Prečo budem voliť Jána Čarnogurského

Pred niekoľkými týždňami som na internete našiel záznam relácie Štefana Hríba Večer pod lampou ešte z roku 2005 (online tu). Nakrúcala sa krátko po úmrtí Jána Pavla II., bola venovaná jeho osobe a dejinám 20. storočia.

Hosťami v nej boli filozof Miroslav Marcelli, spisovateľ Michal Hvorecký a politici Peter Osuský a Ján Čarnogurský. Hvorecký s Marcellim akoby zastupovali liberálov a popri slovách uznania vznášali aj výhrady, ako napr. prečo pápež neschválil používanie kondómov, svätenie žien, homosexuálne správanie a pod. Úrovňou to bola veľmi kultivovaná debata, hovorilo sa o malých aj veľkých dejinách, išlo sa na koreň veci a dá sa povedať, že v nej svojou kultúrou aj argumentáciou Čarnogurský s Osuským s prehľadom a šarmom dominovali.

Zdieľať

Prečo to píšem? Doba sa posunula o takmer 10 rokov a hoci viaceré civilizačné témy z debaty sú ešte aktuálnejšie ako vtedy, neviem si dobre predstaviť, že by ju dnes niekto iný miesto Čarnogurského zvládol podobne alebo lepšie. Nebola to diskusia o náboženstve, ale skôr všeobecne o spoločnosti, o dôležitých veciach, ktoré posúvajú život vpred, o našej minulosti, o trvalých veciach, proste debata, ktorá si vyžaduje mať za sebou nejaký background, citlivosť a porozumenie podstatným veciam. Niečo, čo by okrem iného malo byť pre hlavu štátu základným predpokladom.

Ján Čarnogurský toto má a sledujúc diskusie a rozhovory ostatných kandidátov na prezidenta, osobností medzi nimi niekoľko je, ale jeho úroveň nedosahuje nikto. U niektorých to tak nie je prirodzene pre mladší vek, ďalší sú jednoducho iná liga. Samozrejme sa nedá porovnávať 2 a pol hodinová Hríbova diskusia s predvolebnými prekáračkami, ale ani „medzi ich riadkami“ sa veľmi nedá nájsť niečo trvalejšie, čo by kandidát chcel vniesť do charakteru štátu a spoločnosti. Niečo hodnotnejšie a nadčasovejšie ako iba opozícia proti Ficovi či málohovoriaca ambícia, že bude „stáť za ľuďmi“. Ak sa Slovensko chce vytrhnúť z niekoľkoročnej depresívnej nálady, malo by byť na osobu prezidenta ďaleko náročnejšie.

Rovno pod nosom máme ľudí, ktorí sa zaslúžili o Slovensko, a často si ich nevážime alebo ich rovno nenávidíme. To je tragédia tejto krajiny. Ján Čarnogurský má jasný prezidentský formát a kultúrne povedomie, aké bude Slovensko v blízkej dobe potrebovať, preto dám hlas jemu.

Lukáš Obšitník

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo