Turecká ekonomika padá. Vytiahne ju MMF?

Turecká ekonomika padá. Vytiahne ju MMF?

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan dáva vyhlásenia zo svojej rezidencie 24. júna 2018 v Istanbule. Foto: TASR/AP

Erdoganov populizmus raz narazí. Buď na Medzinárodný menový fond alebo Čínu.

Turecko smeruje do vážnej finančnej krízy, hlásia od minulého týždňa titulky svetových médií. Turecká líra len za tento rok stratila 40 percent svojej hodnoty oproti americkému doláru. Inflácia v krajine dosahuje 16 percent, no centrálna banka naďalej odmieta zvýšiť úrokové sadzby.

Pokles hodnoty meny sa ešte viac urýchlil koncom minulého týždňa, na čo už Európska centrálna banka upozornila, že fungovanie niektorých európskych finančných domov by mohli ohroziť vysoké pôžičky, ktoré poskytli tureckým spoločnostiam a ktoré by sa pre problémy tureckej ekonomiky mohli ukázať ako nenávratné. Týka sa to hlavne španielskej banky BBVA, najväčšej talianskej banky UniCredit a francúzskej BNP Paribas. (Nejedná sa pritom o malé sumy, španielske banky majú takto v Turecku 83 miliárd dolárov, talianske 17 miliárd a francúzske 38,9 miliárd.)

Turecký prezident Erdogan situáciu svojej krajiny príliš neuľahčuje. Upevňovanie svojej moci ho vedie k zbavovaniu sa svojich kritikov a k obsadzovaniu dôležitých funkcií v štáte aj ľuďmi, ktorí na to nemajú príslušnú kvalifikáciu. Po víťazstve v posledných voľbách napr. vymenoval za ministra financií svojho zaťa, čo tiež prispelo k nedôvere medzi investormi a poklesu hodnoty líry.

Turecký prezident však obviňuje Západ, že voči jeho krajine vedie ekonomickú vojnu. S USA navyše rozohral spor o vydanie pastora Andrewa Brunsona, ktorého Turecko podobne ako tisícky iných osôb potenciálne alebo reálne kritických k súčasnej vláde účelovo obvinilo zo spolupráce s teroristickými skupinami.

Keď Trumpova vláda v reakcii na Erdoganovu neústupčivosť uvalila sankcie na dvoch tureckých ministrov zapojených do procesu voči Brunsonovi, Erdogan rozhodol o uvalení sankcií na dvoch amerických ministrov. Trump minulý piatok oznámil, že USA zdvojnásobia clá na dovoz tureckej ocele a hliníka, na čo Erdogan hovoril o bojkote americkej elektroniky.

Problémy s Tureckom sa pritom tiahnu už niekoľko rokov a majú hlbšie príčiny. Erdogan dlhodobo odkláňa svoju krajinu od Západu smerom na Východ. Či už svojou vnútornou politikou, napr. silovými zásahmi voči svojim kritikom a ku kurdskej menšine, alebo smerom k zahraničiu. Od Ruska kupuje raketový systém S-400 za 2,5 miliardy dolárov, pričom časť ceny bude financovať pomocou ruských úverov. Správanie sa Turecka v sýrskej vojne, v ktorej krajina podporovala skupiny sunitských džihádistov a podľa rôznych správ dodávala zbrane aj samotnému ISIS a nakupovala od neho ropu, sa podobalo na všetko možné, len nie na členskú krajinu NATO. Podobne to bolo aj pri tureckom útoku na kurdský Afrín zo začiatku tohto roka, čo malo za následok násilné vysídlenie viac ako 100-tisíc ľudí.

Ak sa budú veci naďalej zhoršovať a Erdogan neprijme náročné podmienky MMF, môže sa stať, že Turecko sa o to rýchlejšie dostane do područia Číny. Zdieľať

Keď Erdogan v reakcii na zvyšujúce sa ekonomické problémy a na kritiku zo Západu hovorí o tom, že jeho krajina bude hľadať iné regióny spolupráce, ide len v línii svojej doterajšej politiky.

Čo by mohlo byť riešením tureckých finančných problémov? Server Politico pripomína, že napriek prepojeniu európskych bánk s tureckou ekonomikou sa nedá očakávať, že by Turecku pomohol Európsky stabilizačný mechanizmus, ktorý už poskytol finančnú podporu Grécku či Portugalsku, keďže je určený len členom eurozóny. Jeho pravidlá navyše vyžadujú aj plnenie tvrdých rozpočtových podmienok, čo by Turecko ťažko akceptovalo.

Viacerí ekonómovia preto predpovedajú, že Turecko nakoniec požiada o pomoc Medzinárodný menový fond, hoci aj ten by vyžadoval podobne tvrdé podmienky, ak nie ešte tvrdšie ako ESM. Ak veci dôjdu až k stavu, keď bude pomoc zvonka nevyhnutná, no Turecko ju od MMF odmietne, Politico upozorňuje na príklad Venezuely, ktorá sa rozhodla podobne a situácia v nej je dnes už neúnosná. Podľa posledných údajov OSN z nej emigrovalo 2,3 milióna ľudí.

Podľa amerického ekonóma Davida Goldmana môže dôjsť k inému scenáru. Upozorňuje, že Turecko už v roku 2001 prijalo pomoc od MMF, no podľa neho je nepravdepodobné, že by jeho tvrdé podmienky znovu akceptovalo, zvlášť po náraste Erdoganovho populistického vyjadrovania. Goldman tvrdí, že tureckým „záchrancom“ bude expandujúca Čína.

Podľa čínskej televízie CGTN je centrálnym bodom Erdoganovho plánu pre prvých 100 dní vlády zbližovanie s touto ázijskou mocnosťou. Turecký prezident začiatkom augusta oznámil, že jeho krajina chystá prvú emisiu dlhopisov denominovaných v čínskych juanoch.

Turecko pravdepodobne predá podiely vo svojich firmách čínskym spoločnostiam a Číne ponúkne aj väčšie partnerstvo vo svojich prístavoch a dopravnej infraštruktúre. Čínska firma Huawei už dnes spolupracuje s Turk Telecom na zavedení technológie 5G, tzv. cloud computingu či iných služieb, podobne čínska megaspoločnosť Alibaba už investovala do tureckej platformy Trendyol. „Čína tak bude mať možnosť ‚sinifikovať‘ Turecko za lacný peniaz,“ píše Goldman. Erdoganova krajina sa tak pod pláštikom národného obrodenia dostane do područia ázijskej mocnosti.

Erdoganov populizmus raz narazí. Zatiaľ je otázne, či sa Turecko pri súčasnom kurze bude musieť podrobiť pravidlám Medzinárodného menového fondu alebo Číny.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo