Aký je nový film o arcibiskupovi Bezákovi?

Najväčším prínosom nového filmu o arcibiskupovi Bezákovi je konzistentnosť jeho názorov.

Približne po roku a pol máme možnosť vidieť ďalší film o odvolanom trnavskom arcibiskupovi Róbertovi Bezákovi. Kratší dokument Českej televízie a režiséra Petra Minaříka Arcibiskup s ľudskou tvárou vystrieda od 13.3. v kinách 91-minútový dokument režisérky Oľgy Záblackej Arcibiskup Bezák, zbohom.

Ak by divák predpokladal presné naplnenie názvu filmu, zostanú jeho očakávania nenaplnené. Film sa síce končí inscenovaným odchodom arcibiskupa Bezáka vlakom nevedno kam, ale celkovo ako rozlúčka vôbec nevyznieva. Ide skôr chronologické zoradenie rôznych udalostí, týkajúcich sa Róberta Bezáka po jeho odvolaní. O niektorých sme vedeli prostredníctvom médií, iné sú nahliadnutím do jeho súkromia a do fungovania vzťahov po dramatických udalostiach, čo na diváka môže pôsobiť ako novinka. Film nič zásadné v kauze neodkrýva, ako by mohla čakať ďalšia časť divákov. Arcibiskupa už totiž poznáme – nielen zo spomínaného Minaříkovho filmu o arcibiskupovi s ľudskou tvárou či z televíznych relácií, kde sa objavil po odvolaní, ale aj z knihy Vyznanie Márie Vrabcovej, kde veľmi otvorene hovoril o svojom živote pred i po odvolaní. Ako možný prvý prínos filmu by sa mohla javiť konzistentnosť vyjadrení Róberta Bezáka, ktorý v podstate ničím novým neprekvapuje, hovorí stále to isté a na svojich vyjadreniach a postojoch trvá.

Silným momentom filmu sú výpovede členov jeho najbližšej rodiny – rodičov, sestry a brata s rodinou. Oddanosť, s akou stoja rodičia pri svojom synovi, rovnako ako súrodenci, ktorí boli od odvolania prítomní na všetkých podporných podujatiach, je miestami až dojímavá. Diváka môže prekvapiť ich otvorenosť, s akou prijímajú kameru vo svojom domove a ako úprimne hovoria o trápení svojom i svojho odvolaného brata.

"Škoda, že sa Róbertovi Bezákovi ako kňazovi a vysvätenému biskupovi aj v tomto filme venuje menej priestoru. Duchovný rozmer jeho osoby ustupuje aj tu do úzadia."

Zdieľať

Film zachytáva mnohých priateľov arcibiskupa Bezáka, ktorí dovolili nahliadnuť do ich vzťahu v krátkych sekvenciách. Samostatnou kapitolou, ktorá dostala pomerne široký priestor, je Otmar Oliva a jeho práca na premene trnavskej katedrály. Režisérka dokonca naznačuje pozadie problému s dokončenými umeleckými dielami, vypomáhajúc si reportážou Českej televízie.

Oľge Záblackej sa podarilo zachytiť okrem verejne známych momentov okolo prípadu arcibiskupa aj iné, neznáme skutočnosti: napríklad bicyklujúceho arcibiskupa, jeho stretnutia s rodinou, s neterami, na návšteve u priateľov, na festivale, počas náhlej návštevy divadla Astorka Korzo ´90. Azda najemotívnejším záberom z filmu je vnútorné dojatie arcibiskupa, slúžiaceho sobášnu sv. omšu, počas premenenia. Vo filme to neskôr vysvetlil tak, že je preňho náročné byť sám pri slávení Eucharistie (keďže do súčasnosti nemá povolené slúžiť verejné sv. omše). Škoda, že sa Róbertovi Bezákovi ako kňazovi (a vysvätenému biskupovi) aj v tomto filme venuje menej priestoru. Duchovný rozmer jeho osoby ustupuje aj tu do úzadia, resp. daný na jednu úroveň s inými súčasťami jeho života.

Zdieľať

Film plynie vďaka dobrému strihu rýchlo. Zvláštnym dramaturgickým spestrením filmu sú vsuvky s hercami Lukášom Latinákom a Robom Jakabom sediacimi na koberci a čítajúc svojský príbeh z veľkej knihy o arcíkovi Bezáčikovi, Vatičkáne, kardinálovi Tomtomkovi a napokon dobrom pápežovi, ktorý prípad spravodlivo a šťastne vyriešil. Rozprávka je písaná zvláštnym jazykom, ktorý je náročný na počúvanie a porozumenie. Príbeh ilustrujú Danglárove kresby, celkovo však takéto začlenenie do príbehu vyznieva pomerne infantilne a vzhľadom na realitu súčasného života odvolaného arcibiskupa skôr trápne ako povzbudzujúco, hoci rozprávka má dobrý koniec.

Prístupu Oľgy Záblackej k filmu možno uznať ešte jednu vec: film sa nesnaží odkryť pozadie odvolania špekuláciami a naznačovaním možných dôvodov. Zamerali sa čisto na arcibiskupa Bezáka v tých chvíľach, kedy s ním trávili čas, čiže na arcibiskupa žijúceho svoj život po odvolaní. Film však determinujúcu tému súčasného života arcibiskupa neobchádza, dotýka sa jej skôr stručne zdôraznením známych faktov (napr. 11 otázok, dva rôzne dokumenty podpísané nunciom) a tiež najväčších absurdít v celom prípade, čo v kontexte pôsobí veľmi výrazne. Sem patria napríklad vyjadrenia hovorcu KBS, sumár rôznych aktivít na podporu Róberta Bezáka, ale aj vtipne poňaté komentovanie vyjadrení arcibiskupa Jána Oroscha tesne po uvedení do úradu o tom, že najväčší bigbiťák je on a že nitriansky biskup Viliam Judák najazdil na bicykli do augusta 2013 aj 250 km.

"Takýto film nám môže byť ponúknutý aj preto, aby sme si utvorili názor na základe toho, čo sami vidíme a vnímame. Nie na základe klebiet."

Zdieľať

Ale to je tak všetko, čo môžeme o celkovom vyznení filmu povedať. Nie je ani rozlúčkou s arcibiskupom, ani snahou odkryť pozadie odvolania, ani časozberným dokumentom o živote po odvolaní. Preto sa úplne prirodzene natíska otázka, o čo vlastne tvorcom tohto filmu šlo? Čo ním chceli povedať? Prečo nakrútili dokument, nazvali ho Arcibiskup Bezák, zbohom? a ukázali v ňom viacero stránok arcibiskupa Bezáka? Na tieto otázky odpovedať neviem. Dalo by sa argumentovať, že za výrobou filmu stojí súkromná spoločnosť a že meno Róbert Bezák zvyšuje čítanosť a sledovanosť. Tento prvý plán pri troche pozornosti nemusí obstáť, pretože film nepôsobí bulvárne, skôr civilne, po viacerých stránkach je veľmi dobre zvládnutý, diváka nenudí, je „ľúbivý“. Náročný divák sa však musí pýtať: Ale prečo teda ten film vôbec nakrútili? Možno si každý nájde malý kúsok odpovede sám pre seba, ale v podstate tento dokument nič nové pre diváka sledujúceho i nesledujúceho celú kauzu neprináša. Pre jedných aj pre druhých však môže byť pekným sumárom celého prípadu a oživením niektorých zabudnutých, ale podstatných faktov.

Po udalostiach minulého týždňa (svojvoľné zmenenie úmyslu sv. omše kňazom v Trnave a následná ostrá reakcia veriacich či pamflet bez faktov a argumentov jezuitu Šebastiána Laba) sa nám to však môže javiť aj úplne inak. Takýto film z „nezávislého“ (alebo minimálne mimocirkevného prostredia) nám môže byť ponúknutý aj preto, aby sme si utvorili názor na základe toho, čo sami vidíme a vnímame. Nie na základe klebiet.

Margita Vanovčanová
Autorka pracovala v rokoch 2010-2011 na Arcibiskupskom úrade v Trnave.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo