Slovensko si zaslúži nové moderné múzeum

Slovensko si zaslúži nové  moderné múzeum

Branislav Panis, generálny riaditeľ Slovenského národného múzea. Foto: Andrej Lojan

Rozhovor s generálnym riaditeľom Slovenského národného múzea Branislavom Panisom o výročí Československa, stave múzeí a tipoch na pamiatky u nás a v blízkom okolí.

Tento rok si pripomíname 100. výročie vzniku Československa. Aké akcie k tomuto výročiu pripravuje Slovenské národné múzeum?

K výročiu máme dva veľké projekty, prvým je Česko-slovenská / Slovensko-česká výstava, ktorú možné navštíviť na Bratislavskom hrade až do 9. septembra. Od 27. októbra bude táto výstava pokračovať v Národnom múzeu v Prahe. Druhým projektom je rekonštrukcia budovy múzea na Myjave, kde obnovujeme Múzeum Slovenských národných rád.

Československo je štát, ktorý zanikol, mladí už o tom veľa nevedia. Čo je vlastne cieľom takejto výstavy o Československu? Akú informáciu a emóciu chce sprostredkovať?

Projekt tejto výstavy vznikal päť rokov a v rámci jej koncipovania sme niekoľkokrát zmenili libreto. Nahradili sme chronologické zamerania za tematické. Chceli sme ukázať príbeh štátu, ktorý niekedy začal a niekedy skončil. Naša generácia, generácie našich rodičov a starých rodičov si Československo živo pamätajú, pre nich to môže byť pripomenutie vecí, ktoré boli súčasťou ich života. Mladým ľuďom ukazuje, čo všetko sa spája s Československom od dizajnu, umenia, trávenia voľného času. Výstava samozrejme začína najznámejšími dokumentami z prvej polovice 20. storočia, ktoré sa týkajú vzniku Československa, do konca júna boli na nej vystavené Ratifikačné protokoly zmlúv zo Saint-Germain, Trianonu a Versailles, ktoré sa nám podarilo zapožičať z Francúzska. Tieto tri dokumenty po prvý krát opustili Francúzsko. Žiaľ nepodarilo sa nám získať Trianonskú zmluvu, ktorá je jedinou, ktorá sa z týchto vyššie spomínaných slávnych zmlúv zachovala.

Prečo?

Francúzska strana ho potrebovala na jeden svoj výstavný projekt. Tieto ratifikačné protokoly sú zaujímavé aj preto, že ich súčasťou sú mapy, na ktorých sa dá vidieť, ako sa Európa delila po prvej svetovej vojne. Ďalším vystaveným dokumentom je Pittsburská dohoda, ktorú sa nám podarilo získať z USA.

Je to originál?

Áno. Po prvýkrát môžu na Slovensku návštevníci vidieť aj originál Mníchovskej dohody a Viedenskej arbitráže. Taktiež je na Slovensku prvý krát vystavený originál prvého československého zákona z 28. októbra 1918. 

Nemal by náš štát mať záujem, aby dokumenty, ako je Pittsburská dohoda boli v našom vlastníctve?

Každý archív alebo múzeum by bolo rado na Slovensku, keby takýto dokument malo. Treba však povedať, že zástupcovia Slovenskej ligy v Amerike v roku 2007 tento dokument venovali pittsburskému múzeu Senator John Heinz History Center. Takéto dokumenty sa však nevystavujú stále a je dobre, keď sú uložené na jednom mieste, odkiaľ sa vždy dajú požičať. Ani my, keby sme tento dokument mali, tak by sme ho nemohli mať stále vystavený. Ale nemyslím si, že je reálne tento originál z USA získať.

S prvým československým prezidentom T.G. Masarykom sú na Slovensku spojené dve miesta. Vila v Bystričke pri Martine a kaštieľ v Topoľčiankach. Tam sa plánujú nejaké akcie?

To neviem povedať, keďže tieto dva objekty nespadajú pod národné múzeum. Vila v Bystričke je v súkromných rukách a Topoľčianky patria odborom. V súvislosti s nimi viem len o akcii s prezidentským vlakom.

Storočnicu obnovenia štátu si pripomínajú aj v Poľsku. Tá krajina tým však ďaleko viac žije, na jeseň chystajú otvorenie veľkolepého múzea poľských dejín. Prečo si Poľsko dokáže takéto udalosti pripomínať vo veľkom a my zdieľame relatívne skromnú československú výstavu?

Nemyslím si, že je skromná. Uskutočňuje sa na ploche 1400 metrov štvorcových a obsahuje dvetisíc predmetov. Aj na európske pomery ide o veľký výstavný projekt. Výstavu otváral slovenský prezident a dvaja premiéri. V Prahe to má byť v rovnakom garde. Pokiaľ však ide o celkové oslavy, tak to už nie je otázka na generálneho riaditeľa Slovenského národného múzea.

Napriek tomu, v Poľsku v posledných rokoch vzniklo viacero veľkých moderných múzeí, ktoré sú aj veľmi navštevované. U nás sa takéto moderné múzeum ani len neplánuje, nie je to ani téma. Prečo to tak je?

Je to otázka financií. Naše možnosti sú neporovnateľné s takou veľkou krajinou, ako je Poľsko. Obrovský rozvoj múzeí nie je len v Poľsku, ale napríklad aj vo Francúzsku, v Lyone, Marseille, rekonštrukcia múzeí v Paríži, niečo podobné vidíme v Maďarsku, v Prahe sa dokončuje generálna rekonštrukcia historickej budovy Národného múzea. Aby sme ale vedeli o čom je reč, rekonštrukcia národného múzea v Prahe mala rozpočet 1,5 miliardy korún, len na expozície majú rozpočet 500 miliónov českých korún.

Treba ale povedať, že u nás sa rekonštruoval Bratislavský hrad, kde pribúdajú nové expozície, rekonštruuje sa Slovenská národná galéria. Osobne si myslím, že okrem rekonštrukcií starých objektov by si Slovensko zaslúžilo vybudovanie novej modernej múzejnej budovy, možno nie nevyhnutne s historickou témou, napríklad Prírodovedné múzeum. Rekonštrukciu by potrebovala aj sídelná budova SNM v Bratislave, pretože od opravy, ktorá sa udiala po druhej svetovej vojne, do nej nebolo výrazne investované. Rovnako to platí aj pre budovu Slovenského národného múzea v Martine, len na budovy by sme potrebovali minimálne 150 miliónov eur. Netreba všetko robiť rýchlo a naraz, myslím, že by sme potrebovali štátny fond na obnovu historických budov alebo realizáciu múzeí, ktoré sú v správe štátnych inštitúcií, ako je napr. SNM, aby sa to robilo systematicky a plánovite.

Na Slovensku máme dve múzeá, ktoré sa venujú dvom špecifickým konkrétnym historickým udalostiam, Múzeum SNP v Banskej Bystrici a Múzeum holokaustu v Seredi. Kedy pribudne múzeum komunizmu alebo múzeum obidvoch totalít?

Múzeum v Seredi, ktoré patrí pod SNM, a o ktoré sa zaslúžil profesor Pavol Mešťan, riaditeľ Múzea židovskej kultúry, je dobrým príkladom nového prístupu k múzeám. Je dobré, že vzniklo. Tento rok by mali byť ukončené stavebné práce a postupne sa otvárať nové expozície. Kedy vznikne múzeum totalitných režimov neviem povedať, SNM momentálne neplánuje rozširovať počet svojich múzeí. My sa musíme momentálne sústrediť na opravu niektorých aj veľmi navštevovaných múzeí a hradov, napríklad Spišského hradu, ale aj Modrého Kameňa či hradu Krásna Hôrka, to všetko sú veľké objemy peňazí.

Rekonštrukcia Krásnej Hôrky trvá už dosť dlho, požiar bol v roku 2012, kedy je reálne, že bude znovu hrad otvorený turistom?

Dúfam, že prví návštevníci navštívia múzeum o tri roky.

To bude deväť rokov od požiaru, prečo to trvá tak dlho?

To je otázne, za uplynulé roky sa urobilo veľa práce, dočasné aj trvalé krovy, je to vzácna historická pamiatka, chápem, že verejnosť to môže vnímať ako dlhšie obdobie, ale za posledný rok sme zmenili pohľad na rekonštrukciu, dnes už sami projektujeme obnovu hradu, to, čo predstavíme o pár mesiacov, bude zodpovedať času, ktorý sa tomu odborníci venujú.

Hrady a zámky sú počas prázdnin veľmi navštevované, odporučte, čo považujete za to najlepšie, čo podľa vás u nás možno vidieť?

Platí, že za návštevu stoja tie najznámejšie, Bojnice, Spišský hrad, Červený kameň, Bratislavský hrad – aj kvôli výstavám, ktoré tam prebiehajú, prípadne Múzeum slovenskej dediny v Martine, kde možno vidieť autentický život kysuckej alebo oravskej dediny, prípadne skanzen v Svidníku, ktorý sa zameriava na východné Slovensko. Ako špeciálny tip by som dal výstavu Sudán 1911 v kaštieli Betliar na Gemeri, pozostáva zo zbierok dokumentujúcich cesty rodiny Andrássyovcov.

Čo by ste odporučili za návštevu v blízkom okolí Slovenska?

Nové Weltmuseum vo Viedni, moderné múzeum zamerané na mimoeurópske kultúry.

Foto: Andrej Lojan

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo

Prečítajte si tiež