Zamestnanci Facebooku proti zaujatosti voči konzervatívcom

Zamestnanci Facebooku proti zaujatosti voči konzervatívcom

Tvorca a šéf Facebooku Mark Zuckerberg. FOTO TASR/AP

IT-gigantom sa pripisuje ľavicovo-liberálna zaujatosť, no konzervatívna časť ich zamestnancov dáva najavo nespokojnosť.

Kým v Európe sa v posledných rokoch objavila tendencia tlačiť sociálne siete do silnejšej kontroly skutočne alebo len domnelo nenávistného obsahu, v USA sa vedie debata, či služby ako Facebook, Google alebo YouTube náhodou necenzurujú pod zámienkou boja proti „hejtu“ aj legitímne konzervatívne názory.

Denník New York Times minulý týždeň upozornil na povšimnutiahodnú iniciatívu, ktorá vznikla medzi zamestnancami Facebooku. Brian Amerige, jeden z inžinierov pracujúcich pre túto svetoznámu spoločnosť, uverejnil na internej komunikačnej sieti manifest s názvom Máme problém s politickou diverzitou.

„Sme politická monokultúra, ktorá je netolerantná voči odlišným pohľadom,“ píše sa v dokumente. „Tvrdíme, že vítame všetky perspektívy, ale rýchlo útočíme – často v tlupách – na kohokoľvek, kto prezentuje pohľad, ktorý sa zdá byť v opozícii voči ľavicovej ideológii. Hádžeme jeden na druhého nálepky, ktoré končia na -ób a -ista, útočiac si navzájom na charakter skôr než na myšlienky...“

Podľa manifestu zamestnanci vedia, že spoločnosťou zdôrazňovaná diverzita sa nevzťahuje na viacero tematických okruhov, kde prejavenie odchylných názorov znamená obetovať svoju povesť alebo rovno kariéru.

Dokument viedol k sformovaniu online skupiny s názvom „Facebookári za politickú diverzitu“, ku ktorej sa prihlásili ďalšie desiatky zamestnancov spoločnosti. Jej cieľom je rozšíriť vnútrofiremný priestor pre názorovú pluralitu.

Zaujaté prostredie?

Hoci mnohí používatelia Facebooku sa sťažujú, lebo boli napríklad zablokovaní na určitý čas pre zdieľanie nevhodného obsahu, manifest skôr upozorňuje na prípady vnútri firmy.

Napríklad pred dvomi rokmi prenikol na verejnosť rozhorčený interný post zakladateľa a šéfa spoločnosti Marka Zuckerberga, lebo na fyzickej tabuli s odkazmi v centrále Facebooku niekto prepísal nápis „black lives matter“ (čierne životy sa rátajú) na „all lives matter“ (všetky životy sa rátajú).

Hnutie Black lives matter vzniklo na protest proti častým prípadom policajnej brutality voči farebným. Čoskoro sa však samo zradikalizovalo a stalo sa kontroverzným.

Heslá „čierne životy sa rátajú“ a „všetky životy sa rátajú“ boli spolitizované. A podľa toho, ktoré z nich kto tvrdohlavo používal, sa dal odlíšiť spoločenský konzervatívec od sociálneho liberála.

Prepísanie „čiernych“ na „všetkých“ Zuckerberg vtedy nazval „zákerným“. Manifest, zverejnený v auguste, sa sťažuje, že z hesla „všetky životy sa rátajú“ vo Facebooku urobili priestupok, za ktorý sa vyhadzuje.

Manifest tiež spomína prípad podnikateľa a technologického priekopníka Palmera Luckeya. Libertarián, ktorý v minulosti podporoval Rona Paula, v roku 2016 daroval 10-tisíc dolárov politickej skupine, podporujúcej v prezidentských voľbách Donalda Trumpa. Skupina viedla bilbordovú kampaň proti prezidentskej kandidátke demokratov Hillary Clintonovej so sloganom „Too Big to Jail“ (príliš veľká, než aby ju bolo možné zatvoriť).

V Silicon Valley sa Luckey stal následne personou non grata a viaceré firmy s ním odmietli spolupracovať. Na jar 2017 s ním spoluprácu ukončil aj Facebook.

Lenže tento rok v apríli Mark Zuckerberg vypovedal pred americkým Kongresom o politických a spoločenských dosahoch pôsobenia svojej sociálnej siete. Na otázku republikánskeho senátora Teda Cruza, prečo bol Luckey vyhodený, tvrdil zakladateľ Facebooku, že dôvodom neboli jeho politické názory.

Vo februári sa zase objavili informácie, že kvôli politike by mal správnu radu Facebooku opustiť aj technologický podnikateľ Peter Thiel. Spoluzakladateľ PayPalu a autor pozoruhodnej knihy Od nuly k jednotke patril taktiež k podporovateľom kampane Donalda Trumpa.

Thiel sa netají názorom, že z hľadiska politických preferencií je Silicon Valley „systémom jednej strany“ a že ľavica tam dokáže byť k odlišným postojom značne netolerantná.

Širší problém

Hoci v politicky polarizovanej americkej spoločnosti ako celku sú sympatie k obom stranám rozložené relatívne rovnomerne, Silicon Valley je popri Hollywoode skloňované v posledných rokoch ako ľavicovo-liberálna bublina.

Konzervatívci sú tu v takej menšine, že nie sú považovaní proste iba za nositeľov odlišných politických postojov. Niekedy sú považovaní až za nepatričných.

V USA sa veľa diskutuje o zaujatosti tohto prostredia voči konzervatívcom. A nejde len o najnovší pohyb medzi časťou zamestnancov Facebooku.

Konzervatívny komentátor Dennis Prager neuspel v marci pred súdom voči spoločnosti Google. Službu YouTube totiž vinil z obmedzovaní v šírení videí zo svojej série Prager University, o ktorej sme písali aj v Postoji na tomto mieste.

Spoločnosti Google sa týkal aj prípad programátora Jamesa Damora. V lete 2017 rozprúdil diskusiu svojím manifestom, v ktorom kritizoval vnútrofiremné postupy na zabezpečenie diverzity. Následne bol prepustený.

Dennis Prager v novembri zverejnil v rámci svojej Prager University video, moderované Damorom, s názvom: Čo sa stane, keď s vami Google nesúhlasí? Zatiaľ sa na YouTube stále dá pozerať. Video si možno dokonca nastaviť s českými titulkami.  

Pragerova žaloba voči spoločnosti Google bola odmietnutá súdom s tým, že služba YouTube patrí súkromnej firme, a preto smie regulovať jej obsah. Tak im to aspoň vrátil videom s Damorom.

Problém zaujatosti voči konzervatívcom v Silicon Valley dráždi aj republikánskych politikov. V poslednom čase sa v okolí Donalda Trumpa objavujú úvahy, že by vláda mala nejako zasiahnuť a reguláciou zabezpečiť „objektivitu“ na sociálnych sieťach.

Problém je, že by takýto nápad ľahko mohol dopadnúť ako strela do vlastnej nohy. V Spojených štátoch popri ľavicovo-liberálnych médiách existuje aj pestré konzervatívne mediálne prostredie, sústredené hlavne na internete a využívajúce na svoju propagáciu sociálne siete.

Na vládne vynucovanie „objektivity“ na internete by konzervatívne médiá mohli doplatiť v okamihu, keď sa do Bieleho domu opäť nasťahuje prezident, zvolený za Demokratickú stranu.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo