O McCarrickovi sme už písali, a predsa sa žiada dodať dve poznámky. Keď som čítal prepis jeho škandálov, všetky tie nepríjemné ponižujúce scény, ale aj výskyt a reťazenie osôb, ktoré zneužívali ďalších, v pamäti mi ožili dve veci, ktoré sa týkajú aj našej cirkvi. Chvalabohu, o sexuálny škandál v nich nejde, sú vážne iným spôsobom.
Theodore McCarrick (ročník 1930) bol prominentným americkým biskupom s veľkým vplyvom v Amerike aj v Ríme. Až donedávna, koncom júla rezignoval na svoje miesto v kolégiu kardinálov, aj keď už nebol medzi voliteľmi, a utiahol sa. Nič nekomentuje, nič nehovorí. Je to reakcia na zverejnené informácie o jeho sexuálnom obťažovaní viacerých seminaristov, ktoré zverejnil denník New York Times, ale aj dlhodobé obťažovanie 13-ročného chlapca a 16-ročného miništranta z mladosti, či molestovanie s chlapcom, ktorého ako prvého sám - ako prvého v postavení kňaza - pokrstil.
Pre každého katolíka (a nielen katolíka) hrozné čítanie.
McCarrick bol známy aj u nás, kardinálovi Korcovi napísal úvod k jednej z jeho kníh, Ján Pavol II. mu zveroval niektoré misie smerom k našej časti Európy, McCarrick rozumel komunizmu, rozumel, že slobodný svet má v tomto momente pomôcť, svojou prítomnosťou aj finančne, s tým rástla jeho rola v Amerike, Ríme, aj u nás.
Pomocným biskupom v New Yorku sa stal v 47, potom prišlo New Jersey a napokon politicky dôležité biskupstvo vo Washingtone. Kardinálom ho menoval Ján Pavol II, v poslednom konkláve už nevolil kvôli veku, ale pápežovi Františkovi k zvoleniu pomohol, sám o tom prekvapivo otvorene hovoril, následne mu bol blízky, odporučil mu niektoré nominácie v americkej cirkvi, napr. nového biskupa Newarku kardinála Josepha Tobina, aj kardinála Kevina Farrella, ktorý vedie dikastérium pre laikov a rodinu v Ríme. Teraz František nečakal na súdny proces v cirkvi, rezignáciu prijal a verejne mu dal najavo dištanc.
Na McCarrickovom príbehu je pohoršujúce viac ako len opis dotykov, spoločné lôžko a nahota, zneužívanie, je to fakt, že viacerí zodpovední konali, napríklad kňaz Boniface Ramsey, ktorý o McCarrickových prekážkach včas informoval svojho nadriadeného biskupa, aj ďalších amerických biskupov, neskôr Rím. Na listy neprišla odpoveď, za to Ramsey bol presunutý do inej diecézy. McCarrick v tom čase stúpal vyššie, dokonca niesol zodpovednosť za riešenie a nápravu škôd sexuálnych škandálov v Amerike, bol v skupine kardinálov, ktorým zoslabnutý a chorý Ján Pavol II. dal dôveru, aby problém riešili.
A sme pri koreni veci.
Nevieme, čo o ňom vedeli alebo nevedeli pápeži, ale vieme, že viacerí americkí biskupi vedeli a jeho prítomnosť akceptovali. To je prvý vážny problém. Od istého momentu totiž aj títo biskupi niesli zodpovednosť.
Druhý sa týka samotného McCarricka. Nejde len o kriminálnu stránku, za zločin možno dostať spravodlivý trest, poškodenie možno odškodniť, ublíženým a poníženým sa možno ospravedlniť... ide o hlbšiu otázku mravnosti, o mlčanie a predstieranie, o pokrytectvo. Na McCarrickovom prípade pohoršuje odhalenie katolíckeho pokrytectva. Nie je to nič nové, pokrytectvo rieši evanjelista Matúš, aj Dante a musí ho riešiť každá generácia nanovo. A nikdy nemôže ísť o kolektívnu vinu, k pokrytectvu treba vždy pristupovať individuálne, aj to ukazuje McCarrickov prípad. Najmä meno kňaza Boniface Ramseya, istým spôsobom najdôležitejšie v celej kauze.
To je kňaz, ktorý urobil všetko, čo bolo v jeho silách a kompetenciách, aby McCarrick niesol za svoje činy zodpovednosť skôr. Keby bol braný vážne, mnohému by sa predišlo a zabránilo.
Keď som čítal o McCarrickovom prípade, stále a znovu som mal na mysli ďalších Ramseyov v cirkvi, aj u nás, aj vo svete, ktorí podnikli, čo bolo treba, ale čakal ich za to formálny trest, presunutie do inej farnosti, koniec nádejnejšej kariéry. Pritom práve oni sú v celom príbehu miestom nádeje, ich odvaha je cestou k náprave a obnove. Pre každú cirkev, ktorá mala alebo bude mať problém s nejakými škandálmi, sú nenahraditeľní.
Druhá vec, ktorá má ozvenu aj na Slovensku, sa nepriamo dotýka odvolaného arcibiskupa Bezáka. Treba byť náležite opatrný, preto používam slovo dotýka. O sexuálny škandál totiž nejde, ide skôr o pochopenie niektorých súvislostí. V prípade odvolania trnavského arcibiskupa mnohých vyrušovali a pohoršovali otázky, ktoré boli arcibiskupovi položené a ktoré zverejnil, riešili telocvičňu, sprchovanie a podobne, kto by si to nepamätal. Tie otázky pôsobili ako skrat. Nič pohoršujúce ani škandalózne v prípade nášho arcibikupa neodhalili, ale McCarrickov prípad môže objasňovať, prečo ich niekto kládol.
Aby som to zhrnul, McCarrickov prípad je odkazom na potrebu primeranosti. Voči sebe, aj voči iným. A treba pritom myslieť nielen na vinných, ale aj poškodenie nevinných, osobitne tých, ktorí sa snažia o nápravu.
PS: Nezvyknem reagovať, ak som sa nedopustil chyby, ale v tomto prípade je to potrebné, keďže ide o mimoriadne citlivú otázku.
Nikde v texte netvrdím, že prípad bývalého kardinála McCarricka je porovnateľný s arcibiskupom Bezákom, naopak, myslím si, že to tak nie je, preto píšem, že nič pohoršujúce sa v prípade trnavského arcibiskupa nenašlo a neobjavilo. Snažil som sa poukázať na niečo iné a významovo opačné: ako McCarrickova a iné skúsenosti vedú automaticky k podozreniam voči iným osobám, že si myslím, že to vrhá istý kontext na položené otázky (neospravedlňuje ich to, ale vysvetľuje, ako mohol uvažovať ich autor). Práve preto hovorím o potrebe primeranosti, pretože čiastočná nahota v prípade McCarricka nie je obdobou športového oblečenia vo fitness klube alebo telocvični, sú to odlišné veci a podobne povrchné porovnávanie môže ľahko viesť k poškodeniu povesti človeka. Aby som to dopovedal, nemyslím si, že bola osobná povesť arcibiskupa Roberta Bezáka spochybnená, pretože nič sa nepreukázalo, nič nedokázalo, anonymné klebety nedokazujú nič. Práve naopak. Aby sme sa však navzájom len nehádali, ale aj počúvali, treba vnímať aj kontext, aj keď čelíme z druhej strany neprimeranému postupu.