Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Politika
10. september 2018

Švédsky multikulturalizmus sa pomaly končí

Bez ohľadu na to, kto bude Švédsku vládnuť, bude musieť zohľadniť nespokojnosť voličov.
Švédsky multikulturalizmus sa pomaly končí

Švédsky premiér a predseda sociálnych demokratov Stefan Löfven po volebnom víťazstve, snímka z 10. septembra 2018. Foto: TASR/AP

Podľa predbežných výsledkov v nedeľných švédskych voľbách zvíťazili sociálni demokrati s 28,1 percentami hlasov, ako druhá skončila konzervatívno-liberálna strana (tzv. Umiernení) s 19,8 percentami. Švédski demokrati napriek predpovediam hovoriacich o 20 percentách získali iba tretie miesto so 17,6 percentami, no aj tak ide o nárast oproti 12,9 percentám z predchádzajúcich volieb v roku 2014.

Nasledujú menšie strany: ľavičiari (7,9 percenta), centristi (8,6 percenta), kresťanskí demokrati (6,4 percenta), liberáli (5,5) a zelení (4,3). Výsledky sa v stredu doplnia po zrátaní približne 200-tisíc hlasov od Švédov žijúcich v zahraničí.

Jedným zo švédskych špecifík je, že tamojší sociálni demokrati bývajú pravidelnými víťazmi volieb už od roku 1917. Panovala teda obava plynúca z niektorých predvolebných prieskumov, že by ich teraz mohli preskočiť Švédski demokrati. Nenaplnila sa, no strana získala historicky najslabší výsledok. Pokračujúci vzostup protiimigračných Švédskych demokratov súčasne vypovedá o silnej nespokojnosti mnohých voličov s prevládajúcou politikou dovtedajších strán. Zvlášť ak si človek uvedomí, že voličov neodradila ani nálepka náklonnosti k nacizmu medzi členmi tejto strany, ktorej sa jej predstavitelia niekoľko rokov snažia zbaviť, a tiež negatívna antikampaň, ktorá proti strane beží už prakticky od jej vzniku.

Dôvodom je predovšetkým otvorene kritický spôsob, akým Švédski demokrati pristupujú k rastúcemu problému migrácie a integrácie migrantov a upozorňujú na veľké zmeny, akými prešla švédska spoločnosť za posledné desaťročia. Tie sú naozaj výrazné.

Za posledných 40 rokov, odkedy Švédi otvorili svoju migračnú politiku, totiž radikálne narástol počet cudzincov žijúcich na ich území. Podľa údajov švédskeho štatistického úradu žilo v roku 2017 vo Švédsku až 2 439 007 obyvateľov, ktorí sa buď sami narodili mimo Švédska, alebo odtiaľ pochádzali ich rodičia. Spolu tvoria až 24,1 percenta celého švédskeho obyvateľstva, pričom v niektorých mestách (napr. Malmö) je ich podiel ešte väčší.

Vo Švédsku pritom desaťročia platila aj politika, podľa ktorej cudzinci neboli nútení adaptovať sa do kultúry švédskej spoločnosti, mohli si ponechať svoj jazyk aj zvyklosti. V mnohých mestách tak vytvorili svoje uzavreté komunity. Vytvorilo to celý rad problémov, od sociálnych po bezpečnostné.

Keď bola v roku 2015 ľavicová vláda nútená uzavrieť hranice pred ďalšími prichádzajúcimi migrantmi, už sa len pokúšala opraviť to, čo sa roky vymykalo z noriem. Podľa vyjadrenia šéfa švédskej tajnej polície Andersa Thornberga z minulého leta sa po Švédsku v tom čase pohybovali približne 3 tisícky násilných extrémistov, z toho dve tretiny tvorili islamisti. Rok predtým zo Švédska odišlo bojovať do Iraku a Sýrie približne 300 osôb, čo v prepočte na obyvateľa patrí medzi najvyššie údaje v Európe.

Inzercia

V krajine rastie kriminálna činnosť gangov tvorených členmi migrantských komunít, pričom podpaľujú autá a domy a páchajú sexuálne násilie. Polícia priznala 61 oblastí Švédska, kde je zločin na vzostupe, v 23 z nich vo výraznej miere.

Hoci švédske úrady zvýšenú mieru kriminality prisudzujú predovšetkým nižšej sociálnej úrovni migrantov, Švédski demokrati dlhodobo zdôrazňovali kultúrne rozdiely. V posledných rokoch sa k nim už pod tlakom okolností pripojili aj niektoré ďalšie strany.

Česko-švédska spisovateľka Kateřina Janouchová, ktorá vo Švédsku dlhodobo žije, pre Českú televíziu kritizovala príliš ústretovú migračnú politiku. Podľa nej v krajine „vznikajú kultúrne strety a Švédsko nemá skúsenosti, ako ich zvládnuť. Nemá skúsenosti s ľuďmi, ktorí konajú agresívne a dávajú prednosť islamu pred švédskymi zákonmi. (...) Násilie, ktoré teraz vo Švédsku explodovalo, je vo švédskych dejinách bezprecedentné. Politici hovoria a hovoria, ale v súčasnom období sa nedeje nič konkrétne.“

Politické spektrum vo Švédsku pravidelne vytvára dva bloky – stredo-ľavý okolo sociálnych demokratov a stredo-pravý okolo tzv. umiernených. Oba bloky po zrátaní hlasov získali takmer totožný výsledok: 40,6, resp. 40,3 percenta, ani jeden z nich teda podobne ako po minulých voľbách nemá dostatočnú silu na zostavenie vlády. Zostávajúci počet poslancov im odobrali Švédski demokrati a oba tábory už spoluprácu s nimi vopred vylúčili.

Strany sa teda podobne ako po predošlých voľbách môžu dohodnúť na menšinovej vláde alebo sa pokúsia vytvoriť vládnu koalíciu z doterajších najväčších rivalov (sociálnych demokratov a umiernených), ako to avizuje súčasný premiér. Nech to dopadne akokoľvek, nová vláda bude musieť omnoho viac vziať do úvahy rastúcu nespokojnosť voličov s liberálnou migračnou politikou a s integrovaním existujúcich migračných komunít. Inak sa môže stať, že v najbližších voľbách už Švédski demokrati výrazne vyhrajú.

Odporúčame

Nepodceňujme Harabina

Nepodceňujme Harabina

Do jari budúceho roka je síce ešte ďaleko, no už dnes sa dá predpokladať, že Štefan Harabin získa v prezidentských voľbách omnoho viac hlasov ako Marian Kotleba.