Letné preferencie a napínavé čakanie na stranu Andreja Kisku

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Letné preferencie a napínavé čakanie na stranu Andreja Kisku

Andrej Kiska môže byť zjednotiteľ aspoň časti opozície alebo pokračovať v jej fragmentácii. Akú možnosť si vyberie? FOTO TASR – Martin Baumann

Štyri posuny na politickej scéne, od ktorých bude závisieť, či sa podarí ukončiť éru Smeru.

Je to obľúbená zábavka politikov i komentátorov vždy, keď sa zverejnia nové výsledky prieskumov volebných preferencií politických strán: Počítanie poslaneckých mandátov a aké koaličné kombinácie z nich vychádzajú ako možné.

Pokiaľ by ste za bernú mincu vzali najčerstvejší prieskum agentúry AKO, zistili by ste, že ak by sa voľby konali v auguste, súčasná koalícia Smeru, SNS a strany Most-Híd by so 64 poslancami parlamentnú väčšinu už neposkladala.

Naopak, väčšina by sa hypoteticky dala poskladať zo SaS, Sme rodina, OĽaNO-NOVA, KDH a strany Most-Híd, ak by prebehla k pravici.

Problém je, že by išlo o väčšinu mimoriadne krehkú. Takáto koalícia by disponovala 77 mandátmi. A to ešte nie je reč, či by vôbec mohla vzniknúť, vzhľadom na animozity medzi lídrami KDH a Sme rodina na jednej strane či Most-Híd a OĽaNO-NOVA na strane druhej.

Aj keď možno usudzovať, že dnes už na Slovensku existuje voličská väčšina, ktorá si praje ukončiť éru dominancie Smeru, trvajúcu s krátkou prestávkou Radičovej vlády od roku 2006, nedokáže sa presadiť. Približne 11 percent voličov na seba viažu kotlebovci, s ktorými nikto do vlády nepôjde, no je to dosť, aby ostatným komplikovali vytvorenie stabilnej koalície bez Smeru.

Avšak na horizonte sa črtajú prinajmenšom štyri posuny, ktoré by mohli prepísať politickú mapu a prispieť k odchodu Smeru do opozície.

Nové strany

Po prvé, nástup Progresívneho Slovenska a SPOLU. Prvý menovaný subjekt má k päťpercentnému prahu bližšie. PS získalo v prieskume AKO 4,1 percenta, SPOLU by volilo 3,3 percenta voličov.

V prípade spoločného postupu vo voľbách je to už teraz cez 7 percent hlasov, ktoré by mohli posilniť pravicu. Má to akurát jeden háčik: Prinajmenšom PS nie je pravicový subjekt. Profiluje sa ako stredo-ľavá strana.

Ak by Progresívne Slovensko vstúpilo do vlády s pravicovými stranami, pripomínala by takáto koalícia prvú vládu Mikuláša Dzurindu v rokoch 1998 – 2002, ktorej súčasťou bola SDĽ a SOP. S PS by zrejme pravica dokázala urobiť niektoré protikorupčné a technokratické zmeny, no inak by z takej širokej zostavy hrozili skôr konflikty.

Do pravicovej koalície by oveľa lepšie zapadla strana SPOLU Miroslava Beblavého. No neteší sa takej podpore ľavicovo-liberálnych médií ako PS a v prieskumoch zaostáva.

Spoločný postup oboch subjektov do volieb pritom vôbec nie je istý. Obe strany už dnes v niektorých otázkach pôsobia ako konkurenti.

Ba dokonca, keď Andrej Kiska vstúpi do straníckej politiky, nemusí ísť o možnosť, že sa postaví na čelo spojenia PS a SPOLU, ako sa všeobecne očakáva. V hre je skôr tretia strana, ktorú prezident alebo ľudia okolo neho založia na zelenej lúke.

Andrej Kiska i Zsolt Simon      

Očakávaný vstup Andreja Kisku do straníckej politiky a spôsob, akým to urobí, je druhý posun, ktorý má potenciál otriasť politickou scénou. Minulý týždeň Aktuality.sk informovali o prieskume, podľa ktorého si až 20 percent voličov vie predstaviť, že by volili stranu pod vedením súčasnej hlavy štátu.   

V praxi to bude zrejme menej. No odlivu voličov sa v takom prípade musia obávať dnešné etablované pravicové strany. Niektoré, s percentami blízkymi prahu zvoliteľnosti, môže „strana Kiska“ definitívne odsúdiť na mimoparlamentné pôsobenie.

Jeden z kandidátov je Most-Híd. V prieskume AKO získal 5,3 percenta. Kritické desatiny percenta mu môžu odobrať PS a SPOLU, prípadná strana Andreja Kisku i nová maďarská strana, ktorú ohlásil Zsolt Simon.

Bývalý politik Mosta oznámil, že si vie predstaviť spoluprácu so Stranou maďarskej komunity. Možno ju vytiahne z trojpercentného kúta.

Simonov nový subjekt je tretí faktor, ktorý môže zmeniť slovenskú politickú scénu. Aj keby sa do parlamentu nedostal. Potopiť môže Most-Híd. A ohroziť akékoľvek zastúpenie maďarskej menšiny v Národnej rade.  

Damoklov meč nad ĽS-NS

Čím bude strana Mariana Kotlebu silnejšia, tým ťažšie bude pre ostatné parlamentné strany zostaviť väčšinovú vládu bez Smeru. Lenže nad ĽS-NS visí Damoklov meč v podobe rozhodovania Najvyššieho súdu o podnete na zrušenie strany.

Hoci kotlebovci pre tento prípad majú vraj pripravenú záložnú stranu, karty môže zamiešať Andrej Danko. Nedávno avizoval nešpecifikované kroky proti tejto strane, s ktorými chce prísť na jeseň.

Ak by Andrej Danko dokázal presadiť legislatívne zmeny, ktoré by z politickej súťaže vyradili po prípadnom rozhodnutí Najvyššieho súdu nielen ĽS-NS, ale aj jej predstaviteľov, mohlo by to opäť výrazne zmeniť politickú scénu. Na druhej strane, sotva by to spravil, ak by bolo zrejmé, že vďaka odstráneniu ĽS-NS pravica ľahšie poskladá vládu bez Smeru i bez SNS.

Súboj o rozpustenie ĽS-NS bude štvrtým faktorom, ktorý môže zmeniť slovenskú politickú scénu.

Stále je však reč len o udalostiach očakávaných alebo predvídateľných. Rok 2018 s vraždou novinára a únosom Vietnamca nám už ukázal, že politickou scénou najviac zvyknú otriasť udalosti, ktoré sú nepredvídateľné.  

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo