Robertovi Ficovi sa črtá nakladačka

Vyzerá to tak, že Robert Fico môže o dva týždne dostať ešte väčšiu nakladačku, akú utŕžil teraz.

Zisk 28 percent pre úradujúceho premiéra, čo mával preferencie aj okolo 50-tky, je jednoznačne prehrou. Ak si k tomu zarátate sumár hlasov jeho hlavných protikandidátov – 58 percent (Kiska 24 + Procházka 21,2 + Kňažko 12,9), výsledok v druhom kole môže byť pre neho veľmi nepríjemný.

Samozrejme, Ficovi voliči v 1. kole pravdepodobne neprišli všetci a nie každý volič niektorého z jeho protikandidátov dá hlas Kiskovi. Ale percentuálny rozdiel týchto dvoch blokov sa zdá byť príliš veľký na to, aby ho ešte mohol Fico ľahko rozchodiť.

Pred pár týždňami sa pritom črtal scenár, že po Ficovej výhre a po Kaliňákovom obsadení premiérskeho kresla a kresla predsedu SMERu by v strane začali pomaly vystupovať do popredia rôzne záujmove skupiny, ktoré by už Fico nemohol držať pokope a Kaliňák na to zrejme nemá až také schopnosti. Nebolo to úplne nutné, ale malo to svoju pravdepodobnosť. Dnes sa črtá iný výsledok – Ficova porážka oslabí SMER natoľko, že jeho úbytok percent bude ešte väčší a rýchlejší. Môže tak dôjsť k skoršiemu zániku superdominantnosti jednej strany a k rovnomernejšiemu rozloženiu síl, čo by mnohým veciam mohlo veľmi prospieť.

Často padá výhrada, že Radoslavovi Procházkovi znemožnili účasť v druhom kole volieb ostatní kresťanskí kandidáti (v zmysle spojitosti s KDH) – Pavol Hrušovský a Ján Čarnogurský. Dovolím si nesúhlasiť. Sčasti je to možno tak, ale nie úplne. Počet hlasov, ktoré získali, neodzrkadľuje ich skutočnú voličskú základňu. V posledných predvolebných prieskumoch mali obaja viac percent, ako potom reálne dostali. Tá časť ich voličov, ktorá bola náchylná voliť Procházku, to pravdepodobne nakoniec aj naozaj urobila, hlavne keď videla na poslednú chvíľu rastúce Procházkove preferencie alebo jeho finiš v predvolebných debatách. Pri väčšine ostatných, ktorí z rôznych dôvodov radšej zostali pri svojich kandidátoch, nie je vôbec také isté, že by aj po prípadnom odstúpení ich kandidátov naozaj za Procházku zahlasovali. Hlavne u Hrušovského by sa ich hlasy asi viac rozdelili.

Väčší potenciál na zisk klasických kresťanských hlasov tu zrejme v skutočnosti nebol. Ak sa na to pozrieme z opozičnej optiky, omnoho väčší počet jeho potenciálnych voličov mu odobral skôr Milan Kňažko. Obaja kandidovali predovšetkým „proti Ficovi” a na rozdiel od Kisku stavali na svojich politických skúsenostiach. Procházka viazal mnoho konzervatívnych voličov, ale obaja lovili aj vo vodách mestských liberálov, pričom liberálna SaS Procházku priamo podporila. Kňažkových 12 percent alebo aspoň nejaká významná časť z nich chýbala Procházkovi ďaleko viac, ako neistých 3,3 percenta u Hrušovského alebo 0,6 u Čarnogurského. Kiskovo predbehnutie Procházku tak nehovorí len o porážke „kresťanských hlasov”, ale aj o porážke predstaviteľov opozičných politických strán celkovo, kam spolu s Procházkom patril predsa len aj Kňažko.

Andrej Kiska je oproti nim úplne nepolitický kandidát idúci do pre seba nového prostredia. Má to svoje zaujímavé dôsledky, ale aj veľké riziká.

Robert Fico by sa mal pripravovať na prehru. Andrej Kiska by už mal začať hľadať skúsených poradcov do prezidentského paláca. A noví konzervatívni lídri pravice by mali začať uvažovať, či porážka zoslabeného SMERu je tým jediným alebo hlavným cieľom, za ktorým treba ísť. Už by nás konečne mohla čakať doba normálnych konzervatívno-liberálnych sporov, nie iba prekáračiek proti veľkému nepriateľovi.

Lukáš Obšitník

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo