Nepodceňujme Harabina

Nepodceňujme Harabina

Štefan Harabin na snímke z 13. mája 2016 v Bratislave. Foto: TASR/Michal Svítok

Do jari budúceho roka je síce ešte ďaleko, no už dnes sa dá predpokladať, že Štefan Harabin získa v prezidentských voľbách omnoho viac hlasov ako Marian Kotleba.

Kým sa pozornosť médií sústreďovala na Mariana Kotlebu a na jeho stranu, je možné, že tu medzitým vyrástla popularita inému človeku, ktorý ju môže zúročiť v najbližších prezidentských voľbách.

Kotlebu a jeho stranu volia ľudia s istým druhom politických názorov. Patrí medzi ne napr. potreba ochrany národných záujmov, zdieľajú spoločnú radikálnu kritiku orgánov EÚ, NATO, západného liberalizmu, sú nespokojní s vysokou mierou korupcie na Slovensku či neriešením rómskeho problému, majú spoločný aj istý stupeň antisemitizmu. Chýba im „pevná ruka“, jasná autorita, ktorá by bola schopná vniesť do spoločnosti potrebný poriadok.

Kotleba však okrem toho, že neponúka skutočné riešenia a je viac-menej iba vedomou protestnou voľbou, je aj výtržník. On sám si tento imidž roky budoval a získaval na ňom hlasy nahnevaných „protisystémových“ voličov. Keď pochodoval na čele neonacistov ulicami Bratislavy či keď sa nechal násilne zatknúť políciou, bola to súčasť kampane, aby na seba pritiahol zrak a získal si popularitu.

Kotleba okrem toho, že neponúka skutočné riešenia a je viac-menej iba vedomou protestnou voľbou, je aj výtržník. Aj protisystémoví voliči si uvedomujú, že hlava štátu by mala byť serióznejšia. Zdieľať

Voľby do prezidentského paláca sú však niečím iným. Funkcia prezidenta je aj medzi „protisystémovými“ voličmi vnímaná serióznejšie ako poslanecký mandát. Hlava štátu má výrazne reprezentatívnu úlohu a voliči naprieč celým spektrom si všeobecne uvedomujú, že istú úroveň si musí uchovať.

Keď bol Kotleba predsedom Banskobystrického samosprávneho kraja, nebola to žiadna sláva a po prvom funkčnom období už ďalšie nezískal. Po niekoľkoročnom pôsobení v parlamente vystupuje pomerne uhladenejšie, ale jeho minulosť sa s ním vlečie.

Naopak, Harabin, nech si o ňom myslíme, čo chceme, je oproti Kotlebovi nepomerne inteligentnejší a vzdelanejší človek. Má za sebou kariéru sudcu od spodných priečok až po Najvyšší súd, bol predsedom Súdnej rady aj ministrom spravodlivosti. Jednoducho, má za sebou celoživotnú skúsenosť pôsobenia vo vážených inštitúciách. Spôsob jeho pôsobenia už bežný človek nie je schopný vnímať. Vidí kariérnu dráhu, konkrétne kauzy po rokoch z bežného povedomia často vyšumia.

Ak sledujete jeho politické názory, niektoré z neho robia štandardného konzervatívca, ale pri viacerých extrémnych je oproti tým Kotlebovým často na nerozoznanie. Resp. lepšie povedané, vie sa ohýbať podľa toho, čo je pre neho výhodné, a zaobaliť to tak, že si rozdielne postoje nevšimnete.

A hlavne, v posledných mesiacoch Harabin vytrvalo pracuje na tom, aby sa bežným ľuďom ukázal, resp. si medzi nimi vylepšil svoj obraz. Cieli presne na tých bežných konzervatívnych (väčšinových) voličov, ktorí nemajú možnosti ani chuť kriticky sledovať dennodennú politiku dostatočne na to, aby si mohli výraznejšie pamätať jeho škandály. Podobne, možno vzhľadom na úctu k jeho funkciám, si ani nevšímajú istú úlisnosť v jeho vystupovaní (autor článku nevie nájsť lepší výraz), ktorá by mohla byť varovným signálom, že niečo s jeho charakterom nie je v poriadku.

Navštevuje futbalové zápasy, folklórne festivaly, veselice, rôzne kultúrne podujatia v malých mestách a dedinách, kde ho ako bývalého významného predstaviteľa slovenského súdnictva už len zo slušnosti patrične uvítajú, tu mu ponúknu príhovor, tam spraví prvý výkop na futbalovom zápase. Prípadne si svoje zviditeľnenie sa niekde vybaví. (Má toľko letných aktivít aj Kotleba alebo prípadne politicky príbuzný Švec, či o niečo „salónnejší“ Chmelár?)

Harabin je už niekoľko rokov aj jedným z najčastejších hostí vo vplyvnom internetovom rádiu Slobodný vysielač. Podľa počtu publikovaných priaznivých článkov sa zdá, že bude prvou voľbou redakcie a zrejme aj čitateľov podobne vplyvných Hlavných správ.

Harabin je už niekoľko rokov jedným z najčastejších hostí vplyvných protisystémových médií. Kauzu prepisu jeho priateľského telefonátu s drogovým dílerom Bakim Sadikim si už bežní ľudia nepamätajú. Zdieľať

Ak sa pozrieme na facebook, na Slovensku najpoužívanejšiu sociálnu sieť, najviac fanúšikov v nej majú prezident Andrej Kiska (259 500), Boris Kollár (119 000) a Richard Sulík (85 700). Za nimi s veľkým odstupom nasledujú ďalší politici, veľká väčšina z nich má menej ako 15-tisíc fanúšikov. Štefan Harabin má fanúšikov 21-tisíc, svoj profil pravidelne aktualizuje o nové aktivity a posolstvá, väčšina reakcií od jeho priaznivcov je veľmi priaznivá. Facebooková stránka „Marian Kotleba – kandidát na prezidenta Slovenskej republiky“ má iba 7 600 fanúšikov. Okrem nej niekedy existovala ešte iná stránka v jeho prospech, ktorá sa v máji 2018 zmenila na „Marian Kotleba sa mení na Harabin na hrad“, tá má až 38 600 fanúšikov. Je sprievodným javom istých konfliktov medzi nimi dvoma, čo Kotleba priznal začiatkom leta pre Parlamentné listy.

Počty fanúšikov na facebooku, samozrejme, nie sú reprezentatívnym odrazom popularity verejnosti, niekedy sa dajú získavať aj pokútnym spôsobom (kupovaním iných fanúšikovských stránok). Nehovoria, samozrejme, ani o tom, či niektorý politik robí svoju prácu dobre alebo nie. Odrážajú však vplyv politika, aký má na používateľov facebooku. Pričom treba brať na vedomie, že vplyv na sociálnych sieťach, kde sú často zaregistrovaní tí aktívni členovia verejnosti, sa mnohokrát prejaví aj v celkovom dianí v spoločnosti. Ak si vezmete Harabinových 21-tisíc, je to len o niečo menej oproti Milanovi Krajniakovi (30 250), Eduardovi Chmelárovi (28 800), Bélovi Bugárovi (23 300) a je to viac, ako má napr. Zuzana Čaputová (13 800) a Robert Mistrík (11 700). Resp. ak zohľadníte tú stránku prevzatú od Kotlebu s 38 600 fanúšikmi (s jeho vlastnými sa čiastočne môžu prekrývať), Harabinov vplyv je ešte výraznejší.

Ľuďom, ako je Harabin, veľmi nahráva vládnuca politická korektnosť, pretože mimo jej mantinelov vedia viaceré veci pomenovať presnejšie a pravdivejšie. Bežný človek to vie vycítiť. Kauzu prepisu jeho priateľského telefonátu s drogovým dílerom Bakim Sadikim si už bežní ľudia nepamätajú. Neuvedomujú si, že hoci vystupuje ako protisystémový kandidát, celý čas nielenže bol súčasťou tohto (nielen) podľa neho skorumpovaného systému, ale ho aj z najvrchnejších pozícií riadil a spoluvytváral, hoci to dnes kamufluje. Nepodceňujme ho, na rozdiel od iných je to síce bezcharakterný, ale inteligentný človek.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo