Francúzska vláda predkladá nové návrhy, no ľudia sa nevzdávajú

Predminulý víkend priniesol zaujímavý zvrat vo Francúzsku, keď vláda prvýkrát ustúpila hnutiu La Manif Pour Tous (LMPT) a odložila pripravovaný zákon o rodine.

Udialo sa tak po novej početnej manifestácii, ktorú hnutie organizovalo v predminulú nedeľu tentokrát z logistických dôvodov v dvoch mestách, Paríž a Lyon. Tento ľudový front sa svojim odporom voči zákonu o homosexuálnych manželstvách od začiatku staval na ochranu rodiny. A preto sa teraz úplne konzistentne stavia opäť na jej stranu odmietaním nových societálnych experimentov a vládnych opatrení, ktoré ju atakujú.

Osem mesiacov po uzákonení homosexuálnych manželstiev je spoločnosť stále rozdelená. Januárové prieskumy ukázali, že 50% je stále proti nim a 48% za. Keďže však čas obrusuje názory a otupuje odhodlanie, organizovať novú celonárodnú manifestáciu bola tak trochu odvážna stávka zo strany hnutia a test mobilizácie sympatizantov. Po nedeli to vyzerá tak, že organizátori to zvládli vynikajúco a energia protestu neutícha. Je paradoxom, že k úspechu celej akcie výrazne prispeli práve aktivity a vyjadrenia vládnucej strany, ktorá od leta neustále hľadala cesty ako uspokojiť narastajúce požiadavky militantných LGBT organizácií.

Nové témy a lokálna občianska angažovanosť

"Keďže čas obrusuje názory a otupuje odhodlanie, organizovať novú celonárodnú manifestáciu bola tak trochu odvážna stávka. No vyzerá to tak, že organizátori to zvládli vynikajúco a energia protestu neutícha."

Zdieľať

Poučenie, ktoré si hnutie vzalo po prijatí zákona, by sa dalo zhrnúť asi takto: nestačí nás byť milión v uliciach 2-3 krát do roka, je potrebná dennodenná mravčia práca každého vo svojom okolí. Mohutné manifestácie určite vzbudzujú rešpekt a napĺňajú všetkých zúčastnených entuziazmom, ale nestačia na ochranu rodinných hodnôt. Hoci základom stále ostáva odpor proti likvidácii manželstva ako zväzku ženy a muža, agenda sa nevyhnutne musela rozšíriť o nové témy ako reakcia na skutočnosti, ktorého od leta postupne vychádzali na svetlo.

Jednou z nich bolo postupné pretláčanie „gender“ agendy do škôl. Hneď po schválení homo-zákona sa v školských zariadeniach začali množiť skutočne bizarné partizánske akcie ako rozširovanie tzv. asexuálnych hier v škôlkach, rušenie dňa matiek a dňa otcov, kurzy vzdelávania o “orientovanej“ sexualite, zaradenie diel pochybných autorov do povinného čítania na stredných školách a podobne. Takže hoci sa minister školstva v lete vyjadril, že je proti akýmkoľvek teóriám, ktoré popierajú rozličnosť pohlaví, každému bolo jasné, že rodová indoktrinácia bude prebiehať v skrytosti plazivou metódou prostredníctvom pridružených organizácií a asociácií. Lenže bojovať za rovnosť pohlaví sa nedá tak, že popierame rozdiely medzi nimi. Preto hnutie vyzvalo na vytváranie tzv. vigi-gender tímov, čo je občianska aktivita samotných rodičov, bdejúcich nad tým, čo sa deťom v škole rozpráva a ako. Pochybné iniciatívy na úrovni škôl alebo aj jednotlivých pedagógov sú zachytené, vyhodnocované a pokiaľ je to možné, neutralizované už v zárodku.

Zatĺkať, zatĺkať, zatĺkať

Podobným spôsobom a s odborným zázemím začalo pracovať Observatórium pre rodovú teóriu vytvorené Úniou nezavislých pedagógov a študentov. Tak trochu v tieni veľkého hnutia toto združenie promptne dešifruje a komentuje rozhodnutia a programy ministerstva školstva a následne prostredníctvom pol milióna svojich sympatizantov šíri osvetu v pedagogickej obci a na verejnosti. Vytvára tým akúsi protiváhu zahmlievacej kampani oficiálnych predstaviteľov, ktorí následne musia slovo „gender“ promptne retušovať v materiáloch alebo ich celé stiahnuť preč.

Príkladom je osud informačnej stránky ligneazur.org, ktorej kampaň ministerstvo aktívne podporovalo a propagovalo v školách. Podľa denníka Le Figaro sa na tomto portáli nachádzal aj prieskumový dotazník pre 11 ročné deti vysvetľujúci „rôzne individuálne situácie“. Medzi inými sa deti mohli pozriet tabuľku s kategóriámi ako biologické pohlavie (samec, samica, intersexe), rodová identita (muž, žena, transsexuálka), sociálne pohlavie (mužské, ženské, androgyn), sexuálne praktiky (masturbácia, ústne, análne, vaginálne, nijako, ináč), ... a na konci toho všetkého otázka: „A vy sa v tejto tabuľke nachádzate kde?“ Keď vďaka osvete prišiel silný odpor verejnosti, tieto materiály boli stiahnuté a nakoniec aj celá stránka prerobená.

Ďalším príkladom je program „ABCD rovnosti“, ktorý v nedeľu manifestanti požadovali stiahnuť zo škôl, avšak zatiaľ neúspešne. Tento materiál, označený spomenutým Observatóriom ako „mäkká“ propaganda gender teórie, predstavuje sadu opatrení na odstránenie rodových stereotypov v rámci boja za rovnosť medzi ženami a mužmi. Oficiálna štatistika však rodové nerovnosti nepotvrdzuje, skôr naopak. Podľa národného štatistického úradu sú francúzske dievčatá na maturite úspešnejšie ako chlapci o 11 percentuálnych bodov a v univerzitných „master“ ročníkoch je ich až o 22 perc. bodov viac. Nezamestnanosť mladých žien je po skončení školy o 2 perc. body nižšia ako u mužov. Zatiaľ len ako experiment vo vybraných materských a základných školách, tento program má byť plošne nasadený v novom školskom roku.

"Tu naozaj nejde o vyučovanie genderovej teórie, oni ju jednoducho zavádzajú do praxe.“
francúzsky sociológ

Zdieľať

Samozrejme podľa vlády žiadna gender teória neexistuje, nič také sa v školách neučí a ide len o odstránenie diskriminácie medzi pohlaviami. Metódu oficiálneho zatĺkania dobre vystihol istý sociológ ”tu naozaj nejde o vyučovanie tejto teórie, oni ju jednoducho zavádzajú do praxe“. Zatiaľ čo podľa štatistík asi 7% ľudí trpí funkčným analfabetizmom, okolo 20% detí nedokončí školu vôbec a v poslednom prieskume PISA sa školstvo Francúzska opäť prepadlo o dve miesta, peniaze daňových poplatníkov idú do mimovládok, ktoré zarábajú na takýchto experimentoch.

Krátka história zákona o rodine

Druhým bojovým poľom hnutia sa stal zákon o rodine, ktorý vláda pripravovala už od jari, a ktorý mal podľa minuločného vyjadrenia ministerky umožniť umelé oplodnenie pre lesbické páry. V priebehu ďalších mesiacov bolo toto viackrát potvrdené alebo dementované rôznymi politikmi, z čoho bolo jasné, že aj v rámci vládnucej strany nebol na otázku jednotný názor. V lete prenikli na verejnosť správy o dôvernom dotazníku, ktorý gynekológom rozposlala Národná lekárska akadémia. Dokument vlastne sondoval názory a pripravenosť lekárov na zavedenie umelého oplodnenia pre lesbické páry a možnosť preplácania zákroku zdravotnou poisťovňou. Výmena zloženia Národného výboru pre etiku, ktorá prebehla v jeseni, bola tiež chápaná ako prípravný krok na odobrenie tohto kontroverzného návrhu, keďže umelé oplodnenie je stále chápané ako liečba neplodnosti.

A tak v čase rozporuplných a neúplných správ o tom, ako bude zákon o rodine vyzerať, a aby se predišlo akémukoľvek prekvapeniu, hnutie LMPT začalo v septembri organizovať regionálne fóra s pracovnými skupinami za účasti odborníkov rozličných profesií v rodinnej problematike. Cieľom bolo vytvoriť alternatívny návrh zákona, ktorý by sa opieral o skutočné odborné stanoviská bez ideologickej predpojatosti. Každý región pracoval na jednej téme a výsledky sa potom konsolidovali celonárodne do výsledného dokumentu. Celá snaha vytvorila dostatočný tlak na to, aby bolo kontroverzné umelé oplodnenie vypustené z vládneho návrhu zákona.

Okrem toho však návrh vládneho zákona obsahoval aj zriadenie inštitútu tzv. nevlastného rodiča. Táto forma rodičovského práva prisúdená tretím osobám je predmetom diskusií už niekoľko rokov, ale až teraz bola naformulovaná tak, že právo dieťaťa by bolo pri rozpade rodiny druhoradé. Sudca by po rozvode mohol prisúdiť oficiálny rodičovský štatút inej cudzej osobe len na základe dohody medzi dospelými. Zmena je odporcami vnímaná ako skrytá legalizácia rodičovských právomocí pre homosexuálne páry v situáciách, kde by adopcia bola nepriechodná. Avšak podľa mnohých odborníkov na rodinné právo, už súčasná legislatíva umožňuje dostatočne efektívne uspriadať tútorské vzťahy, pričom sú rešpektované záujmy dieťaťa a takto navrhovaný inštitút nevlastného rodiča je teda zbytočný.

Nakoniec po nedeľnej demonštrácii bolo schvaľovanie zákona odložené. Podľa vlády bolo potrebné upokojiť spoločenskú situáciu a venovať sa témam ako nezamestnanosť a ekonomika. Okamžitá hysterická reakcia LGBTI naznačuje, že kontroverzné požiadavky na asistovanú reprodukciu ako aj inštitút náhradnej matky sa do zákona mali dostať dodatočne, jednoduchým pozmeňovacím návrhom v parlamente.

"Práve početná angažovanosť mládeže je niečo, čo vládu vyrušuje. Je zrejmé, že tu vyrastá budúca generácia aktivistov a politikov, ktorý na budúcnosť krajiny majú iný názor."

Zdieľať

Viťazstvá a svedectvá

Odklad zákona o rodine je prvým víťazstvom hnutia, aj keď len dočasným. Ide o politický manéver pred marcovými municipálnymi voľbami. Socialisti majú v miestnych zastupiteľstvách jednoznačnú väčšinu a nechcú o ňu prísť. Nielen pre udržanie si vplyvu v mestách, ale v hre je aj budúca zostava senátu, druhej komory parlamentu. Tento nie je volený priamo, ale práve lokálnymi a regionálnymi zástupcami ľudu. Voľby do senátu sú plánované na september a jeho posun doprava by výrazne skomplikoval vláde život. Je vysoko pravdepodobné, že po lokálnych voľbách bude zákon o rodine rýchlo späť a pravdepodobne ešte v rafinovanejšej podobe.

Ak nejaké skutočné víťazstvo dosiahnuté bolo, tak potom to bola skôr samotná manifestácia a spôsob, akým sa hnutie po dlhšom čase masívne prezentovalo. Zachovalo si svoj povôdný apolitický profil, stále má podporu rôznych spoločenských a náboženských skupín, nálepka homofóbie definitívne zmizla z médií, extrémisti boli eliminovaní a čo je najdôležitejšie, mládež je v tom naplno (generálny koordinátor manifestácie má len 22 rokov). Práve početná angažovanosť mládeže je niečo, čo vládu vyrušuje. Je zrejmé, že tu vyrastá budúca generácia aktivistov a politikov, ktorý na budúcnosť krajiny majú iný názor.

Možno však povedať, že pred nedeľou bola účasť na manifestácii veľkou neznámou. V hnutí bolo po prijatí zákona o homo-manželstvách dosť sklamaných a bolo počuť pochybnosti, či ten odpor ešte stále má zmysel. Veľmi trefne na tieto porazenecké nálady reagoval kardinál Barbarin, lyonský arcibiskup, ktorý sa sám zúčastnil manifestácie spolu so zástupcom moslimov, rektorom lyonskej mešity. Pár dní pred manifestáciou kardinál povzbudil všetkých váhajúcich a sklamaných: „Pán od nás nepožaduje výsledky... neboli sme poslaní, aby sme vyhrali, ale aby sme svedčili. Lebo na sklonku svojho života nebudeme súdení na základe víťazstiev, ale na základe lásky a podľa jediného kritéria - nášho postoja voči tým najmenším.“

Povzbudenie hodné použitia aj v kontexte „hviezdnych“ a „mesačných“ správ vytrvalo predkladaných v Bruseli. A takisto v kontexte prezidentských volieb, keď váhame medzi správnym kandidátom a tým druhým, ktorý má šancu. Pretože nakoniec nebudeme súdení podľa víťazstva, ale podľa vydaného svedectva.

Štefan Danišovský
Autor je spolupracovník Postoy.sk, žije vo Francúzsku.

Ilustračné foto: lamanifpourtous.fr

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo