Úspech Viedne by mohol prebudiť súťaživosť Bratislavy

Úspech Viedne by mohol prebudiť súťaživosť Bratislavy

Výhľad na Bratislavu z budovy NBS. Priblíži sa niekedy naše hlavné mesto v kvalite života Viedni? FOTO TASR – Michal Svítok

Najlepšie mesto pre život na svete leží hneď za rohom. Je ním Viedeň.

Sedem rokov kraľovalo Melbourne rebríčku najlepších miest pre život, ktorý zostavuje Economist Intelligence Unit (analytické oddelenie týždenníka Economist). Tento rok bolo austrálske mesto vystriedané na prvom mieste metropolou nášho juhozápadného suseda.

Nie je to len britský Economist, ktorý považuje Viedeň za mesto s najvyššou kvalitou života na svete. V New Yorku sídliaca konzultačná spoločnosť Mercer v marci vyhlásila metropolu Rakúska za globálnu jednotku v podobnom rebríčku už deviaty rok po sebe. Bratislava skončila až na 80. mieste.

Viedeň v sebe kombinuje kvalitnú dopravnú infraštruktúru, kultúrne vyžitie i bezpečnosť. K tomu treba prirátať dobrý prístup k pestrému množstvu súkromných i verejných zdravotných zariadení, či vzdelávacích inštitúcií.   

Slovensko čakajú 10. novembra komunálne voľby. Je pozoruhodné, že mesto s údajne najvyššou kvalitou života na svete sa nachádza len 55 kilometrov od Bratislavy, no iba slabo reflektujeme, čo by z toho mohlo vyplývať pre nás.

V prvej desiatke rebríčka Economistu sú tri austrálske, tri kanadské a dve japonské mestá. Pochopiteľne, Melbourne, Osaka alebo Calgary ležia ďaleko. No vzhľadom na blízkosť Viedne by sa dalo čakať, že bude rakúsky príklad v slovenskom prostredí viac analyzovaný a tie jeho prvky, ktoré sú prenosné, že budú tiež napodobňované.

Bratislava nemusí mať ambíciu Viedeň zvrhnúť z trónu. To by ostatne bola práca na desaťročia. No metropola Rakúska by nám mohla byť inšpiráciou aspoň pre väčšiu snahu o relatívne zlepšenie kvality života v našom hlavnom meste.

Spoločným úsilím na všetkých poschodiach

Pri pohľade na jednotlivé kategórie, ktoré analytici Economistu vzali v úvahu, aby určili poradie kvality svetových miest pre život, je zrejmé, že nejde len o tému pre komunálnu úroveň politiky.

Napríklad kategória „stabilita“ zahŕňa indikátory ako hrozba teroristických útokov, či výskyt drobnej kriminality i násilnej trestnej činnosti. Kategória „kultúra a prostredie“ nezahŕňa len indikátory ako dostupnosť športových možností alebo umeleckého vyžitia, no trebárs aj úroveň korupcie.

Vysoká životná úroveň v meste je výsledkom snaženia magistrátu, ale tiež dobre fungujúcich služieb, ktoré sa nachádzajú v pôsobnosti regionálnej samosprávy, či celoštátnej vlády. A v neposlednom rade ide tiež o to, aby mesto malo dbajúcich občanov, ktorí ho majú radi a záleží im na ňom. Slovami G. K. Chestertona: „Ani Rím ľudia nemilovali, lebo bol veľkolepý, ale bol veľkolepý, pretože ho milovali.“

Na jednej strane existujú štrukturálne obmedzenia, ktoré Bratislava nikdy neprekoná. Sotva bude raz naše hlavné mesto disponovať napríklad podobným bohatstvom múzeí ako Viedeň, ktorá svoje umelecké poklady naakumulovala, keď bola po stáročia hlavným mestom veľkej stredoeurópskej habsburskej ríše.

Na druhej strane, každá metropola si môže nájsť svoju dieru na trhu a má priestor sa zlepšovať v oblastiach, na ktoré dosah má. A toto úsilie nekončí len pri práci magistrátu.

K ťažko merateľným prvkom kvality života patrí aj určitá uvoľnenosť ľudí, ochota usmiať sa na zákazníka, prípadne v obrátenom garde byť milým na predavačku v obchode, či udržiavať mestské prostredie a verejné priestranstvá v čistote.    

Ide o aspekt „dobrého mesta“, ktorý má v rukách každý z nás, bez ohľadu na to, kto je primátor alebo koľko sa investovalo do opravy chodníkov.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo