Dvojité augustové déjà vu z Červeného námestia

Dvojité augustové déjà vu z Červeného námestia

Červené námestie v Moskve. Ilustračné FOTO TASR/AP

V sobotu na krátky čas zadržali ľudí, ktorí si v Moskve pripomínali výročie demonštrácie proti invázii z roku ´68.

Hoci často zaznieva argument, že totalitný Sovietsky zväz a súčasná Ruská federácia sú dva úplne odlišné štáty, ktoré nemajú spolu absolútne nič spoločné, pri čítaní sobotných správ z Moskvy by človek nad tou okázalo zdôrazňovanou diskontinuitou zapochyboval.

Na Červenom námestí sa za účasti asi troch desiatok osôb uskutočnilo stretnutie s cieľom pripomenúť si päťdesiate výročie demonštrácie proti vojenskej invázii do Československa. Osem statočných, menovite Larisa Bogorazová, Natália Gorbanevská, Pavel Litvinov, Konštantín Babický, Vadim Delone, Taťjana Bajevová, Vladimír Dremľuga a Viktor Fajnberg 25. augusta 1968 len pár minút protestovali, kým ich pozatýkala sovietska bezpečnosť. Za okamih slobody platili rokmi vo väzení, pracovnom tábore či na psychiatrii.

Lenže ruská polícia zasahovala aj teraz! Troch účastníkov spomienkovej akcie zadržala. Medzičasom sú už na slobode a za nepovolenú demonštráciu im podľa českého spravodajského portálu iDNES.cz hrozí pokuta približne do 400 eur.

Iróniou je, že medzi zadržanými bol synovec Vadima Deloneho a vnučka Natálie Gorbanevskej. Teda príbuzní (dnes už zosnulých) pôvodných demonštrantov spred piatich desaťročí. Podobne ako v roku 1968 sa aj v roku 2018 snažili rozvinúť na Červenom námestí transparent s nápisom „Za vašu a našu slobodu“.

Zaväzuje, že sa nás zastali

Je to dookola to isté. V auguste 2013, pri 45. výročí demonštrácie, sa taktiež konala na Červenom námestí spomienková akcia. Vtedy polícia zadržala desať účastníkov.

Pred piatimi rokmi vznikla aj menšia kontroverzia týkajúca sa kontrastu medzi reakciou českej diplomacie, ktorá sa zadržaných protestujúcich zastala, a relatívne pasívnou odozvou slovenskej diplomacie.

Podľa nedávno publikovaného prieskumu verejnej mienky viac ako tretina Rusov považuje sovietsku inváziu do Československa v roku 1968 za správny krok a skoro polovica o nej ani netuší. Opakovane sa v ruských médiách objavujú doslova lživé interpretácie vtedajších udalostí, ktoré poukazujú na nízku mieru sebareflexie.

V slovenských dejinách máme niekoľko tragických zvratov, keď by sme ocenili cudziu podporu, no málokto vo svete sa nás zastal. Udalosti rokov 1938 a 1968 patria medzi najvypuklejšie príklady.

O to viac si my Slováci musíme pamätať tú hŕstku ľudí, ktorí si na nás spomenuli, keď sme sa nachádzali v ťažkostiach a boli ochotní dokonca niečo riskovať, aby prehovorili na našu obranu. A keď sa títo jednotlivci alebo ich nasledovníci ocitnú sami v problémoch, Slovenská republika by sa mala zase na oplátku zastať ich. Vrátane moskovských demonštrantov.

Tí zo soboty sú len pokračovateľmi tých z roku 1968.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo