Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Kultúra
29. júl 2018

Ždiar (Janko Silan)

Michal Chuda vyberá na každú nedeľu krásne slovenské básne.
Ždiar (Janko Silan)

Janko Silan (vpravo, foto: www.rkcvazec.sk)

Janko Silan
Ždiar

Na mene nezáleží vlastne,
no tak sa všetko vrúcne začína,
keď srdce mimovoľne žasne
a so zatvorenýma očima
básnik sa chce dať v slokách básne
a nevie, nevie v slávení
nájsť rýchlo pravé meno skryté.
Ale vy z týchto snažení
zacítite a uvidíte, uvidíte,
prečo vás hľadal v prameni
a v dúbravách, kde všade spíte.
Zrkadlia veci vaše žitie,
zrkadlia Tatry vašu tvár,
koľko ráz denne sa tak premeníte
a v očiach vždy je jar.
Nazvime toto všetko: Ždiar.
Nielen tie trávy,
kde vaše srdce behá,
nielen tie stromy, do výšavy
sa pnúce, aby neha
vždy bola blízko, na dosah,
nielen tie vlasy, svetlo v tmách,
a oči, oči privreté...
Lež to, že zbohatli ste v útrapách
a krajšie kvitnete.
Nazvime toto všetko: Ždiar.
Kto ma sem poslal,
komu sa poďakovať za ten dar,
že ja, čo nemám ani domu, ani osla,
tu práve kraľujem,
tu, kde sú všetky taje
po cestách rozosiate
a otvára sa zem.

Ó, pieseň zakliata...
Už sme to riekli: zakliata je
jak víla v hore, v sade,
do kvietia.
A preto hučia všetky háje
mi v duši mladej.
Nech je tak vždy a všade
a ozvena nech opojná je!
Ó, krása živá,
tatranský boží plesnivec:
ako to s nami splýva,
čo vravím o nás každá vec!
A básnik? Len sa díva,
so všetkým zjednotený nakoniec.

Janko Silan, vlastným menom Ján Ďurka (1914 – 1984), ako katolícky kňaz bol kaplánom v Ždiari (1941 – 1945), Liptovskom Hrádku (1945 – 1949), potom pôsobil ako správca farnosti vo Važci (1949 – 1984), kde je aj pochovaný.

Už predtým som o ňom napísal, že je básnikom pokoja, radosti a svetla, básnikom pravdy, lásky a slobody, básnikom duše a Božích vecí.

Báseň Ždiar som vybral z jeho zbierky Piesne zo Ždiaru (vydalo Verbum v Košiciach v roku 1947).
 

Inzercia

Inzercia

Inzercia

Odporúčame