Terminológiu Európskej únie o gender equality nepoužívame správne

Slovenský preklad pojmu „gender equality“ vyvoláva v našej spoločnosti nepochopenie základnej myšlienky tak, ako bola definovaná v kľúčových dokumentoch Európskej únie.

Do slovenčiny sa tento pojem začal od určitého obdobia nesprávne prekladať ako „rodová rovnosť“, preklad, ktorý je vo svojej podstate nejasný, polarizuje spoločnosť a zbytočne vytvára prekážky k efektívnemu uplatňovaniu politiky rovnakých príležitostí medzi mužmi a ženami. Na nasledujúcich riadkoch v stručnosti zhrnieme priority Európskej únie v tejto oblasti a ponímanie „gender equality“ v rôznych dokumentoch EÚ, z ktorých sú mnohé pre Slovensko záväzné. Takisto sa pozrieme na oficiálny preklad pojmu v EÚ, s cieľom správnej definície, ktorá by sa mala používať ako adekvátny slovenský ekvivalent anglického označenia „gender equality“.

Priority v oblasti „gender equality“ v strategických dokumentoch Európskej únie

Rovnosť medzi mužmi a ženami bola zakotvená do ustanovujúceho dokumentu Európskeho hospodárskeho spoločenstva - do Rímskych zmlúv, ktoré vstúpili do platnosti 1. januára 1958. V Rímskych zmluvách bolo zohľadnené najmä ekonomické hľadisko, konkrétne v článku 119: „... každý členský štát zabezpečí uplatňovanie a ďalšie dodržiavanie zásady rovnakej odmeny mužov a žien za rovnakú prácu.“

"Do slovenčiny sa pojem 'gender equality' začal od určitého obdobia nesprávne prekladať ako 'rodová rovnosť', preklad, ktorý je vo svojej podstate nejasný a polarizuje spoločnosť."

Zdieľať

Od Rímskych zmlúv sa prístup Európskej únie k téme „gender equality“ konzistentne zameriaval v záväznej legislatíve na sociálno-ekonomické východiská. Záväzná legislatíva v tejto oblasti prijatá na úrovni EÚ, ktorú musia členské štáty implementovať do vnútroštátnej legislatívy, rieši najmä otázky rovnakého prístupu v oblasti zamestnanosti, sociálneho poistenia, pracovných podmienok, bezpečnosti pri práci, alebo rodičovského voľna (1).

Tento prístup je zachovaný aj v základnom ľudsko-právnom dokumente - Charta základných práv Európskej únie, ktorým sa stanovujú práva jednotlivcov v EÚ. Charta sa s prijatím Lisabonskej zmluvy v roku 2009 stala právne záväznou pre všetky štáty Európskej únie. Článok 23 „Rovnosť medzi ženami a mužmi“ ustanovuje: „Rovnosť medzi ženami a mužmi musí byť zabezpečená vo všetkých oblastiach vrátane zamestnania, práce a odmeňovania. Zásada rovnosti nebráni zachovávaniu alebo prijímaniu opatrení, ktoré ustanovujú osobitné výhody v prospech menej zastúpeného pohlavia.“

V stratégií Európa 2020, ktorá predstavuje desaťročný plán Európskej únie v oblasti rastu do roku 2020, je taktiež zakotvená rovnosť medzi mužmi ženami z ekonomického hľadiska. „Gender equality“ v zmysle rovnosť príležitostí medzi ženami a mužmi je v stratégií poňatá ako jeden z hlavných nástrojov na zvýšenie zamestnanosti a následne na podporenie rastu a sociálnej inklúzie. Jedným z hlavných cieľov rovnosti medzi mužmi a ženami je vytvorenie rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom a efektívne uplatňovanie politík v oblasti aktívneho starnutia.

"Prevažná väčšina strategických a záväzných dokumentov EÚ prekladá anglický termín 'gender equality' ako rovnosť medzi ženami a mužmi."

Zdieľať

Agendu „gender equality“ zastrešuje Generálne riaditeľstvo Európskej komisie pre Spravodlivosť (v súčasnosti komisárka Viviane Reding). Na jeho stránke je samotný pojem „gender equality“ preložený do slovenčiny ako Rovnosť mužov a žien. Pracovným programom Európskej komisie pre oblasť rovnosti žien a mužov na obdobie rokov 2010 – 2015 je Stratégia rovnosti žien a mužov, ktorá predstavuje komplexný rámec na presadzovanie rovnosti žien a mužov vo všetkých politikách. Zameriava sa na päť hlavných oblastí:

  • rovnaká ekonomická nezávislosť pre ženy a mužov
  • rovnaká mzda za prácu rovnakej hodnoty
  • rovnosť v rozhodovacom procese
  • dôstojnosť, integrita a skoncovanie s rodovo podmieneným násilím
  • horizontálne otázky

Z uvedeného vyplýva, že Stratégia rovnosti mužov a žien taktiež poníma „gender equality“ v zmysle rovnosti medzi ženami a mužmi, prípadne rovnosti príležitostí medzi oboma pohlaviami. Ako hlavnú prioritu Stratégia uvádza najmä odstránenie rozdielov v platoch mužov a žien (rozdiel v platových podmienkach mužov a žien sa pohyboval v roku 2012 v EÚ na úrovni 17,5%, na Slovensku vyše 20% (2) ).

Závery Rady zo 7. marca 2011nadväzujúce na Stratégiu rovnosti mužov a žien pokračujú v rovnakej línií a stanovujú 3 hlavné oblasti aktivít v oblasti rovnosti medzi mužmi a ženami:

  1. odstrániť rodové rozdiely v oblasti zamestnanosti a sociálnej ochrany vrátane rozdielneho odmeňovania žien a mužov, aby sa tak dosiahli ciele stratégie Európa 2020,
  2. podporovať lepšie vyváženie pracovného a súkromného života
  3. bojovať proti všetkým formám násilia na ženách

Lingvistická stránka a duch predpisov

Prevažná väčšina strategických a záväzných dokumentov EÚ prekladá anglický termín „gender equality“ ako rovnosť medzi ženami a mužmi. Ducha európskeho zákonodarstva konzistentne zachováva aj francúzsky preklad, kde sa „gender equality“ prekladá ako „égalité entre les femmes et les hommes“ (rovnosť medzi ženami a mužmi), český preklad (rovnost žen a mužů), alebo napríklad španielsky preklad, ktorý pre „gender equality“ používa dva výrazy (igualdad entre mujeres y hombres/ Igualdad de Género).

"Je otázne, či je možné považovať publikácie Inštitútu rodovej rovnosti za objektívne, keďže ako smerodajné definície používajú napríklad tie od organizácie Aspekt, prípadne od Ing. Oľgy Pietruchovej."

Zdieľať

Odhliadnuc od lingvistickej stránky, je evidentné, že anglický termín „gender equality“ sa používa v záväzných právnych normách EÚ na pomenovanie sociálno-ekonomických vzťahov medzi ženami a mužmi a na zabezpečenie rovnakých podmienok a príležitostí v hospodárskych, sociálnych a rozhodovacích súvislostiach. „Gender equality“ v európskom práve nepomenováva tzv. rodovú ideológiu, ktorú do tejto terminológie zbytočne a neodôvodnene vniesol na Slovensku Národný projekt Inštitútu rodovej rovnosti, a to i napriek tomu, že tento inštitút je financovaný Európskym sociálnym fondom (riadeným Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny). Je otázne, či je možné považovať odborné publikácie Inštitútu za objektívny zdroj informácií v danej problematike, keďže ako smerodajné definície používajú napríklad definície organizácie Aspekt (Glosár rodovej terminológie), ktorá je vyhranenou záujmovou organizáciou, prípadne sú to pojmy, ktorých definíciu zaviedla vo svojej publikácií Ing. Oľga Pietruchová. (Pani Pietruchová je spoločne s JUDr. Z. Magurovou z Občianskeho združenia Možnosť voľby autorkou, ktorá vytvorila jeden z výstupov projektu Inštitútu rodovej rovnosti.)

Záver

Rodová rovnosť je pojem, ktorý rôznym spôsobom používajú a napĺňajú rôzne organizácie, filozofické alebo sociálne prúdy na vyjadrenie rôznych, nie vždy konvergentných pomenovaní, z ktorých si niektoré protirečia („Rod sa formuje na základe výchovy, vzdelania, pod vplyvom prostredia, očakávaní, jazyka atď. a je časom a kultúrami meniteľný“ (3); „Cisrodový – osoba, ktorej rodová identita je rovnaká ako pohlavie, ktoré jej bolo priznané pri narodení, Nekomformný rod – identita osoby, ktorej rodová identita nie je postavená na pohlaví priznanom pri narodení – a ktorej rodové vyjadrovanie je nekonformné.“ (4), „Rodová rovnosť - rovnaká viditeľnosť, rovnaké postavenie a rovnaká účasť oboch pohlaví vo všetkých sférach verejného a súkromného života a plnohodnotného spoločenského uplatnenia žien a mužov“ (5), a pod.).

Ak zákonodarcom skutočne ide o účinnú implementáciu cieľov, ktoré si stanovila Európska únia a medzinárodné organizácie, t.j. rovnaké príležitosti pre ženy aj pre mužov vo všetkých oblastiach a boj proti násiliu páchanom na ženách, mali by hľadať takú definíciu, ktorá danú problematiku jasne vymedzuje a zrozumiteľne pomenúva zámery a priority v tejto oblasti. Z tohto dôvodu jednoznačné transponovanie termínu „gender equality“ ako označenia rovnosti medzi ženami a mužmi, a v tomto zmysle aj napĺňanie príslušných politík, prispeje k lepšiemu porozumeniu a akceptácií v spoločnosti bez možnej ideologickej (dez)interpretácie.

Veronika Remišová
Autorka je spolupracovníčka Postoy.sk.

Poznámky:
(1) Smernica Rady č. 75/117/EHS z roku 1975; Smernica Rady č. 79/7/EHS z roku 1978; Smernica č. 86/613/EHS; Smernica Rady č. 92/85/EHS z 19. októbra 1992; Smernica č. 96/34/ES; Smernica Rady č. 97/80/EHS; Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2002/73/ES; Smernica Rady č. 2000/43/ES; Smernica Rady č. 2000/78/ES; smernica Rady č. 2004/113/ES z 13. decembra 2004; smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2006/54/ES z 5. júla 2006; smernica Rady č. 2010/18/EÚ z 8. marca 2010
(2) Pozri štatistiky Európskeho štatistického úradu Eurostat
(3) Zdroj: Nadácia Pontis: http://vzdelavanie.nadaciapontis.sk/slovnik/Slovn%C3%ADk-pojmov-1/G/Gender-%28rod%29-16/
(4) Zdroj:  Drama queer: http://dramaqueer.sk/d/queer-abeceda/
(5) Council of Europe, Gender mainstreaming conceptual framework, methodology and presentation of good practises, 1998

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo