Po roku 1989 väčšina ľudí očakávala, že nová demokracia zabezpečí jednak slobodu svoje názory vyslovovať, jednak vzájomné rešpektovanie rozdielnych názorov. V prvých rokoch sa oba aspekty slobody slova v podstate naplnili: vo verejnom priestore existovalo popri sebe celé spektrum postojov, pohľadov, názorov, a zároveň sa tieto názory vzájomne rešpektovali – možno aj v dôsledku doznievajúcej eufórie zo zásadných zmien, ktoré priniesol november 1989.

Po takmer troch desiatkach rokov života v demokracii sa situácia výrazne zmenila. Vo verejnom priestore pluralita názorov neexistuje, mediálny mainstream razí v podstate len jeden pohľad na spoločensko-politické otázky, a to pohľad liberálny a antikonzervatívny. Aj vo verejnoprávnych médiách dominujú relácie tohto typu (viď Havran), redaktori oslovujú takmer výhradne len respondentov z tohto názorového prúdu, a iný názor – aj keď je možno v spoločnosti väčšinový – v podstate zaznieva len vtedy, ak ho treba zosmiešniť. Potichu, bez toho, že by sme si to všimli, zmizla aj pluralita názorov, a zmizol aj rešpekt k inému názoru.

Zrazu sme sa teda ocitli v dobe a v spoločnosti, v ktorej síce väčšina ľudí inklinuje ku kresťanstvu a jeho hodnotám, no hlavný mediálny prúd naň celkom nevyberane útočí a využije každú vhodnú situáciu na zosmiešňovanie tak samotného obsahu, ako aj jeho protagonistov. Ukážkovým príkladom je kňaz Marián Kuffa, ktorý je v posledných mesiacoch terčom mnohých takýchto snáh. Pokiaľ sa Marián Kuffa nevyjadroval k celospoločenským témam, média ho prezentovali ako filantropa, obetavého človeka, ukážkového kňaza a pod. Akonáhle sa Marián Kuffa začal angažovať proti prijatiu Istanbulského dohovoru, alebo proti presadzovaniu gender ideológie na Slovensku, a jeho videá na sociálnych sieťach začali sledovať desaťtisíce ľudí, stal sa pre mnohých mediálne známych ľudí terčom číslo jedna.

Všetkým je asi dobre známa nezvládnutá reakcia herečky Zuzany Fialovej v jednej zo zábavných televíznych relácií (keby niekto takto verejne komentoval napríklad moslimského imáma, tak by všetci liberáli a progresivisti žiadali odňatie licencie takejto televízii), no už menej známa je titulka portálu aktuality.sk z posledných dní: Kontroverzný kňaz Kuffa bude prednášať mužom na celoslovenskej púti. Článok nie je podpísaný, ako zdroj je uvedená aj TASR, a je možné, že portál aktuality.sk len prevzal agentúrny článok a dal mu „bombastický“ názov.

Odhliadnuc od samotného textu, v ktorom sú z kontextu vytrhnuté výroky Mariána Kuffu, je smutné, že k niečomu takému sa uchýlil portál, ktorý len pred časom riešil tragický prípad svojho redaktora Jána Kuciaka. Vtedy aktuality.sk a jeho redaktori upozorňovali, kam až môžu viesť slovné útoky na novinárov. O to horšie sa čítajú nadpisy a články toho istého portálu, keď v konečnom dôsledku podnecujú nenávisť ku katolíckemu kňazovi.

Výraz „kontroverzný“ je čarovný nástroj, ktorým sa dá onálepkovať v podstate každý. Samotné slovo znamená to, že na danú osobu alebo na danú udalosť existujú viaceré protichodné názory, či protichodné verzie. Ruku na srdce: na koho neexistujú protichodné názory? Tento termín je tak vo svojej podstate neškodný, a nikto by sa naň nemal urážať (asi by sa nemal uraziť ani redaktor aktuality.sk, keď by sme ho označili za kontroverzného novinára). Jeho konotácia, dlhodobé používanie a konkrétne vyznenie je však negatívne a novinári i politici ho používajú ako podprahový nástroj na zosmiešnenie a zneuctenie oponenta.

Marián Kuffa je človek, ktorý obetoval svoj život tým najbiednejším spomedzi nás. Málokto má v sebe toľko vnútornej sily, aby sa venoval vydedencom spoločnosti: vrahom, alkoholikom, prostitútom a prostitútkam. Marián Kuffa sa im venuje s láskou, lebo verí učeniu, v ktorom jeho zakladateľ povedal: „Čokoľvek urobíte jednému z týchto mojich najmenších, mne ste urobili“. Kresťanstvo dvetisíc rokov hlása to, čo dnes hlása aj „kontroverzný“ kňaz Kuffa: milovať hriešnika, no odsudzovať hriech.  Je to jeho názor a je to názor aj ďalších státisícov ľudí na Slovensku, ktorí sa snažia prežiť slušný a poctivý život. Ak práve portál aktuality.sk inicioval zápas za slušné Slovensko, mal by sa prvý postaviť za právo veriacich kresťanov verejne hovoriť svoje názory. A už vôbec by nemal dopustiť, aby niektorý jeho redaktor prízemne zneucťoval človeka, ktorý si od spoločnosti zaslúži predovšetkým vďaku a uznanie.

Je právom novinára nesúhlasiť s kresťanským učením. Ak však nechce, aby sa znova vrátila totalita so svojím jediným správnym názorom, mal by konať v duchu slávneho voltairovského výroku: hlboko s vami nesúhlasím, no urobím všetko pre to, aby ste svoje slová mohli slobodne hovoriť. To mal byť totiž výdobytok novembrovej revolúcie: právo na rôznosť názorov a právo na ich vzájomné rešpektovanie.

Foto: Marián Kuffa v areáli inštitútu v Žakovciach, 13. decembra 2012, zdroj: TASR (Oliver Ondráš)