Keď sa tradicionalista vysmieva potetovaným

 Keď sa tradicionalista vysmieva potetovaným

Na snímke jeden z účastníkov predvádza svoje tetovanie počas 26. ročníka najväčšieho medzinárodného stretnutia tetovacích umelcov v Európe, Frankfurt nad Mohanom 21. apríla 2018. FOTO TASR/AP

Tetovania, ktoré vidím na Slovensku, sú z hľadiska obsahu obzvlášť biedne. Ako keby tetovaným išlo len o to, aby v čo najkratšom čase spálili čo najviac kože.

Pri pohľade na letné oddychové lúky konštatujem, že predtým to bolo lepšie. Keď ste kedysi uvideli potetovaného človeka, tak naisto muselo ísť o nejakého trestanca, cirkusanta, námorníka alebo rockera na okraji spoločnosti. Dnes je potetovaná aj európska stredná vrstva.

V stave infantility

Mám veľkú úctu k tetovaniu, pokiaľ ide o tradíciu. Napríklad v Egypte majú mnohí kresťanskí muži vytetovaný kríž na ruke. Keď ich zajmú islamisti, idú pre toto svedectvo na smrť.

Veľmi na mňa zapôsobil román talianskeho tetovača podnesterského pôvodu. „Sibírska výchova“ hovorí o pravoslávnom klane kriminálnikov úrkov, ktorí si nechávali vytetovať výnimočné zážitky svojho života. Mladí muži mohli mať tetovanie len na rukách a nohách, „na Sibíri sa chrbát a hruď tetujú až vtedy, keď je kriminálnik štyridsiatnikom alebo päťdesiatnikom.”

Len samotní úrkovia dokázali rozlúštiť komplexné kódy tetovaní. A tak vedeli vyčítať z tváre, že dotyčný bol odsúdený na smrť a v poslednej chvíli bol omilostený. Každé tetovanie dosvedčoval zašifrovaný „podpis“ tetovača. Autor tohto románu Nicolai Lilin napísal: „Privlastniť si tetovanie niekoho iného je v sibírskej tradícii priestupkom, ktorý si zasluhuje smrť.“ Kriminálnika, ktorý si dal vytetovať vymyslené príbehy, spoluväzni z klanu úrkov zadusili.

Sibírsky princíp, že tetovania sa nadobúdajú pomaly a počas celého života, nie je nič pre mladých milovníkov tetovania v Európe. Nezažili nič, no chcú všetko, a to hneď. Určite sa považujú za úplne rebelantských nonkonformistov, no v skutočnosti ich hedonistický individualizmus predstavuje dokonalý súhlas s hospodárskym systémom: tento funguje totiž tým lepšie, čím viac je konzumentov, ktorí sa počas celého svojho života nechajú držať v stave infantility.

Dalo by sa pripustiť, že trocha bolesti pri tetovaní predstavuje dotykový bod s kresťanským učením o zmysle utrpenia a že oslava tela sa javí ako kultové miesto atavisticko-náboženských túžob.

Tieto učené reči nás však prejdú, keď si pozrieme, čo títo ľudia zo strednej vrstvy nosia na koži: v 80 percentách prípadov to nehovorí nič, niente, nothing. Banálne výroky po anglicky alebo v ázijských znakoch, a inak vždy tie isté parohovité formy, ktoré sa plazia až po hrdlo, vždy tie isté chvosty drakov v milióntej kópii.

Talianski väzni to vedia

Tetovania, ktoré vidím na Slovensku, sú z hľadiska obsahu obzvlášť biedne. Ako keby tetovaným išlo len o to, aby v čo najkratšom čase spálili čo najviac kože. Ako keby to môj najmilší filozof už pred desaťročiami tušil: „Myšlienka slobodného rozvoja osobnosti sa javí vynikajúca, kým nenarazíme na indivíduá, ktorých osobnosť sa rozvinula slobodne.“

K tradícii tetovania trestancov mám najvyššiu úctu. Rád listujem v „Cristo Dentro“, v knihe fotografií, ktorú som si objednal z Talianska. Ukazuje kresťanské tetovania v talianskych väzniciach. Pápež František bol týmito fotografiami taký očarený, že spontánne telefonicky nadiktoval predhovor. Povedal v ňom: „Keď prejdem bránou väznice a dívam sa do tvárí osôb, ktoré stretám, vždy mi napadne: prečo oni, a nie ja?“

Jeden výrok sa vyskytuje na telách viacerých väzňov, po taliansky, anglicky i rumunsky: „Len Boh ma môže súdiť“. Niektoré tetovania sú podmanivo pekné: kríž na chrbte, ktorému sa sprava i zľava klaňajú anjeli. Ruky zatknutého, ktorý sa modlí ruženec, vedľa toho meno jeho manželky. Kristova hlava s tŕňovou korunou, ktorá vyrastá z ochlpenia hrude. Gotická Madonna so sklesnutým pohľadom, zapracovaná do vyholenej zadnej časti hlavy.

Čo sa týka našich ľudí zo strednej vrstvy, odvážim sa predpovedať, že im ich nič nehovoriace tetovania budú čoskoro trápne. Odhadujem, že si ich dajú odstrániť najneskôr okolo roku 2040. Ich oškrabaná, zapečatená a mumifikovane vyzerajúca koža bude potom nemým svedectvom o individualizme našej doby.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo