreliť, ak človek nevie, čo bude nasledovať. Čo má nasledovať, to nikto presne nevie.

Čo na to hovorí druhá strana?

Kosovský prezident Thači bol na návšteve v Skopje, v Macedónsku, kde tiež hovoril o historickom kompromise, povedal, že tak ako Macedónci urobili historický kompromis s Grékmi, musíme my v Kosove urobiť historický kompromis so Srbmi, je to v našom záujme, ide o budúcnosť a tak podobne.

Pointa je v tom, že Vučič aj Thači sa správajú pragmaticky, ale obidvaja sú bývalí ťažkí nacionalisti, čo opatrne niečo naznačuje, ale stále to nie je úplne konkrétne, nič hotové. V Srbsku cítiť obavy, že to môže byť aj Vučičov manéver pred nejakou vnútropolitickou zmenou, o ktorej zatiaľ nikto nič netuší.

Ako dnes funguje srbsko-kosovská hranica?

Realita je taká, že na severe Kosova je súvislá srbská menšina, takže etnická hranica a formálne medzištátna hranica sú inde, dôsledkom je, že sa tam ohromne pašuje. Je to taký obrovský biznis, že to musia mať nepriamo pod kontrolou srbské a kosovské politické špičky, tzn. Vučič a Thači, niečo z toho musia mať priamo oni alebo ich okolie, vzhľadom na veľký objem pašovaného tovaru.  

Čo sa pašuje?

Primárne ide o tovar určený pre srbský trh, v Kosove napríklad neplatia rôzne hygienicko-veterinárske štandardy, tony rozmrazeného mäsa sa pašujú na sever, kde skončí ako srbské čevapi, objemovo ide o kamióny rôzneho tovaru na dennej báze. Samozrejme, že okolo toho vznikla štruktúra ľudí, ktorí na tom zarábajú, otázka preto je, do akej miery tento režim chcú Vučič a Thači zastaviť. Mafii tiež vyhovuje nacionalizmus, preto ho podporuje a sleduje svoj zámer, z ktorého ťaží.

Pašuje sa aj niečo nebezpečnejšie?

Primárne ide o tovar pre srbský trh, ale pašujú sa aj drogy, ktoré potom smerujú ďalej na sever.

Prijali by Srbi rozdelenie Kosova, ako by reagovali srbskí nacionalisti?

To je otázka, ale napríklad Dobrica Ćosić (1921 – 2014), známy nacionalistický spisovateľ, taký srbský Alojs Jirásek 20. storočia, Miloševič ho na chvíľu spravil aj prezidentom Juhoslávie, tento autor o tom hovoril už v 90. rokoch, považoval to za jedinú šancu, ako udržať aspoň časť Kosova v srbských rukách, pričleniť k Srbsku srbský sever Kosova a ešte nejaké veci a dať Albáncom okresy na juhu Srbska, Preševo a podobne, ku ktorým nemajú Srbi nejaký mimoriadny historicko-emocionálny vzťah. Takáto úvaha čisto teoreticky na stole vždy bola, až na to, že Srbi tvrdili, že chcú celé Kosovo, a neuvažovali reálne nad kompromisom a Albánci od momentu, keď vzniklo nezávislé Kosovo, hovorili o nedotknuteľnosti hraníc.

Teraz je posun, Thači nehovorí o zmene, ale o korekcii hraníc a celkom rozumne ešte dodáva, že na tomto procese sa musia zúčastniť aj okolité štáty, najmä Macedónsko, kde je veľká albánska menšina, Čierna Hora, kde je tiež albánska menšina, samotné Albánsko, aby nedošlo k ďalšej nerovnováhe, nepokojom a zmene hraníc inde v regióne, aby sa to nesnažili napodobniť ďalší. A že by to celé dokazovalo euro-atlantickú úroveň tohto regiónu.

Za týmito návrhmi je aj podpora nejakej veľmoci alebo EÚ? Alebo ide o výlučne domáce procesy?

O vonkajšom aktérovi neviem, vo všeobecnosti platí, že EÚ a európske štáty sú veľmi zdržanlivé, do zmeny hraníc sa im nechce ísť, postoj medzinárodného spoločenstva bol najskôr nesúhlasný k rozpadu Juhoslávie, keď už sa Juhoslávia rozpadala, Nemecko podporilo vznik nových štátov, nijako ale situáciu nepodkopávalo a po celý čas platilo, že sa zachovávajú pôvodné hranice jednotlivých štátov v rámci Juhoslávie, že je to základ akej-takej stability, jedinou výnimkou bolo neskôr Kosovo. To, o čom sa začína opatrne hovoriť teraz, by preto znamenalo ďalšiu zmenu tých pôvodných hraníc. Na druhej strane, Západ vždy hovoril, že podporuje miestny dialóg, čo môže viesť k opaku, preto sú Európania opatrní. Američania hovoria, že ak sa dohodnete, nech to tak je, ale na nič netlačia.

Kosovský prezident Hašim Thači. Foto: wikimedia

Európania majú skôr obavu, aké dôsledky to bude mať na Bosnu a Hercegovinu, ako by to vyhodnotil srbský populista Dodik, či by to rozkývalo status quo v Bosne, prípadne viedlo k jej rozpadu.

Aká je vnútorná reakcia v Srbsku na tieto výroky prezidenta Vučiča?

Vučič má suverénne postavenie v srbskej politike, povedal by som, že je takým dvojitým Orbánom. Opozícia je slabá, ide o krajných nacionalistov, niečo podobné ako reprezentoval on sám pred 15 rokmi.

Aké šance tomu dávate vy, podarí sa Srbsku a Kosovu usporiadať vzťahy a pozmeniť hranice?

Ťažko povedať, srbský prezident Vučič hovoril, že je to proces, ktorý môže trvať 10-20 rokov. Je to majster dramatizácie, ťažko prečítať jeho úmysly. Na druhej strane povedal na srbské pomery zásadnú vec, nechce sa mi veriť, že by to urobil len tak, nejaký úmysel s tým má. Treba si počkať na najbližšie kroky.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo