Lubyovej uhorková vojna

Lubyovej uhorková vojna

Na snímke ministerka školstva, vedy, výskumu a športu SR Martina Lubyová počas brífingu s novinármi 6. júna 2018 v Bratislave. FOTO TASR – Martin Baumann

Ministerka dokázala vyrobiť vojnu tam, kde by to málokto čakal. Na eurofondy, ktoré mala riešiť po Plavčanovi, sa zabudlo.

Pred rokom o takomto čase naplno prepukol škandál Petra Plavčana, v ktorom sa ukázalo, že tristomiliónová eurofondová výzva určená na rozvoj vedy nesmeruje tam, kam bola vyčlenená (univerzity, SAV), ale do rozličných podivných, aj garážových firiem blízkych ľuďom z SNS.

Hoci sa pri každej otázke tváril veľmi prekvapene, nepomohlo mu to a škandál neustál.

Keď na jeseň prišla SNS s nomináciou Martiny Lubyovej, prekvapila. Na pomery SNS išlo o zaujímavý ťah, Lubyová bola vnímaná ako svojrázna, ale rešpektovaná vedkyňa.

Lubyová vs. SAV

Opätovné rozbehnutie zamrznutých eurofondových sa stalo jej prioritou. No postupne to začalo haprovať a termíny sa odsúvali. Najprv k Vianociam, potom na jar. No doteraz z nich nie je nič. Projekty a dohodnuté vedecké spolupráce na projektoch, z ktorých mnohé majú európske parametre, zostali v akademických zásuvkách.

Lubyová skúšala viaceré dobre vyzerajúce nápady. Chcela zriadiť špeciálnu komisiu, kde mali byť aj externé tváre... Ale nič sa nezrealizovalo.

Okrem eurofondov sa s vervou pustila aj do ďalších vecí, kde nebolo jasné, o čo jej ide. Začiatkom roka zarezonoval je zámer zrušiť Inštitút vzdelávacej politiky, neskôr zasa prišla na vládu so zásadnou koncepciou vzdelávania, pod ktorú podpísala ľudí, ktorí o svojom autorstve ani nevedeli. No ona si urobila po svojom.

To je aj prípad jej terajšieho konfliktu so Slovenskou akadémiou vied. Tá si pred časom vylobovala, aby sa jej inštitúcie zmenili z rozpočtových a príspevkových organizácií na vedecké výskumné inštitúty.

Pointa je právna subjektivita, respektíve samostatné riadenie financií, ktoré by tak vedecké pracoviská SAV získali.

Lubyová vyrobila uhorkovú vojnu  kvôli administratívnemu procesu a o jej zamrznutej polmiliarde sa nehovorí vôbec. Tá sa tak zasa bude dočerpávať v chaose, rýchlo, nekvalitne a účelovo. A bude to jej vina. Zdieľať

Polopate povedané, vedci majú aj zaujímavé možnosti, kde hľadať peniaze okrem verejných zdrojov. Pokúsiť sa o predaj svojho know-how, zapájať sa do komerčných spoluprác či do medzinárodných dotačných schém. Ako príspevkové a rozpočtové organizácie však majú výrazné limity, ako narábať so zdrojmi, ktoré získajú – účtovné pravidlá hovoria, že to, čo zarobia, by mali na konci roka poslať do verejnej pokladnice.

A tak si pred časom presadili zmenu štatútu. Po tom, ako dostali od vlády zelenú, to mal byť formálny proces. Mali dostať svoje IČO a byť zapísané na ministerstve školstva do zoznamu verejných výskumných inštitúcií.

Svoje IČO už inštitúcie v internom štátnom systéme pridelené majú, ale oficiálne neexistujú – podľa ministerstva školstva. Ministerstvo ich totiž do zoznamu nezapísalo. A nie je úplne jasné prečo.

Argumentuje viacerými dôvodmi, najmä nedodaním potrebných interných dokumentov v takej kvalite, ako ministerstvo tvrdí, že čakalo.

Podľa právnej analýzy SAV, ktorú pre ňu spravila kancelária Tayllor Wessing, sú podmienky na registráciu pod štatútom verejných výskumných inštitúcií splnené a transformácia podľa zákona už nastala, napriek tomu, že nové inštitúcie nie sú zapísané v registri verejných výskumných inštitúcií. SAV sa preto obrátilo na generálneho prokurátora, rokovanie s ním má prebehnúť ešte tento týždeň.

Záhada Lubyovej

Najväčšia otázka znie, akú motiváciu v tom celom má ministerka. Lubyová totiž svoju moc nevyužíva ani tak, ako politici zvyknú – napríklad aby zatlačila na zefektívnenie procesov v SAV, iné interné zmeny či zníženie rozpočtu s tým, aby ich donútila k vyššej aktivite pri zháňaní zdrojov odinakiaľ, čo po novom budú môcť.

Z vnútornej komunikácie v rámci SAV, do ktorej mal Postoj možnosť nahliadnuť, vyplýva, že Lubyová vedie s viacerými členmi predsedníctva SAV vrátane predsedu a s vedením jednotlivých ústavov viacero osobných sporov, ktoré siahajú ešte do obdobia jej pôsobenia na akadémii.

Zo správania jednotlivých aktérov vyplýva, že ministerke Lubyovej na hladkom riešení situácie nezáležalo, komunikáciu so SAV odkladala, hoci bolo jasné, že vznikne súčasný problém.

Transformácia SAV mala byť administratívna banalita, ktorá mala prebehnúť bez toho, aby zaťažovala verejnosť. Verejná pozornosť sa mala zamerať na zostávajúcu polmiliardu, aby sa na vedu a rozvoj minula čo najlepšie.

No je to presne naopak. Lubyová vyrobila vojnu zo vzduchu kvôli administratívnemu procesu a o jej zamrznutej polmiliarde sa nehovorí vôbec. Tá sa tak zasa bude dočerpávať v chaose, rýchlo, nekvalitne a účelovo.

Či vtedy Lubyová bude, alebo nebude na ministerstve, bude to aj jej vina.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo