NÁZOR VLADIMÍRA PALKA: Ján Čarnogurský sedemdesiatročný

Vážené dámy, vážení páni, milí priatelia, milý oslávenec Ján!

Mám pre vás všetkých tu zhromaždených tri správy. Jednu zlú, jednu dobrú, a jednu tak medzi. Najprv tú zlú. Pripravil som si pre vás prejav na štyridsať minút. Teraz tú dobrú. Potom som ho skrátil na štyri minúty. No a teraz tú menej dobrú. Potom som ho zase predĺžil na pätnásť minút.

Nešlo to totiž inak. Veď reč bude o živote veľkého muža. Ján Čarnogurský má sedemdesiat rokov.

Na človeka možno hľadieť z rôznej perspektívy. Má svoju rodinu, s ktorou sú si vzájomnou oporou a tá ho vidí ako manžela, otca, starého otca, či brata.

Mnohí z nás sa rátame medzi jeho priateľov a poznáme ho ako priateľa. No a celé Slovensko ho pozná ako politika. Áno, Ján Čarnogurský je „homme politique“, ako zvykneme hovoriť my, Slováci, poznajúci päťdesiat francúzskych slovíčok. Politika je Čarnogurského poslaním, jeho osudom i pokušením.

Pýtali sa raz jedného katolíckeho morálneho teológa: „Dôstojný pane, kedy končia u muža všetky erotické pokušenia ?“ Múdry muž odpovedal: „Tri dni po smrti.“

Myslím si, že Čarnogurský je na tom podobne s politikou. Pevne verím, že keď sa raz Ján Čarnogurský v ďalekej budúcnosti odoberie z tohto sveta, tak jeho duša bude ešte desať dní po smrti hĺbať o politike, slovenskej, stredoeurópskej, globálnej, (samozrejme, aj o Rusku, prepáč, Janko ...) a až potom sa tá duša odoberie pred Stvoriteľa a Hospodinovi ani neostane iné, len mať preto určité pochopenie, lebo veď nakoniec, takého Čarnogurského stvoril.

Muž politických ideí

"Myslím, že to najčistejšie v slovenskom verejnom živote, čo aj ostalo nepoškvrnené do dnešných dní, bolo neformálne kresťanské hnutie - tajná cirkev. Politický tvar si dal tomuto hnutiu ty založením slovenskej kresťanskej demokracie."

Zdieľať

Dámy a páni, dovoľte mi štyri krátke úvahy. Začnem témou Čarnogurský ako politický vizionár, muž politických ideí.

Politik sa stáva významným, ak je s jeho menom spojená nejaká politická idea. Tí najvýznamnejší sa vyznačujú tým, že reprezentujú takýchto ideí viacero. K Jánovi Čarnogurskému patria prinajmenšom nasledujúce štyri idey:

  1. Komunizmus musí padnúť a miesto neho príde sloboda. Túto ideu začal realizovať pred viac ako tretinou storočia a táto idea sa naplnila.
  2. Do európskej únie vstúpi samostatné Slovensko. Povedal to 17. februára 1990 v Nitre, keď ešte neexistovala SNS a Vladimír Mečiar bol federalistom. Táto myšlienka bola bezo zvyšku naplnená.
  3. Po víťazstve nad komunizmom bude kresťanstvo čeliť liberalizmu a bude to zápas na desaťročia. Túto predpoveď premiér Čarnogurský vyslovil v roku 1992 vo svojom prejave v New Yorku. Napĺňanie tejto idey sledujeme už vyše dvadsať rokov. Desaťtisíce mladých ľudí, ktorí sa na jeseň minulého roku zúčastnili Pochodu za život, ani nevedia, že bojujú ten zápas, o ktorom si pred dvoma desaťročiami hovoril.
  4. Štvrtá idea - globálna politika Západu v čele s Amerikou nemusí byť nevyhnutne správna len preto, že bola správna politika Západu voči komunizmu. Táto idea, ktorú si, milý Jano, rozvíjal už v 90. rokoch, sa k nám stále vracia ako ozvena v podobe diskusií o vojnách na Balkáne, v Iraku, Afganistane či v Sýrii až do dnešných dní.

Kto sa ti vlastne vyrovná, milý Jano, v počte ideí, ktorých bol počas politického pôsobenia nositeľom? Možno Gustáv Husák, ak mu zarátame antifašizmus Povstania, nastolenie komunizmu a federalizáciu Československa.

Ján Čarnogurský a kontinuita

Teraz krátke zamyslenie na tému Ján Čarnogurský a kontinuita.

O kontinuite treba hovoriť v dvojakom zmysle. V tom zmysle, na čo Ján Čarnogurský nadviazal, a potom v tom zmysle, kto všetko nadväzoval na Jána Čarnogurského. Myslím, že to najčistejšie v slovenskom verejnom živote, čo aj ostalo nepoškvrnené do dnešných dní, bolo neformálne kresťanské hnutie, ktoré vošlo do histórie pod názvom tajná cirkev. Zrodilo sa z múdreho odkazu vizionára Tomislava Kolakoviča, najmä však z obetovania sa a trpezlivej dlhoročnej práce jeho žiakov ako Silvester Krčméry, Vladimír Jukl, Anton Neuwirth a ďalší. Avšak politický tvar, politickú štruktúru, politický program si dal tomuto hnutiu ty, milý Jano, založením slovenskej kresťanskej demokracie. Bez teba by táto kresťanská demokracia nebola možná ako skutočne vplyvná sila. A v tom bola tvoja výnimočnosť.

"Bol si jediný, ktorý si vychoval celú politickú generáciu. Tvoje politické deti sadali do kresiel ministrov, predsedu vlády, predsedu parlamentu, komisára EÚ."

Zdieľať

Milý Jano, bol si členom štyroch vlád, jednej z nich si predsedal ako premiér. Niektorí slovenskí politici boli na výslní dlhšie ako ty, ale ty si jediný, ktorý po sebe zanechal politické potomstvo. Bol si jediný, ktorý si vychoval celú politickú generáciu. Tvoje politické deti sadali do kresiel ministrov, predsedu vlády, predsedu parlamentu, komisára EÚ. Ak sa nemýlim, doteraz založili šesť politických strán.

Milý Jano, nie žeby si mohol byť so svojimi politickými deťmi vždy spokojný. Veď to poznáme: malé deti – malé starosti, veľké deti – veľké starosti. Príbeh tvojho vzťahu s nimi ešte nie je dopísaný. A v tomto príbehu sa odrážajú veľké príbehy svetovej literatúry: biblický príbeh otca a márnotratného syna, antická dráma oidipovská i shakespearovský príbeh kráľa Leara a jeho nevďačných potomkýň. Zo všetkého trochu. Sme zvedaví, ktorý prvok preváži.

Milý Jano, ale maj pre svoje politické deti aj trochu pochopenie, aj pre ich jemne patricídne pokušenia. Vieš, žiť celé roky v tieni Čarnogurského a jeho ideí, to dokáže byť niekedy unavujúce. S dovolením, niečo o tom viem.

Už tak, či onak, samotný politický úspech nestačí pre budúcnosť. Ty si však nadväzoval na hodnoty a postoje, ktoré sú trvalé, kontinuálne, a hodnoty a postoje, ktoré po sebe zanecháš, budú tiež trvalé.

Čarnogurský a Slovensko

Teraz krátke zamyslenie na tému Čarnogurský a Slovensko. Milý Jano, na jar 1990 pokľakol pápež Ján Pavol II. na vajnorskom letisku a pobozkal slovenskú zem, čo malo svoj hlboký význam. Spomína sa historka, ako v tej chvíli kľačal na tvojom plášti, ktorý si pred neho duchaprítomne rozprestrel, aby si pápež nezablatil šat.

"Pápež, ktorý si ťa veľmi vážil, bozkajúci slovenskú zem, kľačiac na tvojom plášti, to je zaujímavý obraz tvojho vzťahu k Slovensku, jeho nezávislosti, jeho najlepším tradíciám."

Zdieľať

Milý Jano, pápež, ktorý si ťa veľmi vážil, bozkajúci slovenskú zem, kľačiac na tvojom plášti, to je zaujímavý obraz tvojho vzťahu k Slovensku, jeho nezávislosti, jeho najlepším tradíciám. Vždy si chcel pre Slovensko to najlepšie, bol si pripravený pre Slovensko sa obetovať a očakával si to aj od iných. Vždy si hĺbal, aké nástrahy pred Slovenskom stoja a ako im čeliť. Jano, ty si za Slovensko vždy zápasil, ty si sa za Slovensko bil. Na strane druhej, Jano, ty si bol vždy nútený zápasiť i so Slovenskom. V každom národe je tá lepšia a tá horšia stránka. Tak, ako si pred rokmi oduševnil mnoho ľudí preto, lebo si národ ťahal hore, tak si aj mobilizoval tú horšiu stránku proti sebe. Nebudem spomínať všetky tie nezmyselné mýty o tebe, veď ich poznáme. Milý Jano, a tento tvoj zápas so Slovenskom je strašlivý. On ako keby sa nedal vyhrať. Na strane druhej, z toho zápasu nie je možné vystúpiť. Ani pre teba, ani pre nás. Vystúpiť z neho, to je niečo ako duchovná smrť. Čarnogurský alebo smrť, to znie celkom zaujímavo.

V Starom zákone je príbeh, ktorému som nikdy nerozumel. Jakub zápasí s anjelom. Prečo zápasia? Veď anjel je poslom Božím, ale veď aj Jakub je vyvoleným Božím, cez ktorého sa má naplniť sľub Hospodina Jakubovmu praotcovi Abrahámovi. Tak prečo spolu zápasia? Príbeh hovorí, že zápas skončil požehnaním. Želám si, aby sa požehnaním končil i tvoj zápas.

Čarnogurský a ľudia

Posledné zamyslenie bude na tému Čarnogurský a ľudia. Jano, patril som k ľuďom, ktorí ešte pred 17. novembrom stáli pred Justičným palácom počas súdneho pojednávania s tebou. Stál som tam preto, lebo ešte dávno pred pádom komunizmu som vďaka tebe pocítil hrdosť na to, že som slovenský katolík. Nezažil som Slovenský štát a ani nikto z mojich predkov s ním nemal nič spoločné. Ale vyrastali sme v období, keď napriek tomu na všetkých katolíkov padali všetky tie domnelé i skutočné viny z toho obdobia. Ty si nás z toho vyviedol. Hovoril si pravdu, bol si odvážny a statočný, obetavý, mal si nebývalý intelekt, bol si pevný ako skala, mal si otvorenú hlavu, mal si európsky formát. Toto si ľuďom dal. Bolo to viac ako politické postavenie, ktoré sme vďaka tebe mnohí získali (aj keď, samozrejme, ani to politické postavenie nebolo zlé...). Toto si dal celému Slovensku.

"Ak si usúdil, že si niekto zaslúži zastanie, tak si ho neodvrhol, ani keby ti to malo mediálne poškodiť a zabrzdiť vo tvojich plánoch. V tomto vyčnievaš nekonečne nad mnohých politikov."

Zdieľať

Neskôr, keď sme ťa po rokoch spoznali zblízka, videli sme, že dávaš ľuďom veľa nielen v tom dejinnom príbehu, ale aj v ich malých ľudských príbehoch. Politik občas simuluje pozornosť voči ľuďom, vypočuje ich, pokýva hlavou a rýchlo zabudne. Ty si im venoval svoj čas, aby si im naozaj pomohol v ich trápeniach. Bol si človek, na ktorého sa ľudia s dôverou obracali so žiadosťou o pomoc.

Vždy si bol voči ľuďom veľkorysý. Voči veľkým politickým protivníkom, ako Gustáv Husák či Vladimír Mečiar, si razil zásadu: Poraziť a potom byť veľkorysý. Všimli sme si, že túto zásadu si mal aj u mnohých iných protivníkov, ktorí sú verejnosti neznámi. V okamihu víťazstva si im dával druhú šancu.

Bol si voči ľuďom lojálny. Ak si usúdil, že si niekto zaslúži zastanie, tak si ho neodvrhol, ani keby ti to malo mediálne poškodiť a zabrzdiť vo tvojich plánoch. V tomto vyčnievaš nekonečne nad mnohých politikov. Možno toto ťa ctí zo všetkého najviac.

Milý Jano,
ďakujeme ti za všetko, čo si urobil pre Slovensko, pre ľudí, pre nás. Ďakujeme tvojej milej manželke Marte, že to celé roky nenápadne vydržala, tvojej rodine, že ti bola zázemím.

Máš sedemdesiat rokov. Ubehlo to, však? Ale boli to skvelé roky. Želáme ti, aby si tu bol dlho medzi nami, želáme ti veľa zdravia, šťastia, veľa síl, veľa úspechov. Sleduj ďalej svoju hviezdu.

A čo sa politiky týka, pamätaj si, nič pre teba nekončí, ani tento rok, ani potom. Pamätaj si, ešte desať dní po smrti. A možno ešte dlhšie.

Dámy a páni, toto je Ján Čarnogurský.

Vladimír Palko
Autor je bývalý minister vnútra, autor kníh Boj o moc a tajná služba a Levy prichádzajú.

Text bol prednesený 17. januára 2014 v Moyzesovej sieni v Bratislave pri príležitosti 70. narodenín Jána Čarnogurského.

Foto: Peter Minárik

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo