Tri dimenzie zodpovednosti ako odkaz Sviečkovej manifestácie

25. marec 1988 nie je udalosť, ktorá by sa odohrala dávno v minulosti a nezanechala následky. Rezonuje aj dnes a mala by rezonovať v celej spoločnosti. Cez ňu si pripomíname zápas za ľudské práva. Zápas za slobodu jednotlivca i všetkých občanov tejto krajiny.

Historický aspekt

Skúsme sa v prvom rade pozrieť na fakty z konca 80. rokov. Sú to tmavé miesta našich dejín. Normalizácia ovládla 80. roky vlnou beznádeje. Štátna bezpečnosť tvrdo zasahovala proti tým, ktorí nesúhlasili s totalitným režimom. Je na mieste uvedomiť si, že práve brutálne vraždy veriacich, ako napísal v liste z decembra 1987 Marián Šťastný, viedli k našej Sviečkovej manifestácií.

Na druhej strane máme svetlé príklady odvahy Františka Mikloška, Jána Čarnogurského, Rudka Fibyho (predstaveného Spoločenstva Fatima) a celého Spoločenstva Fatima, ktoré zakladal Silvo Krčméry s Vladimírom Juklom; tajného biskupa Jána Korca a iných. Nakoniec až viac ako 500 000 slobodných ľudí sa neváhalo podpísať pod 31 bodovú podpisovú akciu za náboženské slobody. Z tých bodov je dnes nesplnená len jedna požiadavka – ochrana počatého dieťaťa.

Osobný aspekt

Okrem historických faktov a stretnutí s účastníkmi manifestácie sa mne osobne spája udalosť z pred 26 rokov s jedným slovom. Na pozadí celého toho historického zápasu za viac slobody a demokracie v našej krajine mi najviac rezonuje slovo: „ZODPOVEDNOSŤ!“ Zodpovednosť v zmysle splnenia si svojej povinnosti.

„Okolo 20. marca 1988 som s Vladom Juklom cestoval z jedného stretnutia v jeho malej fiatke,“ napísal mi Dr. Ján Šimulčík. „Počas cesty som sa ho opýtal koľko ľudí, podľa neho, príde na námestie. Vlado s jeho vlastným pokojom mi povedal: 'Stretneme sa tam možno 80 až 100 ľudí. Budeme sa snažiť byť rozptýlení po námestí, aby nás naraz nezatkli, naložia nás do policajných antonov a zrejme bude po manifestácii. Najdôležitejšie je, aby sme prišli na námestie. Tým si splníme svoju povinnosť.'“

Prísť na miesto stretnutia. Vtedy, keď je to dané, keď je to potrebné, keď je to nevyhnutné. V tom tkvie hlboká dimenzia a odkaz Sviečkovej manifestácie.

Tri dimenzie zodpovednosti ako odkaz Sviečkovej manifestácie

Nesie v sebe esenciálnu dimenziu, ktorú zachytila svätá sestra Faustína v postoji rehoľných sestier cirkvi oslávenej: „Sme tým šťastnejšie, čím viac sme plnili Božiu vôľu.“ Dimenziu duchovna, ktorú svojim životom vyjadruje aj terajší pápež František. Ako? Tým, že od 4.30 hod. začína deň meditáciou, modlitbami. A bol to nami tak veľmi milovaný a vážený Silvo Krčméry, ktorý sa pýtal tých, ktorí mu boli zverení. „Kedy si bola na svätej spovedi?“ spýtal sa svojej sesternice. A Františka Mikloška ako predsedu SNR sa v prvom rade pýtal: „..a medituješ?“ Silvo bol v tom neoblomný – aj vo väzení potreboval mať svojho duchovného vodcu, a nakoľko ho dali do cely, kde neboli kňazi, za duchovného vodcu si zvolil vraha.

„Z civilu som mal však skúsenosť, že bez duchovného poradcu o všetkom rozhodujem subjektívne, a tým aj skreslene," spomínal Silvo. „Tu na Prokope bolo obdobie, keď som nenašiel ani kňaza, ani žiadneho slušného človeka. Dlho som váhal, až nakoniec som si za takého duchovného poradcu vybral jedného vraha. Bol povolaním dentista a dostal osem rokov za vraždu svokry. Možno sa niekto bude nad tým pohoršovať, ale toto spoločenstvo s ním bolo veľmi užitočné, a mnoho sme si navzájom pomohli. Nevedel som pochopiť, ako môže byť jeden celkovo jemný a slušný človek vrahom. Keď mi však vyrozprával svoju životnú udalosť, s hrôzou som si priznal, že na jeho mieste, ktovie, či by som neskončil rovnako. Jasne som uvidel, že moje odsúdenie za vieru, ale nie za zločin, je viac Božia a Boží dar, ako moja zásluha. Odvtedy som sa usiloval prestať ľudí deliť na dobrých a zlých, charakterných alebo zločincov, lebo to sú všetko také umelé priehradky. Dodnes si myslím, že on bol ku kresťanstvu bližšie, ako sú vo svojom vnútri mnohí formálnejší kresťania."

Druhý rozmer zodpovednosti sa nesie v rovine hlbokej úcty voči každému človeku. Zvlášť voči tým bezbranným. Nie sme tu preto, aby sme zachraňovali celý svet. No nesieme osobnú zodpovednosť za tých, s ktorými sa stretávame. Ak by tí, ktorí boli v pozadí Sviečkovej manifestácie, neboli priateľmi, ktorých spájala hlboká úcta k človeku a dôvera jedného voči druhému; ak by sa nedokázali vzájomne podržať, keď režim a niekedy aj falošní priatelia na nich útočili... a oni sa nemohli brániť... nedokázali by 25. marca vyjsť zo svojich domovov.

Urobila tak aj matka deviatich detí Žofia Halčinová z Lendaku, keď svojmu manželovi povedala: „Ak sa mi niečo stane, postaraj sa o naše deti.“ Hľa, rodina so zmyslom pre celospoločenskú zodpovednosť. Matka, ktorá akoby potrela „materinský cit“. Matka, ktorá uprednostnila potrebu, aby jej deti vyrastali v slobodnej krajine. To je odkaz 25. marca a jeho aktérov. Aby sa nám každý človek stal rodinou. Aby spoločný záujem, spoločné dobro, prevýšilo záujmy parciálne, osobné. Aby sme sa dokázali povzniesť nad kultúrne, náboženské, regionálne danosti. Videli v sebe a niesli ho ďalej... skutočný záujem o človeka.

Tretia rovina je rovina zodpovednosti za spoločnosť, v ktorej žijeme. Sme zodpovední za to, aby naša spoločnosť nebola unavená, či unudená z demokracie. Ak sa tak stáva v dôsledku nespravodlivosti, neriešenia konfliktov, hľadaním „Rómov“, scientológov, kresťanov..., ktorí sú zodpovední za neriešenie konkrétnych situácii, tak niečo nie je v poriadku.

A iste, slovami Vlada Jukla nemôžeme zabúdať ani na priestor, ktorý presahuje naše geografické hranice. Jeho slová „Sloboda je dar, ktorý je pre všetkých“ upierajú náš pohľad na KĽDR, Kubu, Bielorusko, Sýriu, no v týchto dňoch zvlášť na ukrajovanie z Ukrajiny.

Milí priatelia,

25. marec 1988 je udalosť, ktorá sa môže vytratiť z nášho historického povedomia, no v srdci každého z nás by mal ostať jej ľudský rozmer, ktorý podľa mnohých viedol až k pádu Berlínskeho múru.

Ten rozmer vyjadruje slovo „zodpovednosť.“

  1. Zodpovednosť za seba
  2. Zodpovednosť za tých, ktorí sú bezbranní
  3. Zodpovednosť za spoločnosť, aby sa v nej dobre cítil každý jednotlivec.

František Neupauer
Autor je zakladateľ Múzea zločinov a obetí komunizmu a predseda OZ Nenápadní hrdinovia.

Príspevok odznel 25. marca 2014 na kolokviu v historickej budove SNR.

Foto: Karol Dubovan

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo