Trump si vojnu s Iránom zrejme rozmyslel. Bližší mu je Paul ako jeho jastrabi

Trump si vojnu s Iránom zrejme rozmyslel. Bližší mu je Paul ako jeho jastrabi

Rand Paul počas mítingu v Iowe v roku 2015. Foto: flickr.com (Gage Skidmore)

Podľa severu Politico sa senátorovi z Kentucky podarilo odvrátiť vojnu USA s Iránom.

Nie tak dávno poradca pre národnú bezpečnosť prezidenta Donalda Trumpa John Bolton sľuboval, že do konca tohto roka dôjde v Iráne k zmene režimu. Superjastrab Bolton chce vojnu s Iránom už dlho. Minister zahraničných vecí Mike Pompeo má podobný názor a už obhajoval potenciálne bombardovanie Iránu. Minister obrany James Mattis predtým odporučil letecké útoky na iránske ciele.

Dnes Bolton hovorí, že USA sa o zmenu režimu v Iráne neusilujú. Podobne hovoria Pompeo aj Mattis.

Prečo?

Prezident Trump bol známy tým, že je k Iránu tvrdý. Server Politico minulý stredu napísal: „Trump si od establišmentu na pravici vyslúžil pochvalu za búšenie do teheránskych mullahov, za zrušenie iránskej jadrovej dohody a za to, že na rinčanie zbraňami Iránu odpovedal vlastnou agresívnou rétorikou...“ V Kongrese a Washingtone existujú mocné frakcie s prepojením na prezidenta, ktoré sa už roky nevedia dočkať zmeny režimu. „Politikou USA by mala byť zmena režimu v Iráne,“ vyjadril sa senátor Tom Cotton, o ktorom sa hovorilo, že je Trumpovým kandidátom na riaditeľa CIA.

„Rand Paul presvedčil prezidenta, aby sme nepresadzovali zmenu režimu, pretože osvojenie si tejto pozície by na Blízkom východe vyvolalo ďalšiu vojnu.“ Zdieľať

Takže čo alebo kto jastrabov zastavil?

Politico uviedol niekoľko zaujímavých prvkov vo vzťahu medzi senátorom Random Paulom a prezidentom, a to najmä v zahraničnej politike: „Hoci Trump toleruje jastrabov medzi svojimi poradcami, uvádza [Trumpov] spolupracovník, skutočné pojivo ho viaže k Paulovi: ‚Vo svojom jadre má rovnaké inštinkty ako Rand Paul...‘.“

Pokiaľ ide o Irán, Politico poznamenáva, že „Trump sa zastavil pred volaním po zmene režimu, hoci minister zahraničných vecí Pompeo, minister obrany Mattis a Bolton ju podporujú, čím sa zaradil k Paulovi, uvádza republikánsky zahraničnopolitický expert s častými kontaktmi s Bielym domom“.

Najvýraznejšia bola táto časť: „‚Rand Paul presvedčil prezidenta, aby sme nepresadzovali zmenu režimu,‘ hovorí tento človek, pretože osvojenie si tejto pozície by na Blízkom východe vyvolalo ďalšiu vojnu.“

Hovorí to o mnohom. Nie preto, že by si Trump nemohol osvojiť tento názor aj bez Paulovej rady, ale preto, že je jednoduché predstaviť si jeho podporu zmeny režimu, keďže prakticky každý významný zahraničnopolitický poradca v jeho vláde podporuje niečo veľmi podobné vojne s Iránom. Úslovie „personál je politika“ je viac ako len klišé.

Paul a Trump si zjavne radi robia srandu z niektorých zamestnancov Bieleho domu. Politico uvádza: „Senátora z Kentucky (Paul) a prezidenta spája spoločné potešenie ukazovať dlhý nos na expertov, o ktorých prezident rád znevažujúco hovorí ako o ‚zahraničnopolitických intelektuáloch‘, pričom medzi nich zaraďuje aj takých, ktorí pracujú v jeho vlastnej vláde.“

Pri každom ‚expertovi‘ vo Washingtone, ktorý dnes uznáva, že zmena v režimu v Iraku bola chybou, nájdete tých istých ľudí, ktorí budú argumentovať pre zmenu režimu v ďalších krajinách vrátane Iránu a budú vám vysvetľovať, že tentoraz sa zvrhnutie despotu prejaví inak. Zdieľať

Naozaj ide o naivných intelektuálov. Pri každom zahraničnopolitickom ‚expertovi‘ vo Washingtone, ktorý dnes uznáva, že zmena v režimu v Iraku bola chybou (a celý rad z nich si to ani neprizná), nájdete tých istých ľudí, ktorí budú argumentovať pre zmenu režimu v ďalších krajinách vrátane Iránu a budú vám vysvetľovať, že tentoraz sa zvrhnutie despotu prejaví inak.

„Pochopme, že ľudia, ktorí tlačia na zmenu režimu v Iráne, sa snažia destabilizovať a poškodiť túto krajinu (...),“ napísal Daniel Larison v The American Conservative. „Tak ako sa tí istí ľudia dožadovali zmeny režimu v Iraku a potom opäť v Sýrii, ani dnes ich nezaujíma devastácia a chaos, ktorá na ľudí v tejto krajine doľahne, ak by ich politika ‚zafungovala‘.“

Ide o rovnaké zahraničnopolitické štandardy Washingtonu, aké by pravdepodobne formovali zahraničnú politiku USA, ak by sa prezidentom stala „osloboditeľka“ Líbye z roku 2011 Hillary Clintonová alebo akýkoľvek iný republikánsky prezident, ktorý by neniesol meno Trump alebo Paul.

Pokiaľ ide o to, na koho by sa prezident Trump mohol obrátiť pre rozvážnejší a realistickejší pohľad na zahraničnú politiku, tým, kto naozaj zohľadňuje minulé americké chyby a snaží sa z nich poučiť, je v súčasnosti Paul. Na rozdiel od zahraničnopolitického sveta Washingtonu.

Prezident Trump si za svojich poradcov najal advokátov za zmeny režimov, no zdá sa, že aspoň v prípade Iránu určité ‚jastrabie‘ názory odstrihol. Pri pravdepodobne najdôležitejšom potenciálnom zahraničnopolitickom rozhodnutí, aké by prezident mohol urobiť a aké by mohlo odštartovať ďalšiu katastrofálnu americkú vojnu na Blízkom východe, je Rand Paul tým, kto doslova udržiava mier.

Jack Hunter
Autor je bývalým politickým editorom portálu Rare.us a spoluautorom knihy Randa Paula Tea Party Goes to Washington.

Copyright: The American Conservative, pôvodný text: Rand Paul Against the World. Uverejnené so súhlasom redakcie, preložil L. Obšitník.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo