Európa pri migrácii stále prešľapuje na mieste. Mohla by sa poučiť od Austrálie

Európa pri migrácii stále prešľapuje na mieste. Mohla by sa poučiť od Austrálie

Africkí migranti čakajú na vylodenie po tom, ako ich zachránilo pred utopením námorné plavidlo mimovládnej organizácie po transporte do talianskeho prístavu Salerno 14. júla 2017. Foto: TASR/AP

Mali by sme zanechať ideu multikulturalizmu, ako to pred rokmi navrhla samotná nemecká kancelárka, a ujasniť si európske záujmy.

Migrácia je jednou z najvážnejších súčasných európskych tém. Debata sa vedie tvrdo, riešenie problému však ani po troch rokoch od leta 2015 stále neexistuje: jednotnú politiku EÚ zatiaľ neprijala, kvóty týkajúce sa migrantov na európskom území sa v nejakej podobe stále navrhujú aj zamietajú, postoj k prichádzajúcim migrantom nie je jednotný ani dlhodobo funkčný, mŕtvych v Stredozemnom mori pribúda.

Je pravda, že obe strany sporu sa už v niečom poučili, ale viaceré chyby stále pretrvávajú – aj medzi zástancami voľného prijímania migrantov, ale aj medzi ich odporcami. A súčasne pritom platí, že v niektorých svojich argumentoch majú pravdu obe strany.

Ak si má Európa zachovať civilizačnú úroveň, nemôže na svojom prahu nechávať tisícky biednych ľudí umierať. Civilizovaná krajina toto jednoducho nerobí. Zdieľať

Ak si má Európa zachovať civilizačnú úroveň, nemôže na svojom prahu nechávať tisícky biednych ľudí umierať. Civilizovaná krajina toto jednoducho nerobí. Odpor, ktorý nastal proti prijímaniu migrantov, často prerástol do podoby, v ktorej sa akoby tento rozmer nechápal. Keď Orbán odchádzal z posledného summitu o migrácii, jeho spokojné vyhlásenie tesne po skončení hovorilo o tom, že sa mu podarilo ubrániť národný záujem Maďarska a prideľovanie migrantov do jednotlivých krajín zostalo dobrovoľné.

Čiastočne sa to dalo označiť za dobrý výsledok, pretože povinné kvóty sú jednak nespravodlivé, ale hlavne nefungujú. Ale ak po troch rokoch krízy je podstatnou otázkou celoeurópskeho summitu iba to, či si štáty EÚ ubránia svoje záujmy, a nie realizovanie skutočného celoeurópskeho riešenia (napr. v podobe zamerania sa, aj silového, ak iné nefungujú, na severné pobrežie Afriky a vyriešenie nefunkčnej Líbye), potom je niekde chyba.

Na druhej strane musí platiť, že ak potreba pomoci vzniká, mala by sa nájsť taká jej forma, aby nevznikalo vyššie bezpečnostné, ekonomické či kultúrne riziko, než je štát schopný zvládať. Adresovať by sa mala navyše hlavne tam, kde potreba pomoci vzniká, aby sa problém nemusel prelievať za európske hranice.

Migračná vlna v roku 2015 nastala v čase, keď sa na Blízkom východe rozťahoval Islamský štát a v Európe rástla vlna teroristických útokov s islamistickým pozadím. Prúd niekoľko stotisíc väčšinou moslimských migrantov sa v európskych štátoch prijímal úplne nekontrolovane, nebolo ani technicky možné ich identifikovať. Schengenské víza, ale aj obyčajná pohraničná kontrola, akým sa vystavuje každý bežný návštevník tohto priestoru, odrazu prestali platiť. Potreba pomôcť státisícom prevýšila nad zaužívaným postupom, ktorý má už len z bezpečnostného hľadiska svoje opodstatnenie v každej fungujúcej krajine.

Značná časť európskeho obyvateľstva takýto postup, pochopiteľne, doteraz vníma ako svoje ohrozenie. Či už bezprostredne (napr. Maďarsko), alebo minimálne v dlhodobom rozmere (napr. v prípade Poľska, Česka a Slovenska, ktoré priamy kontakt s takouto migračnou vlnou nemali), keď do popredia vstúpil predpoklad budúcich problémov s odlišnou moslimskou kultúrou.

Tomuto postoju však dodnes veľmi nerozumejú zástancovia prijímania migrantov. Väčšinou je to motivované rôznorodejšou skladbou ich spoločností, ale aj celkovým konceptom multikulturalizmu, ktorý nepripúšťa, že by niektoré kultúry mohli byť z civilizačného hľadiska na vyššej a iné na nižšej úrovni, a so všetkými sa má preto vrátane ich zvykov zaobchádzať rovnako. Samotná Angela Merkelová pritom pred niekoľkými rokmi priznala nefunkčnosť multikulturalizmu, to už však dnešní zástancovia voľného prijímania migrantov neberú do úvahy.

Samotná Angela Merkelová pred niekoľkými rokmi priznala nefunkčnosť multikulturalizmu, to už však dnešní zástancovia voľného prijímania migrantov neberú do úvahy. Zdieľať

Návrh Európskej komisie vyplývajúci z posledného summitu hovorí o tom, že Európska únia poskytne 6-tisíc eur na jedného presídleného migranta, ktorému udelí azyl členská krajina, a 500 eur na jednu osobu, ktorú po zamietnutí azylu a vylodení prevezme nečlenský štát. Súčasne sa v hraničných európskych štátoch vytvoria „kontrolované strediská na prijímanie migrantov“ a má sa preskúmať vytvorenie „vyloďovacích platforiem“ na navracanie migrantov, ktorí v Európe nezískajú azyl, do štátov v severnej Afrike, ktoré s navracaním budú súhlasiť. Je to veľmi opatrnícky prístup a ťažko povedať, či bude fungovať. Skôr sa to podobá na pokus „uplatiť“ severoafrické krajiny, aby sem migrantov nevpúšťali, ktorý môže navyše skončiť len ďalším zneužívaním peňazí európskych daňových poplatníkov.   

Problém nikdy nebol jednoduchý, no Európa akoby ani po troch rokoch nenachádzala jasnejšie formulované vízie, pretože sa nevie zhodnúť na tom, čo je jej záujmom. Pred dvoma rokmi v Prahe na tému migračnej krízy hovoril Tony Abbott, bývalý konzervatívny premiér Austrálie. Vykreslil svoje skúsenosti so zvládaním takejto krízy a poukázal na východiská, akých by sa mala Európa držať, aby tú svoju mohla vyriešiť. V jeho prejave na rozdiel od mnohých európskych politikov nechýbali skutočné riešenia, nebránil sa priznaniu, že niektoré politiky musia byť aj bolestivé, a súčasne mu nechýbalo celoeurópske myslenie.

To, čoho sa kritici najviac obávajú, je úplná strata kontroly nad migračným procesom, ku ktorému došlo v lete 2015. Austrália si stanovila priority a musela konať aj s rizikom, že sa jej kroky nebudú susedným krajinám páčiť. Prichádzajúce člny zastavili, tým, ktorí boli v ohrození života, samozrejme, pomohli, no všetkých vracali späť na miesta, odkiaľ vyrazili. „Tým, že sme zastavili člny,“ hovoril Abbott, „sme boli schopní zvýšiť náš skutočný príjem utečencov, pretože sa už o to stará austrálska vláda, nie pašeráci ľudí.“ Európe poradil: „Lídri kontinentu musia byť presvedčení, že zastavenie pašovania ľudí, zastavenie úmrtí na mori a ochrana európskeho spôsobu života je správna a morálna vec.“

Európa by sa mala vzdať politickej korektnosti a potvrdiť dávnejšie slová samotnej Merkelovej o tom, že mulitkulturalizmus nefunguje. Súčasne aj tábor odporcov by mal uvažovať o celoeurópskych, nie len národných záujmoch, a snažiť sa pomôcť tým, ktorí to naozaj potrebujú. Inak sa s migračnou krízou nepohne.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo