Migrácia ničí rodiny nielen finančne, ukázal prieskum medzi Etiópčanmi

Migrácia ničí rodiny nielen finančne, ukázal prieskum medzi Etiópčanmi

Jedna z focusových skupín štúdie.

Štúdia z Etiópie umožňuje nahliadnuť na problém migrácie z pohľadu domáceho obyvateľstva.

Nelegálna migrácia ohrozuje rodiny a ich vzájomné spolunažívanie, ukázal prieskum v Etiópii. Kľúčovým faktorom pri emigrácii mladých ľudí z africkej Etiópie sú rodičia, ktorí im financujú cestu. Často pri tom prídu o všetok majetok a rozhádajú sa s príbuznými. 

To je jeden zo záverov štúdie o dôsledkoch nelegálnej migrácie, ktorú dala vypracovať diecéza v etiópskom Adigrate. Súčasťou štúdie, ktorú má Postoj k dispozícii, sú rozhovory s obyvateľmi, ktoré poodhaľujú motivácie a hlavné faktory pri migrácii. 

Hlavným zdrojom kvalitatívnych údajov materiálu boli focusové skupiny, na ktorých sa zúčastnilo dokopy 153 ľudí. Prieskum sa robil v deviatich mestách a dvoch rurálnych oblastiach v štáte Tigray, ktorý sa nachádza na severe krajiny a hraničí s Eritreou. V roku 2017, keď sa realizoval prieskum, v ňom žilo približne päť miliónov obyvateľov. Podľa údajov z roku 2015 je chudobou zasiahnutých 21 percent obyvateľov miest. 

K téme: 
Biskup z Etiópie: Koledníci pomáhajú aj Slovensku Zdieľať

V rokoch 2014 a 2015 emigrovalo zo štátu Tigray približne osemtisíc, respektíve 10-tisíc mladých ľudí. V prípade Etiópie možno podľa štúdie hovoriť o štyroch hlavných migračných trasách: Džibuti – Červené more – Saudská Arábia; Somálsko – Červené more – Saudská Arábia; ďalej Sudán – Líbya – Taliansko a Keňa – Tanzánia – Mozambik – Južná Afrika. 

Rozhádané rodiny na mizine

Medzi hlavné zistenia štúdie patria nasledujúce fakty. 

Až 90 percent účastníkov prieskumu považuje migráciu za negatívny jav. Len asi päť percent opýtaných si myslí, že predstavuje spôsob, ako rýchlo zbohatnúť a zlepšiť si kvalitu života. Nelegálnu migráciu skoro všetci považujú za problém pre svoju krajinu.  

Prieskum ďalej poukazuje na to, že v centre problému nelegálnej migrácie mladých ľudí sú ich rodičia. Mnohí rodičia nahovárajú svoje deti, aby migrovali do štátov Perzského zálivu. „Dávajú im na to peniaze čerpaním pôžičiek a požičaním si od príbuzných,“ konštatuje štúdia. 

V niektorých prípadoch si peniaze rodičia pôvodne požičajú s úmyslom rozbehnúť nejaké podnikanie. Deti ich však presvedčia, aby im zaplatili cestu. V momente, keď rodičia nie sú schopní úver splácať, musia predávať svoj majetok vrátane svojich domov. 

Následne dochádza k ďalšiemu problému – hádkam medzi rodinami migrantov a tými, čo sa dostali k ich majetkom. Prípadne sa hádajú s príbuznými, ktorí ich nechcú v krízovej situácii podporiť. Takto spôsobuje nelegálna migrácia aj krízu rodín a celej komunity, konštatuje štúdia. 

Ďalším zo sociálnych dôsledkov je výrazný počet starších ľudí, ktorí zostávajú ponechaní bez podpory po tom, čo deti stratili kdesi v líbyjskej púšti alebo Stredozemnom mori. 

Treba robiť kampaň

Veľký nešvár spôsobujú v otázke nelegálnej migrácie sociálne médiá. Mnohí mladí majú na facebooku priateľov zo zahraničia, ktorí sa často fotia v luxusných autách a drahých šatách či šperkoch. Mládež podľa zistení štúdie neoveruje autentickosť týchto snímok, majú však priamy dosah na ich rozhodovanie. 

Apropo, rozhodovanie. 

Za hlavný dôvod emigrácie uvádzajú respondenti spôsob vládnutia s tým, že vláda podľa nich nerieši dostatočne požiadavky mladých. 

„Chudobný život štátnych zamestnancov v niektorých oblastiach mladých demotivuje a strácajú nádej. Majú strach, že to bude aj ich osud, keď dokončia školu,“ tvrdí štúdia, ktorá zároveň prináša viacero podnetov a návrhov na možné riešenia. Napríklad podporu vyučovania remesiel v oblasti stravovacích služieb a kaderníctva. Remeslá sú žiadané najmä v hoteloch, reštauráciách a kozmetických salónoch. 

Partnerom štúdie bol aj osvetový projekt Vides, ktorý má za cieľ informovať miestnych obyvateľov o rizikách nelegálnej migrácie. Kampaň beží už druhý rok, počet mladých migrantov podľa štúdie však neklesá. Preto autori prieskumu navrhujú, aby bola táto kampaň ešte intenzívnejšia, najmä v školách, aby sa robili diskusie a viac pracovalo aj s rodičmi. 

Podľa štúdie medzi obyvateľmi poznatky o dôsledkoch migrácie aj sú, v praxi však často prevážia faktory, prečo krajinu opustiť. Preto štúdia v zásade navrhuje nielen zlepšovať podmienky pre mladých Etiópčanov, ale aj intenzívnejšie hovoriť o negatívnych dôsledkoch migrácie. 

Etiópii pomáha aj slovenská organizácia eRko cez viaceré projekty Dobrej noviny. Vlani v decembri prišiel na Slovensko biskup a adigratský eparcha Tesfaselassie Medhin Fessuh. Rozhovor na Postoji s ním si môžete prečítať TU.

 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo